Srpen 2009

23.kapitola Tajný plán na Harryho (Markusa)

29. srpna 2009 v 22:23 | Bellatrix |  Stratený syn
Ja viem, že mi to trvá, ale som asi nepolepšiteľná. A ešte k tomu končia aj prázdniny. Znova späť do školy. Na jednej strane sa teším(ale to ma rýchlo prejde). Tak najpr si asi budem musieť zvýknuť na rozvrh a všetky tie krúžky a popri tom si nájť čas ako ináč na písanie. Nebudem už ďalej zdrievať. Chcem sa len poďakovať za komentáre. Príjemné čítanie.

Bellatrix

Dve nové s priateľka

29. srpna 2009 v 21:57 | Bellatrix |  Oznamy
Dnes konečne pridám odkazy na stránky Felis a ostruzina_lenka. Sice som si vaše stránky ešte nestihla moc pozrieť rozhodne ich navštívim. A dúfam, že aj vy...

7.kapitola Nová učiteľka

22. srpna 2009 v 22:27 | Bellatrix |  Zatajená minulosť
Ahojte, je to dosť dlhá doba čo som sem nič nepridala. Teraz si ešte užívam posledné dni prázdnin takže nebude žiadne pravidelné pridávanie. O tom vás budem ešte informovať. Chcem vás poprosiť o komentáre, ja viem, že sa stále opakujem, som proste taká. Z tejto kapitoly sa veľmi veľa nedozviete, ale na scénu nám vstupuje nová učiteľka OPČM ktorá bude mať neskôr dôležitú úlohu. No o tom neskôr. Uži te si ju.

Bellatrix

Všetci stáli pred učebňou Obrany proti čiernej mágií. Hneď ako prišlo naše trio pred dvere učebne, na tvárach sa im objavil otrávený výraz. Oproti nim stáli Slizolinčania. Toto povedzme nie príjemné prekvapenie, malo aj svoju svetlú stránku. Bez porušenia pravidiel môžu skúšať kúzla na Slizošoch. Čo viac si môže človek priať? Ale ak ich bude učiť niekto podobný Snapeovi nebudú si to môcť poriadne užívať. A trestov budú mať nekonečné množstvo. Nehovoriac o tých stratených bodoch. Harry sa otočil na ostatných Chrabromilčanov. "Neviete náhodou, kto nás bude učiť ?" "Nie, to nevieme, ale najlepšie je na tom, že ani ony nevedia kto nás ide učiť," odvetil mu Dean aukázal na Malfoya a spol . Čakali ešte pár minút kým sa dvere z vrzgotom otvorili. V učebni bolo šero. Ani jedna fakulta nevyzerala, že by chcela ísť prvá. Nakoniec sa odhodlal dnu vstúpiť ako prvý Harry. Bez rozmýšľania ho nasledovali aj ostatný z jeho fakulty. Sadli si do zadnejších lavíc. Ale tak, aby mali dobrý výhľad na katedru. Zo zadu sa ozval ženský hlas. "Na čo čakáte? Potrebujete snáď písomné vyzvanie?" Tvrdím hlasom sa spýtala Slizolinčanou. Tí sa nahrnuli do triedy a sadli si do voľných lavíc. Dvere sa z rachotom zatvorila a prilákali tak všetku pozornosť. "Nezdá sa mi, že by tie dvere boli také zaujímavé. Volám sa Laura Landová. A ako už iste viete budem vás učiť Obranu proti čiernej mágií," v triede sa vyjasnilo a tak mohli vidieť mladú ženu ktorá sa opierala o katedru. Jej postavu by jej mohla závidieť hociktorá modelka. Vysoká postava, štíhle telo, príjemná tvár ktorú obklopovali dlhé hnedé vlasy. No Harryho zaujali najviac jej oči. Boli neuveriteľne podobné tým jeho. "Neviem na čo ste boli zvyknutí pri predchádzajúcich učiteľoch, no tieto hodiny určite nebudem využívať na to aby ste si tu písali siahodlhé poznámky ktoré vám v praxi aj tak nepomôžu," rozhliadla sa po triede a všimla si, že táto predstava ich nadchla. "Takže na hodinách budeme zvyčajne skúšať kúzla ktoré potom na úlohu opíšete. Môžeme začať hneď teraz. Keďže neviem na akej úrovni ste, preskúšam si vás a podľa toho budeme pokračovať ďalej. Čo keby sme začali s vami?" Uprela svoj pohľad na blonďáka v prvej lavici. Vstal a prešiel ku nej. "Tak najprv by ste sa mi mohli predstaviť." "Draco Malfoy," povedal hrdo. "Nič iné som ani nečakala. Tak pán Malfoy, čo keby ste nám predviedli čo ja viem Expekto Patronum?" Trochu sa zarazil pri tejto požiadavke. Prehltol a vytiahol svoj prútik. Skúšal ho už veľakrát, no nie vždy mu vyšlo a keďže sa nemienil strápniť tak si spomenul na svoju najšťastnejšiu spomienku. Aj keď ju hľadal dosť dlho. "Exepcto patronum," povedal zreteľne a z prútika mu vyšiel prúd oslnivého svetla. "Obdivuhodné. Už len docieliť nejakú podobu. Musím priznať, že som nečakala, že dokážete niečo takéto," Chrabromilčania sa začali chichúňať. Nie každý deň Malfoya nejaký učiteľ takto potupí. Po pár minútach prišli na radu aj ony. Obdržali pár podobných poznámok, jediný komu sa podarilo vyčariť fyzického patrona bol ako ináč Harry. No ani on nedostal jednoznačnú pochvalu. "Tak ako som mohla vidieť vaše skúsenosti nie sú také aké by už mali byť. Tak by ste si mohli prečítať nejakú knihu o tomto kúzle z ktorého som vás dnes skúšala. A taktiež o ňom napíšte stručný popis. Stručný nie nejaké litánie," hneď ako skončila zazvonilo a tak sa začali všetci dvíhať. "Tá učiteľka je super. Vôbec nás nenúti písať domáce úlohy a ešte k tomu na hodinách môžeme čarovať," rozplýval sa Ron. "Musím s tebou len súhlasiť," povedal Harry. "Ako z toho môžete byť taký nadšený?" Spýtala sa zrazu Mia. "Veď ako si budeme môcť zapamätať všetky tie veci ak ich nebudeme musieť napísať?" "Nestačí ti to prečítať?" Opýtal sa Harry. "No ak si toho budem môcť prečítať viac tak hej." "Tak ti vždy dáme knihy navyše dobre?" Uisťoval ju Harry a pri tom len z ťažká zadržoval smiech. "Ste odporný," povedala a rezkým krokom sa vybrala na ďalšiu hodinu. "Ach ďalšie sú elixíry to snáď nie," zarmútil sa Ron. "Budem rád ak to prežijem," zašomral Harry. Na hodinu prišli len tak tak. Snape mal svoju obvyklú náladu. Na začiatku roku bola ešte horšia pretože jeho "milovaný" študenti boli taký dutý, že ho privádzali do šialenstva. A to nehovoril o Longbottonovi. "Tak určite ste ešte sprostejší ako minule ak sa to vôbec dá," pohľadom prebodol Neviella, "pri určitých prípadoch pravdepodobne áno. Dnes uveríte Dokrvovací elixír. Tie vaše tupé hlavy by si ho mohli ešte pamätať." Začal sa prechádzať po triede a pri tom si neodpustil pár hnusných poznámok. "Ako ho to môže stále baviť?" Hundral si Harry. "Pán Potter, až doteraz som si myslel, že najneschopnejší žiak je v tejto triede Longboton, ale pravdepodobne som sa mýlil. Vy ste ho 100%-tne prekonali. Ako si nemôžete zapamätať taký primitívny elixír? Alebo vám myšlienky zase raz ušli ku svojim obdivovateľom?" "Ako ináč. Myslím na nich neustále. Práve som rozmýšľal ktorá farba svetru sa bude lepšie vynímať na fotke. Bol by som neskutočne poctený keby ste mi poradili." "Strhávam vám 25 bodov a k tomu máte ešte dnes večer trest. Presne o 18:00. A k tej farbe. Nemyslím si, že na čierno-bielych fotkách by mohol niekto zistiť akej farby je váš svete." Zbytok hodiny Harry strávil tichým frflaním. Bol neskutočne rád, že je táto hodiny už u konca. "Ako s ním vydržím celí rok?" Pýtal sa svojich priateľov. "Netuším. A prajem ti naozaj veľa šťastia," povzbudivo ho potľapkal po ramene Ron. "Tú poznámku si si naozaj mohol nechať pre seba. Prečo sa ním vždy necháš vyprovokovať?" "Hermiona je nemožné aby som mu niečo nepovedal po takom komentári. Ja sa nemôžem ovládať."

Návrat

17. srpna 2009 v 18:33 | Bellatrix |  Oznamy
Ahojte,
po dlhšom čase sa znova ozývam. Mala som určité osobné problémy. Museli sme s rodičmi cestovať a nemala som čas písať. Môj počítač bol pri bratrancovi takže som ku nemu nemala ani prístup. Teraz sa to však budem snažiť napraviť. Dúfam, že na mňa nezanevriete a budete aj naďalej čítať moje povietky.


Bellatrix

ZM

9. srpna 2009 v 20:54 | Bellatrix |  Oznamy
Prepáčte, ale dnes vám už nestihnem pridať kapitolu. Musím naliehavo niekde odísť. Zajtra ju tu určite budete mať.

22. kapitola Nepríjemná zmena udalostí

9. srpna 2009 v 15:06 | Bellatrix |  Stratený syn
Ahojte, viem, že som vám túto kapitolu sľúbila už včera, ale neamla som možnosť dostať sa na internet. Dúfam, že to pochopíte. V tejto kapitole je už menší prevrat udalostí a za chvíľu by ma nastať aj nejaké boje. Kapitola ku ZM pribudne večer. Ešte vás chcem poprosiť aby ste komentovali. Naozaj ma to poteší. V každom prípade som rada ak moje poviedky čítate.

Bellatrix


Rýchlo bežali záhradou. Hermiona mala už včera tušenie, že v tom liste nebude nič dobré. Viac krát zakopla o nejaký kameň a len tak tak to ustála. No napriek tomu nepoľavila v tempe. Pred nimi sa začal rysovať obraz altánku. Pár metrov pred ním začala spomaľovať aby upokojila svoj dych. Ron a Markus za ňou dobehli.
"Kam sa tak ponáhľaš?" spýtal sa jej zadychčaný Ron.
"Mám tušenie, že v tom liste nebude nič dobré," povedala im a nasadila rýchlu chôdzu.

Vyšla po schodíkoch a pohľadom vyhľadala Veď-viete-koho.
"Stalo sa niečo slečna Grangerová ?" Spýtal sa Malfoy senior.
"No ja vlastne ani neviem. Len keď sme ku vám včera prišli, zabudli sme vám niečo dať. Je to od profesora Snape. Nejaký list. Je pre vás," pozrela sa na Voldemorta a vybrala z vrecka list. Tom si ho od nej zobral, a uprene sa jej pozrel do očí. Popri tom otváral list. Sklopil oči a rýchlo si prečítal jeho obsah. Postupne ako čítal sa aj menila farba pleti na jeho tvári. Bol neprirodzene bledý. Znova a znova si čítal obsah tohto listu akoby ani nechcel uveriť tomu, čo sa v ňom píše. "Kedy vám dal Severus tento list ?"
"Včera ráno."
"Čo sa stalo?" Spýtala sa Bella svojho manžela.
"Čo Severus píše?"
"Nič pozitívne," zašepkal a podal jej list.
"Čo bude robiť?" Spýtala sa s rovnakým odtieňom pleti.
"Nemôžeme to nechať len tak."
"Mohli by ste nám povedať čo sa deje?" Keďže Cissa vedela, že jej sestru len tak niečo nezlomí, alebo aspoň neuvedie do takéhoto stavu, prešla za ňu a začala čítať známi rukopis.

Neviem do koho rúk sa dostane tento list, ale mali by ste okamžite informovať Temného Pána. Je mi ľúto, že som vám to nemohol povedať skôr, ale Dumbledor mi zakázal hocijaké návštevy. Sleduje môj krb a taktiež aj dom. Ale teraz k veci. Dumbledor hľadá jedno prastaré kúzlo. Neviem presne aké by malo mať účinky, ale pomocou neho bude môcť získať na svoju stranu Markusa. Nepotrvá mu to už dlho. Mali by ste spraviť nejaké opatrenia. Bolo by najlepšie keby ste ho ukryli niekde kde nefunguje privolávacia mágia. Mohol by sa ho nejakým spôsobom pokúsiť preniesť na štáb. Nič viac neviem. Nikomu už ten starý blázon nedôveruje. Na každého iba kričí, a taktiež začína používať neodpustiteľné kliatby. Naplno prejavil svoju temnú stránku. Taktiež si už vyškolil niekoľko temných bytostí a vyvinul si vlastné monštrá. Tento raz to bude oveľa ťažšie poraziť ho.

Severus Snape

Narcissa si rukou prikryla ústa. Všimla si, že jej manžel stojí vedľa nej a taktiež nevyzerá nadšene týmito správami.
"Kde ho ukryjeme?" Opýtala sa Cissa.
"Nie je veľa miest ktoré zabezpečujú ochranu proti premiestňovaniu. A to nehovorím o nedobrovoľnom," pokračovala.
"Ahojte," pozdravil ich zvesela Sirius. Keď však videl ich utrápené tváre, zasekol sa.
"Deje sa niečo o čom neviem?" Spýtal sa opatrne.
"Dumbledor chce uniesť Markusa a nejakou starou mágiou ho prinútiť aby sa pridal na jeho stranu."
"Prosím?" Pýtal sa Markus ktorému sa celé toto predstavenie zdalo smiešne.
"To nemôžete myslieť vážne," povedal z dávkou rozhorčenia v hlase.
"Prečo by ma chcel?"
"Pretože by si mal byť najsilnejší čarodejník na tomto svete. Preto," zašepkala jeho mama.
"Tak to určite nie som."
"Si. Len sa tvoja moc ešte naplno neprejavila. Budeš si musieť ešte počkať. Teraz však máme iný problém. Jediné vhodné miesto je Temné sídlo. Už dlhé stáročia je chránené proti všetkým takýmto výmyslom. Okamžite tam musíme odísť!" Rozkázal Voldemort.
"Ja nikam nejdem," povedal rozhodne jeho najmladší syn.
"O tomto sa s tebou nebudem dohadovať. Je to jediná možnosť ako ťa zachrániť," rozzúrene povedal jeho otec a nebezpečne sa ku nemu priblížil . Ron sa nahol ku jeho uchu: "Počúvni ho kamoš. Má pravdu. Dumbledor je schopný všetkého." Markus sa zamračene pozeral na prítomných ľudí. Mohol jasne vidieť znepokojenie na ich tvárach.

Asi bude lepšie ak ho počúvnem aj keď mi nemá čo rozkazovať. Povedal si pre seba a pozrel sa na otca.
" V poriadku pôjdem tam. Ale určite nie kvôli vám," roky si zložil na prsia.
"Pôjdeme latexom. Narcissa nájdi deti a priveď ich do premiestňovacej miestnosti. Lucius nájdi nejaké knihy vo vašej knižnici o starodávnych kúzlach. Bella ti choď hore a zober nejaké elixíry z nočného stolíka," rozdal úlohy a spolu so svojim synom jeho kamarátmi a Siriusom, sa vybrali do domu.

Narcissa zamierila rovno do stají. Vedela, že si dnes jej syn aj Isabelou a Danielom, chceli ísť zalietať. Zastihla ich keď sa pripravovali na vzlietnutie.
"Mama čo sa deje?" Spýtal sa Draco, ktorý bol prekvapený, že tu svoju matku vidí.
"Niečo sa stalo. Okamžite musím ísť do temného sídla. Pohnite si." Začali zliezať s hypogrifov, keď ich Cissa zastavila.
"Nie nechoďte dole. Budeme tam oveľa rýchlejšie ak poletíme," všetci traja na ňu hodili neveriace pohľady. Vysadla si za Draca.
"Mami dúfam, že korigovať smer budem ja," opýtal sa priškrteným hlasom, zatial čo sa Bella a Daniel pochechtávali.
"Pravdaže nie. Verím tvojim schopnostiam v lietaní, keď letíš sám, ale keď som tu aj ja mám určité obavy."
"Nechcem byť hnusný ale letela si už niekedy na niečom takomto?"
"Si hnusný. A áno letela. Toľko krát, že si to ani nevieš predstaviť." Popohnala Voldeceho a už leteli rovno ku domu. Tam zoskočili a náhlili sa do sali.
"Narcissa, ešte stále si nám nepovedala čo je také dôležité?" Spýtal sa Daniel.
"Ide o vaše ho brata," odvetila mu jednoducho.
Tom stál uprostred miestnosti. Sám seba sa pýtal, čo všetko bude musieť ešte urobiť, aby sa toto šialenstvo skončilo. Rozhodne to nebude ľahké. Všetci začali prichádzať.
"Tak prvý pôjdem ja. Potom pôjdeš ty Markus. Budem ťa tam čakať." Vykročil ku krbu a nabral si za hrsť letaxu. Jednou nohou už bol dnu keď začul výkrik jeho manželky.

6.kapitola Nové schopnosti

7. srpna 2009 v 22:22 | Bella |  Zatajená minulosť
Ahojte, je tu sľubená kapitola. Neviem ako pridám zajtra ďalšiu pretože musím znova odcestovať, ale pokúsim sa ju pridať. Ak tak pribudne vo večerných hodinách. Dúfam, že sa vám kapitola bude páčiť, aj keď nie je nejako obzvlášť zaujímavá. Príjemné čítanie.

Bella



Harry sa nakoniec rozhodol, že si radšej sadne na parapetnú dosku, akoby mal ešte tak dlho ležať v posteli. Odkryl závesy a pozeral sa na dorastajúci mesiac. Chudák Remus. Pomyslel si a oprel si hlavu o stenu. Hlavou mi vírili všelijaké spomienky, aj keď prevládali väčšinou tie so zlým koncom. Keď to už nemohol vydržať, zobral si pergamen a začal písať list pre tetu Petúniu.

Drahá teta,
viem, že som tu len 1 deň, ale potrebujem tvoju radu. Piesne múdreho klobúka sú vždy divné, ale táto bola rozhodne iná. Najprv nám vravel aby sme sa spriatelili so Slizolinčanmi a taktiež vravel aj o nejakom tajomstve ktoré ak neprijmeme tak bude možným kľúčom k nášmu porazeniu. Vraj, že iba ak sa spojíme budeme môcť poraziť Voldemorta. Myslíš si, že by mohol vedieť niečo čo mi nie? Myslím Múdry klobúk. Inak je zatiaľ všetko fajn. Mám ťa rád. A neboj sa dávam si na seba pozor.
Harry

Položil brko a ešte raz si prečítal to čo napísal. Potichu otvoril svoj kufor a vybral si z neho obálku. Vložil do nej list a položil si ho na stolík. Pozrel sa na hodiny. Ku jeho prekvapeniu, už bolo pol šiestej. Vybral sa teda osprchovať a trochu učesať svoje nepoddajné vlasy. Trvalo mu to ďalšiu hodinu kým vyšiel z kúpeľne s ako tak schopným účesom. Sadol si na posteľ a čakal kým bude môcť ísť na raňajky. Uprene sa zadíval na červený záves na posteli, keď zrazu vzbĺkol. Začal panikáriť. Rozhadzoval okolo seba rukami keď mu z ruky vyšiel prúd vody. Sám ohromený všetkými udalosťami, bezmyšlienkove namieril ruku na záves. Ten po pár sekundách prestal horieť. V izbe sa začal rozliehať pach spálenej látky. Prikrčil nos a otvoril okno.

Zobral si list ktorý chcel poslať tete a vybral sa s ním do spoločenskej miestnosti. Tam rozlepil obálku a pokračoval v písaný.

Tak asi som objavil dve nové schopnosti. Len pred pár minútami som podpálil závesy a za chvíľu som ich zase uhasil prúdom vody. Koľko tých schopnost ešte bude ?

Zasunul ho naspäť do obálky a strčil do vrecka. Nedočkavo sa pozrel na hodiny a od radosti podskočil. Konečne mohol ísť na raňajky. Nie žeby bol nejako obzvlášť hladný, ale už nemohol vydržať zavretý v týchto izbách.

Prechádzal po prázdnych chodbách Rokforského hradu. Teraz bolo všetko mierne desivé. Nepočul nič iné iba svoje kroky ktoré sa ozývali po chodbách ktorými prechádzal.

Vstúpil do Veľkej siene a rozhliadol sa. Nebolo tu teda veľa ľudí. Nejaký dvaja Bifľomorčania a inak nik. Pri učiteľskom stole, sedel riaditeľ a po jeho boku Snape. Inak tu ešte nikto nebol. Sadol si na svoje obvyklé miesto, a naložil si na tanier nejaké hrianky s maslom. Potichu začal jesť a a hrianky zapíjal čajom. Tekvicový džús ho už nejako omrzel. Vlastne nikdy nemal rád tekvicu. Ale bola to príjemné zmena po tej špinavej vode ktorú dostával doma. Ak sa to domovom dalo nazvať. Teraz vlastne bude všetko iné keď spoznal trochu bližšie svoju tetu. Práve okolo neho prechádzal Dumbledor so Snapeom.
"Dobré ráno Harry," pozdravil ho ako inak vysmiaty Albus.
"Dobre ráno pán riadiľ," odzdravil mu a tiež sa na neho usmial.
"Nespomínam si, žeby si bol ranný vtáčik."
"Nejako sa mi nechcelo spať. Nebol som unavený."
"Za chvíľu by mala prísť profesorka Mg Gonagalová a dá ti rozvrh," povedal mu a otočil sa na odchod. Zastavil sa však a ešte sa na neho otočil.
"Harry príď ku mne večer dobre? Musíme sa porozprávať."
"Prídem, pán profesor."

Snape sa nad touto nezmyselnou situáciu uškrnul. Ten fagan to hrá naozaj dobre. Povedal si pre seba. Keď je so mnou osamote. Je ako diabol a teraz pred riaditeľom dobre, že mu krídla nejdú narasť ako sa snáži byť čo najmilší. Hotový anjelik. Toto zdedil určite po Potterovi. Hrať na dve strany v tom je dobrý. Jediná vec ktorá mu padne ako uliata. Ukončil svoj vnútorný monológ a vybral sa preč. Ani si neuvedomil, že on sám hrá na ve strany. Pre Voldemorta je najbližší smrťožrút a pritom jeho vernosť patrí Dumbledorovi. Odkráčal do svojho kabinetu aby sa pripravil na prvý deň školy.

Harry po tom čo dostal rozvrh vybral do sovinca. Veľmi sa potešil keď zistil, že dnes ako prvú majú obranu. No zrazu si uvedomil, že ani nevie kto je jeho nový učiteľ. Zaumienil si, že sa na to musí spýtať Hermiony skôr ako pôjdu na hodinu.

Hedviga našiel sedieť na bydielku až na samom vrchu. Šťastne na neho zahúkala keď si všimla, že pre ňu niečo má.
"Ahoj Hedwiga," pozdravil ju a pošuchal jej hlavu.
"Toto odnesieš tete Petúniii. Dobre?" Priviazal jej list na chudú nožičku a pozrel sa ako mu mizne z dohľadu. Obrátil sa a vybral sa naspäť do spoločenskej miestnosti, aby si zobral učebnice.

Rona našiel ležať na posteli s otvorenými očami. Pravdepodobne si zvykal na svetlo. To mu hovoril vždy keď sa ho spýtal prečo už nevstane. Neveril mu. Bolo jasné, že sa mu nechce veľmi vstávať a tak to predlžoval ako sa len dalo. Kvôli tomu pár krát zaspali na hodinu.
"Ron vstávaj."
"Nechaj ma ešte chvíľu. Pri našom šťastí bude hneď prvá hodina so Snapeom," zahundral si. "Musím ťa vyviesť z omylu. Dnes máme prvú obranu," povedal mu šťastne.
"Naozaj to je super," povedal mu a už sa hrabal z postele.
"Kto ju nás bude vlastne tento rok učiť?" Spýtal sa popri tom čo si prezliekal tričko.
"Neviem spýtame sa Mii." Zobrali si učebnice a vybrali sa do spoločenky počkať Hermionu. Ako ináč už ich tam čakala s pohľadom upreným na hodinkách a pritom si podupkávala nohou.
"No konečne. Pohnite si. Ešte nemáme rozvrhy."
"Ja ho už mám Mia. Prvú máme obranu," oznámil jej a podal jej svoj rozvrh.
"S kade ho máš? Ale to je teraz jedno idem si po knihy. Počkáte na mňa?"
"Jasné," odvetili jej spoločne a sadli si do kresiel pri krbe. Hermiona sa len tak tak vyhla zatáčke na schodoch.
"Kam sa tak ponáhľaš?" Spýtal sa jej Ron.
"Nikam. Len som si istá, že ty by si sa už radšej napchával raňajkami."
"Kvôli mne to robiť nemusíš. Radšej si počkám ako by som mal mať polámanú kamarátku," usmiala sa neho.

V sieny už bolo oveľa viac študentov. Ron aj Mia začali raňajkovať kým Harry sa na nich len pozeral.
"Hermiona nevieš kto nás bude učiť obranu?" Spomenul si zrazu Harry na otázku ktorú jej chcel povedať.
"Neviem. Včera som ho na večery nevidela nechajme sa prekvapiť."

21. kapitola Staro nové kamarátstvo

6. srpna 2009 v 22:13 | Bella |  Stratený syn
Tak prvá kapitola už na aktuálne nových stránkach. Ohľadom toho prekvapenia. Najprv som chcela spraviť niečo iné, ale rozhodla som sa trošku ináč. Do odvolania sa môžete tešiť, že sem každý deň pribudne nejaká kapitola. Bedem striedať poviedky SS a ZM. Naši vymysleli rôzne výlety, takže kapitoly budú príbudať skôr vo večerných hodinách. Dúfam, že som vás potešila. A prosím komentujte.

Bella


Hermiona sa ráno zobudila na to, že s ňou niekto trasie. Ospalo otvorila oči a uvidela nad sobou postavu škriatka. Zľakla sa. Odtiahla sa od neho a snažila sa spomenúť čo sa stalo včera. Začali sa jej vybavovať útržky spomienok.
Už plne pri vedomý sa pozrela na škriatka aby zistila prečo ju budí.
"Prepáčte pani, že vás budím ale za 10 minút sa podávajú raňajky." Vyhrabala sa z postele, a vybrala sa rovno do kúpeľne. Učesala si svoje až priveľmi kučeravé vlasy a obliekla si pripravené šaty. Nikdy nejako obzvlášť rada nenosila takýto druh oblečenia. Ale teraz zjavne nemala na výber. Kriticky sa pozrela do zrkadla. V tom sa ozvalo klopanie.
"Ďalej," povedala a ďalej sa venovala svojmu obrazu. Ron vstúpil a začal sa potichu chichúňať. Hermiona prižmúrila oči, a otočila sa.
"Deje sa niečo?"
"Nie len tie šaty.."
"Ja viem vyzerám v nich hrozne," sadla si a chytila si hlavu do dlaní.
"Nie to vôbec. Ja len, že ti veľmi pristane."
"Naozaj?" Zdvihla hlavu a poriadne si ho prezrela. Aj on mal na sebe netradičné oblečenie. Nikdy nenosil niečo iné ako rifle a tie čierne nohavice čo mal na sebe mu neskutočne pristali.
"Aj ty vyzeráš veľmi dobre," povedala a mierne z červenala.
"Ako ináč. Ja vždy vyzerám dobre," uškrnul sa.
"Bože Ron," pretočila očami.
"Mali by sme ísť na raňajky lebo ich zmeškáme," oznámil jej a vytiahol ju na nohy.
"Ty vieš kde je jedáleň?"
"Pravdaže. Tie nákresy tohto domu tohto domu som neštudoval pre nič za nič." Pokrútila hlavou a nasledovala ho cestou do jedálne.
Pár krát sa ho už chcela spýtať či nezablúdili, no vždy si to rozmyslela. Veď vravel, že to tu pozná nie ?
"Tak a sme tu," povedal a zastal pred veľkými dverami. Načiahol sa pre kľučku a z určitou dávkou námahy ich otvoril. Predsa len tie dvere niečo vážili. Vošli dnu a poobzerali si prítomných. Boli tu všetci až na.. . Až na Harryho.
"Dobré ráno," slušne pozdravili a sadli si na ponúkané miesta.

Dvere sa otvorili znovu a dnu vstúpil chlapec. Ron aj Mia si najprv mysleli, že je to nejaký ďalší člen ich rodiny, no keď pozdravil nie príliš nadšeným hlasom, začali mať podozrenie, že pred nimi stojí Harry. Táto spoločnosť mu zjavne prekážala.
"Dobré ráno Markus," pozdravila ho s miernym úsmevom Bella. Hodil na ňu opovržlivý pohľad a sadol si na stoličku. Po tomto prejave si Mia aj Ron boli stopercentne istý, že tento chlapec je Harry. Trochu posmutneli keď si uvedomili, že ich najlepší kamarát ich nespoznal. Markus sa otočil na nich a skúmavo si ich prezeral.
"Videli sme sa už niekde?" opýtal sa ich zo záujmom. Títo ľudia mu boli veľmi povedomí.
"Markus toto je Hermiona Grangerová a Ron Weasley," predstavil ich Sirius.
"Naozaj? A ak sa smiem spýtať čo tu robíte?"
"No my.. my sme prišli za tebou," vykoktala sa Hermiona.
"Za mnou," divil sa Markus.
"Mohli by sme sa s tebou porozprávať?" Spýtal sa Ron.
"Pravdaže," povedal a neotrhol oči od svojich raňajok. Ron a Mia si vymenili vzájomné pohľady. Nabrali si nejaké jedlo a začali jesť. Po niekoľkých minútach Markus vstal od stola a vybral sa ku dverám. Obrátil sa a naznačil Ronovi, že ich bude čakať vonku.

Nasledovali ho do jeho izby. Sadli si na pohovku a pritom sa blbo usmievali. Ako prvá sa odhodlala Mia.
"Naozaj si nič nepamätáš?"
"Nie. Vlastne pamätám sa ako Voldemort zabil mojich rodičov," povedal je.
"Takže si nás nepamätáš," skonštatovala.
"Je mi to ľúto ale nie. Nepamätám si vás."
"Tak by bolo asi najlepšie začať od začiatku nie?" Navrhol Ron.
"To by bolo asi najlepšie," potvrdil mu a natiahol ku nemu ruku.
"Markus Raddle," predstavil sa.
"Ron Weasley." To isté zopakoval aj s Hemionou a začali sa rozprávať o všetkých blbostiach. Po dvoch hodinách smiechu sa dostali ku chúlostivejším témam.
"Ja neviem ako sa mám ku nim správať. Napríklad keď som stretol Bellatrix, vytočila ma do nepríčetnosti. Myslí len na seba. A s ním (myslel svojho otca) som sa nerozprávala a ani to v dohľadne dobe nechcem meniť. Je to len vrah. A tým pádom pre mňa nič neznamená," povedal im s kamennou tvárou.
"A čo tvoji súrodenci?" Spýtala sa Mia.
"Ak y som sa začal rozprávať s nimi ich rodičia by to určite využili. A to riskovať nechcem."
"Ako myslíš. Ale nie je to voči nim nefér? Oni nemohli za to, že si s nimi nevyrastal," pokračovala v presviedčaní.
"Je mi úprimne jedno, či za to môžu, alebo nie. Ony zobrali deti mnohým iným rodinám, a ani sa nad tým nepozastavili. To čo sa im stalo si absolútne zaslúžili." Mia si povzdychla. Toto bude ešte veľmi ťažké.
"Nechajme to tak. A čo rozumieš si tu s niekým?"
"Jasné. Sirius je naozaj super."
"To teda je," odvetil mu Ron.
"A potom ešte Draco je tiež fajn aj keď so m sa s ním kvôli tým udalostiam dlho nerozprával. Ale najviac mi pomohla Narcissa. Asi by som sa bez nej zrútil," úprimne im povedal. Obaja sa na neho prekvapene pozreli, ale nechali to tak.
"Zmeňme tému. Akí sú v Rokforte učitelia?" Spýtal sa prvé čo ho napadlo.
"Všetci sa dali zniesť až do teraz. Keď sme zistili, že sú veľký podliaci. Ale je tam jeden učiteľ ktorý robí pre tvojho otca," Harry na neho hodil vražedný pohľad.
"Dobre robí pre Voldemorta. Snape. Učí elixíry. Keď si bol ešte Harry Potter stále ste medzi sebou niečo mali."
"Preboha Ron ten list," zvolala z ničoho nič Hermiona.
"Musíme im ho dať. Harry teda Markus vieš kde sú naše izby?"
"No ak ti mám pravdu povedať nie. Ale môžem zavolať nejakého škriatka a ten nás ku nim dovedie," povedal nechápajúc Hermioninu vystrašenú tvár.
"Tak to urob a rýchlo prosím." Markus zavolal škriatka a ten ich zaviedol až pred Hermione izby.

Keď vošli dnu začala zbesilo hľadať.
"Ron no tak kde to je," z očí sa jej začali púšťať slzy.
"Hermiona upokoj sa. Pozri tu je." Ukázal na list položený na nočnom stolíku. Zotrela si slzy a podišla ku nemu. Načiahla sa pre list a pevne ho zvrela v ruke.
"Mali by sme im ho dať. Nevieš kde teraz bude Voldemort ?" Spýtala sa z nádejou v očiach. Harry si zavolal škriatka a spýtal sa ho kde sa práve teraz Voldemort nachádza.
"Je v záhrade pane. Budete potrebovať ešte niečo ?"
"Nie. Môžeš ísť." Otočil sa ku Hermione.
"Počula si. Musíme ísť na záhradu." Hermiona sa rozbehla a hľadala cestu na záhradu. Ron s Markusom sa na seba pozreli.
"Ženské. Tie sa pochopiť nedajú," povedali naraz a rozosmiali sa. Hermiona celá červená vtrhla do izby.
"Mohli by ste mi pomôcť," precedila pomedzi zuby.
"Poď za mnou," povedal Markus a viedol ich až na záhradu......

4. 2/2 kapitola Ďalší odkaz

6. srpna 2009 v 21:47 | Bella & Cissa |  Návrat Temného Pána
Lucius otvoril dvere a vybral sa do salónika. Predpokladal, že tam Narcissu nájde, ale nebola tam. Zavolal si škriatka. "Kde je pani?" spýtal sa. "Dobrý deň pane, pani je v jedálni" povedal škriatok a hlavu mal až na zemi. Lucius si niečo zamrmlal a išiel do jedálne. "Vieš kde je? " spýtala sa Bella. "Áno," povedal stručne. Vošiel do jedálne a uvidel svoju manželku ako rozkazuje škriatkom. "Cissa... hmm..." upozornila ju Bella. "Prosím. Aha. Už ste tu?" opýtala sa trošku zarazene. "No sme tu. Vidíš nás alebo nie?" spýtal sa jej Lucius ironicky. "Vidím" povedala. "Ale myslela som si, že sa zdržíte. Kde ste vlastne boli?" "Išli sme na Riddlovský cintorín." povedal akoby nič, no potom zvážnel, ale ostal ticho. "Prišiel tam nejaký chlap" informovala ju Bella. "Tvrdil, že je synom Temného pána..." "Prosím?" zjojkla Cissa. "Vieš o ňom niečo?" spýtal sa jej Snape. "Oh, Severus" ani si ho nevšimla. "Nie. Čo by som o ňom mala vediť? A veríte mu?" "Nie." zareagoval Lucius skôr ako ostatní. "Mali by sme?" "Neviem" klamala Cissa. "Nevieš? A vieš kde si chodila, keď bol Draco ešte malý?" zreval na ňu. "Veď som ti povedala, že som cestovala." "Naozaj? A kam?" "Väčšinou do Španielska a Francúzska," odvetila ľahostajne. "No to iste. A nebola náhodou tvoja hlavná destinácia Temné sídlo? Lepšie povedané Voldemortove komnaty?" "Odkiaľ máš niečo tak absurdné? S Voldemortom som sa stretávala len na stretnutiach a tam si bol predsa aj ty!" "Ja veľmi dobre viem, že si k nemu chodila..." vtom do miestnosti vošli aj ostatní. "No, prišli sme v najlepšom?" Zašepkal Rodolphus manželke. "Ešte to nevyvrcholilo." "Výborne," v očiach sa mu zjavili šťastné iskričky. "Nemáš náhodou popcorn a colu?" "A skade by som ho asi zobrala? Bože prečo som si musela zobrať takého debila?" Poslednú vete si povedala len pre seba. "Narcissa, videl som ťa ako si vychádzala z jeho komnát," zapojil sa Snape. "Áno ?" Opýtala sa s nič nehovoriacim pohľadom. "Tak čo si tam robila? Hovor!" Zníži vzdialenosť medzi nimi a schytil ju za rameno. Sykla bolesťou. "Pusť ma." "Nie, kým mi neodpovieš na otázku." "Áno, bola som tam. Spokojný ?" "Nie. Čo si tam robila?" "........ ." "Tak mi to povedz. Čo si tam robila?" "Nemôžem ti to povedať." "Fajn, tak inak. Čo vieš o jeho synovi?" "Nič, doteraz som nevedela ani to, že má syna." "Pche. To určite." "Narcissa, povedz nám, čo vieš. Pomôžeš tým všetkým," pripojila sa jej sestra. "Bella, ja nemôžem. Nechcem riskovať, je to nebezpečné." "Prečo by to malo byť nebezpečné?" Hlúpo sa opýtal Rodolphus. "Pretože som viazaná sľubom. Preto!" Rupli jej nervy. Nevydržala toľký nátlak. "Aký je to sľub?" Zaujímal sa Snape. Predsa len, ak je kvôli tomu viazaná sľubom, tak to musí byť naozaj dôležitá informácia. "Ak by som to povedala, tak by som stratila blízku osobu. A keď hovorím stratila, znamená to, že by ju zabili." "To mi je jedno, povedz, mal Voldemort syna?" Naliehal jej manžel. "Nepoviem!" "Nie, tak na to pôjdeme pozlom." "Chceš ma mučiť?" "Nie, vyskúšam niečo iné," prešiel k Severusovi a niečo mu zašepkal. O pár minút bol Severus naspäť aj s flaškou tekutiny. Lucius chytil Narcissu. Severus pristúpil k nej. "Nie. Nechajte ma. Bude to mať hrozné následky," vzpierala sa. Severus sa nedal zastaviť, chytil ju za čeľusť a prinútil ju otvoriť ústa. Vlial jej tam tekutinu. "Mala si niečo s Voldemortom?" Vypálil na ňu Lucius. "Nie." "Má Voldemort syna?" Pokračoval Snape. "Áno." "Chodila si k nemu?" "Áno." "Čo si tam robila?" " Starala som sa o Serpetusa a Violet... ." V Temnom sídle Violet sa premiestnila priamo do Serpetusových izieb. "Čo je ?" Opýtal sa, keď ju zaregistroval. "Niekto núti Narcissu povedať jej o nás. Musíme jej ísť pomôcť." "Nič nepovie." "Čo ak jej dajú Veritaserum?" "Tak to je možné. Ale pochybujem." "Mne je jedno, či o tom ty pochybuješ. Chcem len vedieť či ideš so mnou." "No dobre." V Godricovom dole Harry podišiel ku krbu a načiahol sa pre odkaz. Ak ešte niekedy chcete vidieť svoje deti, príďte na Riddlov cintorín zajtra o 21:00. Choďte sám. Ak s niekým prídete, zabijem ho.

4. 1/2 kapitola Ďalší odkaz

6. srpna 2009 v 21:46 | Bella & Cissa |  Návrat Temného Pána
Harry sa zohol a načiahol sa pre pergamen. "Vaše deti budú v poriadku," zašepkal. Ako môžu byť v poriadku, keď sú s niekým cudzím ? Pýtal sa sám seba . Mal o ne veľký strach. Ony sa nemohli brániť, boli totálne bezbranné. Kto ich mohol uniesť? Je to ten istý človek, ktorý sa zjavil na cintoríne Riddlovcov? Nezúčastnene sa pozeral na pergamen. Ginny prešla k nemu. Pozrela sa cez plece na to, čo drží. Prečítala si to a zalapala po dychu. Harry sa k nej obrátil a zachytil ju práve včas keď omdlela. Zdvihol ju a preniesol do domu. V ruke stále držal pergamen. Položil ju na sedačku a priniesol elixíry. Jeden na upokojenie a druhý na spánok bez snov. Kúzlom ju prebudil. "Čo sa stalo? Kde sú deti? To...to nie je pravda však?" spýtala sa a do očí sa jej začali predierať slzy. "Ginny, pokoj, musíš si oddýchnuť, určite ich nájdem. Sľubujem." "Ale čo ak sa im niečo stane? Čo ak chce niekto zabiť.." ďalej hovoriť nemohla. Harry jej priložil prst k ústam a ním ju umlčal. Podal jej všetky elixíry a odniesol ju do spálne. Položil ju na posteľ a zakryl dekou. Odhrnul jej vlasy z tváre, pobozkal na čelo a zašepkal: "Nájdem ich, neboj sa." Sadol si do kresla a napísal výstižný list Ronovi a Molly. Budeme potrebovať nejaké posily, pomyslel si. Chcel sa čo najskôr vybrať na Ministerstvo, ale nechcel tu svoju manželku nechať samú. Stretnutie by sa mohlo predĺžiť a keď sa zobudí, určite by nebolo dobre nechať ju samú. Mohla by niečo podniknúť na vlastnú päsť a to riskovať nechcel. Počkal, kým dorazí Molly s Arthurom. Pochyboval, že by Ron a Hermiona teraz budili deti. No na jeho prekvapenie prišli aj oni. "Je to pravda?" vyjachtala zo seba Molly. "Áno. Uniesol ich niekto keď sa hrali na dvore. Najprv sa zablyslo a potom bola všade tma. Chceli sme vybehnúť na záhradu, ale zasekli sa dvere a zrazu sa znova zablyslo. Ako zázrakom sa dvere otvorili, no bolo už neskoro. Nikde po nich nebola ani stopa. Našiel som iba pergamen." Vytiahol ho z vrecka a podal im ho aby si ho prečítali. "To je hrozné," ozvala sa prvý krát Mia a sadla si do kresla. Huga a Rose poslali do izby pre hostí. Nech si trochu pospia. "Kto to mohol spraviť?" pokračovala Mia. "Netuším," pokrčil plecami. "Chcel by som ísť na Ministerstvo a poprosiť ich, aby vyhlásili pátranie." "Myslím, že ich nebude treba prosiť," povedal Arthur . "Zostanete tu s Ginny? Nechcem ju nechať samú." "Pravdaže zostaneme," ozvalo sa jednohlasne. Harry sa vybral do obývačky, aby sa mohol odlatexovať na Ministerstvo. Necítil sa na premiestňovanie. Prinajlepšom by skončil na druhej strane Británie. Skôr ako mohol vstúpiť do krbu, zasyčali plamene a v krbe pristál pergamen. Rovnaký aký našiel na záhrade..... . V Malfoy Manor Lucius sa premiestnil pred bránu jeho panstva. Rozrazil ju a naštvaným krokom sa vybral pohľadať Narcissu. Severus v ňom zasadil semienko pochybností. Mal pravdu, že Cissa nebývala často doma presne v ten čas, ktorý spomínal Severus. Čo ak je to dieťa jej? Mohla mať niečo s Voldemortom? Takéto myšlienky mu vírili hlavou celou cestou. Bella sa ho snažila dohoniť. Nakoniec porušila aj jednu zo svojich zásad, a rozbehla sa za ním. "Upokoj sa Lucius a povedz mi čo chceš robiť." "Čo by som mal robiť? Spýtam sa na to Narcissy. Bella vieš o svojej sestre všetko?" "Pravdaže." "Vedela by si o tom, ak by mala Narcissa ešte nejaké dieťa?" Spýtal sa jej priamo. "Prosím? To nemyslíš vážne. Cissa by ťa nikdy nepodviedla. Na to nemá žalúdok. Priveľmi ťa miluje." Povzdychla si Bella. Neverila, že bol schopný na niečo také myslieť, nie to ešte povedať nahlas. "Ale on ju k tomu mohol donútiť. Mohol ju vydierať." "Tak potom by to už asi nerobila z vlastnej vôle. Poď, spýtame sa na to jej," chytila ho za ruku a ťahala do domu.

3.kapitola Únos

6. srpna 2009 v 21:44 | Bella & Cissa |  Návrat Temného Pána
Harry sedel v obývačke a čítal najnovšiu knihu pre bystrozorov. Zaoberal sa ňou už poriadne dlho a stále ho prekvapovali blbosti ktoré v nej boli. Z 3000 strán literatúry sa v praxi dalo využiť asi tak 500. "Bože to je sprostosť," povedal a ďalej listoval v knihe. "Oci tak to nečítaj veď aj tak už všetko vieš," hodil mu kompliment James. "Tak čo by si potreboval?" Spýtal sa ho. Tušil, že tento kompliment nepovedal len tak . "No tati vieš ja to naozaj potrebujem je to najlepší model aký sa doteraz vyrobil. Budem ho mať ako na narodeniny prosím. Nič iné už nebudem chcieť sľubujem," chrlil zo seba, že mu otec sotva rozumel. "Počkaj, povedz mi čo konkrétne by si chcel." "Novú metlu vieš tá moja je už stará a nedá sa s ňou dobre manévrovať. Mám ju už 7 rokov. No tak oci." Harry na neho hodil pohľad, ktorý mu jasne naznačoval, že novú metlu nedostane ani keby peklo zamrzlo. "Myslím si, že metlu máš ešte funkčnú a neboj sa aj tá je najlepšia akú kedy vyrobili." "Ale.. ." "Nie, už som ti povedal." Vstal z kresla, vyšiel po schodoch do jeho pracovne a vytiahol zo stolíka malilinký darček. Zišiel dole a oprel sa o rám dverí. James sedel na tom istom mieste no tentoraz už jeho výraz nebol plný šťastia. Otca prehováral už tri roky aby mu kúpil novú metlu no vždy mu povedal, že jeho je ešte dobrá. "Nič nedosiahneš ak sa budeš zdúvať," povedal mu. "Pomáha mi to," precedil cez zuby. "Nekúpim ti novú metlu je nevyhovujúca." "Ale tebe nevyhovuje žiadna. Ak to takto bude pokračovať tak sa novej metly dočkám keď budem mať 25." "Ale to už nie je ďaleko je to len 12 rokov." "Si hrozný." "Váš slová. To, že sa mi nepáči tá metla neznamená, že žiadnu nikdy nedostaneš." "Jasne keď si na ňu našetrím," dudral si popod nos. "Nie, nechcem aby si lietal na tej metle takú môže mať každý. Chcem aby si mal jedinečnú a preto som ti dal vyrobiť metlu na mieru." "Čože? Nerobíš si zo mňa srandu?" "Nie nerobím!" Povedal a z vrecka vytiahol malý balík. Dva krát po ňom klepol prútikom. Balík podal svojmu synovi a ten sa ho snažil ihneď rozbaliť. Kúsky papieru boli všade v izbe. Keď rozbalil aj piatu krabicu, naskytol sa mu pohľad na prekrásnu metlu. Celá bola hnedo čierna a po nej sa ligotali červené a zlaté trblietky. Na rúčke bolo vyryté James Potter. "Oci to je ten najkrajší darček aký som mohol dostať je prekrásna," rozplýval sa James. Opatrne položil metlu na sedačku a objal Harryho. Takto ich našla Ginny s Albusom a Lili. Vedela, že jej manžel chystal pre svojho syna naozaj niečo veľké, ale keď uvidela tú metlu a ešte s tým nápisom.... . "Pozrite čo som dostal od ocka," Kričal James a rozbehol sa aj s metlou ku sestre a bratovi. Tí ju s dostatočnej vzdialenosti ktorú stanovil James obdivovali. "Je naozaj pekná brácho. Môžem sa na nej niekedy preletieť?" "Porozmýšľam o tom," zaškľabil sa. V hlave sa mu totiž zrodil vynikajúci plán. "Môžem ju ísť vyskúšať?" "Teraz nie poďte pôjdeme sa naobedovať a večer ju budete môcť vyskúšať. Pôjdeme navštíviť strýka Rona." "No dobre." Zrazu niekto zazvonil na zvonček. "Idem sa pozrieť kto to je," povedal Harry a vybral sa ku vchodovým dverám. "Robert ahoj stalo sa niečo ?" "Máme sa ihneď dostaviť na Ministerstvo." "Stalo sa niečo ?" "Neviem len mi prišla sova. Aby som zohnal čo najviac bytrozorov. Musíme si pohnúť." "Dobre." Harry prešiel ku svojej rodine. "Musím odísť choďte ku Hermione. Potom po vás prídem," pobozkal Ginny a objal deti. "Daj so pozor oci," zakričala za ním ešte Lili. "Kam pôjdeme?" Spýtal sa Robert. "Pôjdeme ešte po Rona a potom na Ministerstvo. "Fajn." Premiestnili sa pred Ronov dom vysvetlili mu situáciu a išli na Ministerstvo. Tam im rozdali pár pokynov. Mali za úlohu preskúmať cintorín Riddlovcov. Strávili tam skoro 3 hodiny no nič nenašli. Premiestnili sa rovno do Ronovho domu. "Ahojte," pozdravili a zvítali sa. Spolu si vypili kávu pri ktorej neustále počúvali akú úžasnú metlu James dostal. "No tak mi pôjdeme," ozvala sa Ginny. "Nechcete zostať aj na večeru?" Opýtala sa Mia. "Nie, ďakujeme. Aj tak sme sľúbili Jamesovi, že sa môže preletieť." "Ako myslíte skoro nás navštívte." Každý si do ruky zobral trochu latexu a odlatexoval sa domov. "Mami tak sa môžem ísť preletieť," vybafol na ňu hneď ako vyšla z krbu. "Po večeri." James a so súrodencami rýchlo zhltli večeru a vybehli na záhradu. "Načo vás volali na Ministerstvo?" Opýtala sa ho Ginny keď osameli. "Mali sme isť preskúmať Riddlov cintorín. Zaznamenali, že sa tam použila jedna zo zakázaných kľadieb." "Mohol by sa Veď-vieš-kto vrátiť?" Strachovala sa Ginny. "Zlatko, sám som ho zabil. Zničili sme všetky horucusy. Nie je možné aby sa vrátil." "Ako myslíš," povedala, prešla k nemu. Chcela ho pobozkať no on si ju stiahol k sebe. "Nemusíš sa báť nič sa už nestane. Naše deti budú vyrastať v pokojnom svete." Zo záhrady sa ozva krik ich detí. Obidvaja vyskočili na nohy a hnali sa na záhradu. Harry chcel otvoriť dvere, no mohol s nimi lomcovať ako chcel dvere neotvoril. "Čo je? Otvor tie dvere," hystericky vzlykala jeho manželka. "Nejdú otvoriť. Nemôžem s tým nič robiť." Na záhrade James vybehol na záhradu a naskočil na metlu. "Pozerajte sa," zakričal na nich z hora. Lietal všade kde sa dalo, robil aj rôzne kúsky. Raz visel na metle len za ruku. "Jemi nevyvádzaj drž sa normálne," kričala na neho sestra. Vysadol na metlu a zletel dole. "Si hrozná. Vieš to? Kazíš zábavu." Pár metrov pred nimi udrel blesk. "Aaaaaa," zakričali všetci a odskočili. Zahalila ich hmla. Nikto nič nevidel. Z hmly vystúpila zahalená postava. "Nebojte sa," prehovorila na nich postava, pre nich známym hlasom. "Poďte sem." "Mami videla si to? Ten blesk nás skoro zasiahol," plakala Lili. "No tak poďte sem. Pôjdeme dnu." V tej tme si ani neuvedomili, že ich dom je na druhej strane. Vybrali sa teda za postavou o ktorej si mysleli, že je ich mama. "Pevne sa ma držte," šepla im. Znovu z neba vyšľahol blesk no teraz zasiahol aj ich. Harry s Ginny vybehli na záhradu. Konečne sa im podarilo otvoriť dvere vlastne po druhom blesku sa otvorili sami. Obaja sa okolo seba pozerali a hľadali deti. V tom Harrymu zrak upadol na pergamen ktorý bol pohodený na zemi: Vaše deti budú v poriadku. Nemusíte sa o ne báť. Ešte sa ozvem....

2. kapitola Hádka

6. srpna 2009 v 21:41 | Bella & Cissa |  Návrat Temného Pána
Hneď ako sa premiestnil si všetci smrťožrúti vymenili významné pohľady. Nikto z nich nechápal čo sa stalo. "Myslíte si, že hovoril pravdu," ozval sa niekto. "Pochybujem," povedal niekto. "Podľa mňa by sme mu mali veriť. Ako ináč by nás mohol zavolať," ozvala sa nejaká žena. "Ako myslíte. Povedal, že nás ešte zavolá tak sa budeme môcť presvedčiť," povedala Bella. Otočila sa na ostatných s ktorými prišla. "Poďme. Už tu nemáme čo robiť." Kývli jej na súhlas a otočili sa na odchod. Ešte pred tým než sa stihli premiestniť zadržala ich nejaká postava. "Počkajte." "Snape?" Opýtal sa Rodulphus. "Nie moja matka," povedal so svojou zvyčajnou iróniou v hlase. "Och tak prepáčte. Pani Snapová." "Ty hlupák pravdaže som to ja," zavrčal. "Vieš niečo o tom chlapcovi?" Opýtala sa ho Bella. "Nie, ale viem kto by mohol," šepol im. "Tak hovor," naliehala. "Nie tu. Poďte trochu ďalej," povedal a vybral sa uličkou ktorá viedla do neďalekej dediny. Cestou nikto nehovoril. Zastavili pre čistinke ktorá bola medzi mestom a sídlom. "Tak povieš nám už kto to je ?" Ujala sa znova slova Bella. "Myslím, že tú osobu veľmi dobre poznáte. Keby ste si všímali okolie tak by ste na to prišli." "Prestaň naťahovať , a povedz nám kto to je." Otočil sa na postavu vedľa Bellatrix. "Lucius ako často bola tvoja manželka doma keď žil Voldemort?" "Čo to má s týmto spoločné? Je to podstatné?" "Je. Ináč by som sa ťa na to nepýtal." "No nebola doma často. Veľa cestovala." Odpovedal mu pre neho na zbytočnú otázku. Na Snapovej tvári sa objavil úškrn. "Vedel som to ," mumlal si pre seba. " A nebolo ti čudné, že to Voldemortovi nevadí?" "Prečo by malo?" "Lebo to bol Voldemort a jemu vadilo všetko." Lucius si odfrkol. "Povedz nám to meno," zavrčala Bella. "Veď sa k tomu dostávam. Narcissa sa chodila starať o toho jeho nepodarka," povedal im. "Čože?" Ozvali sa všetci takmer naraz. "Je to tak. Ak o ňom chceme vedieť viac informácií musíme sa spýtať jej." "Chceme to myslíš aj seba?" Opýtal sa Rodolphus. "Pravdaže. Aj ja chcem vedieť čo je zač." Ešte stále v šoku Lucius niečo zafrflal a premiestnil sa preč. Ostatný ho nasledovali na Malfoy Manor. V Temnom sídle Voldemort junior sa premiestnil do haly v ktorej Voldemort so smrťožrútmi plánovali akcie. "Prebehlo to celkom dobre. Len Belle budem musieť zraziť hrebienok z hlavy," uškrnul sa a vybral sa k vysokým dverám. Nevšimol si postavu ktorá sedela na Voldemortovom tróne. "Áno a prečo by si jej mal zraziť hrebienok? Pokazila niečo?" Spýtala sa postava. Serpetus zamrzol v polovici kroku. Hrôza v jeho očiach bola viac ako badateľná. Rýchlo zmenil svoj pohľad na nič nehovoriaci s takmer dokonalou ľadovou maskou. "Ako si sa sem dostala?" "Hádaj. Dverami zlatko," pretiahla každé slovo s dávkou irónie. Mala predsa dobrého učiteľa. "Nesnaž sa byť vtipná. Nejde ti to." "Pravdaže ako ináč. Veď ti si tu ten dokonalý." "Dobre povedala si všetko čo si mala na srdci alebo ju tu ešte niečo?" "Ty veľmi dobre vieš prečo tu som." Zdvihol obočie a vybral sa teraz už ku svojmu trónu. "Chcel by si si sadnúť?" "Áno chcel. Tento trón patrí mne." "Ale nehovor. Vzadu som videla trón ktorý by odpovedal tvojmu postaveniu." Rukou mu naznačila kde by sa ten "trón" mal nachádzať. Vystrčil hlavu za kreslo a to čo tam uvidel ho totálne dožralo. Za trónom bola malá drevená stolička. Skoro všade z nej trčali klince. Jediné plus ktoré na nej videl bolo to, že bola zelená a po sebe mala lebky z ktorých vychádzal had. "To je darček pre teba. Dúfam, že sa páči," milo sa na neho usmiala. "Ako sa opovažuješ ty ty.... ." "No čo. Je to presne to čo si zaslúžiš." Hodil na ňu vraždiaci pohľad. "Pusť ma,(aby si mohol sadnúť) " zavrčal. "Nie pokiaľ mi nevysvetlíš kde si bol." "Nemusím sa ti spovedať." "No jasné ti nič nemusíš," teraz už kričala. "Vieš čo všetko by sa mohlo stať?" "Čo by sa mohlo stať?" "Ty sa ešte pýtaš? Čo ak by sa vzbúrili a zabili ťa. Keby sa pokazila jedna jediná vec mohlo to skončiť veľmi zle. Mal si to so mnou konzultovať. Ako si mohol byť taký sprostý a bezhlavo sa pustiť do veci ktorá nás mohla stáť život!!" "Ukľudni sa veď o nič nejde," pokúsil si sa zastaviť ďalší príval urážok. "O nič nejde mohli nás odhaliť." "Nemuseli sa ani pýtať sám som im povedal kto som." "Čože si urobil? Ty si im povedal svoje meno? Si blázon." "Prestaň," okríkol ju. "O čo ti ide? Veď teba som neohrozil tak sa nemáš nad čím rozčuľovať! O nič nešlo chcel so len vedieť koľko ich po poslednej bitke zostalo." "Si nezodpovedný. Veľmi dobre vieš čo povedal tvoj otec pred smrťou. Máš ma informovať o všetkom čo budeš robiť." "Presne. To povedal môj otec keď ešte žil. Teraz tu nie je a nemusím jeho ani teba počúvať." "Ako chceš tak si poraď sám." Vstala z trónu, ešte raz sa na neho pozrela, otočila sa na opätku a odišla preč. Serpetus sa za ňou zarazene díval. Často sa hádali, ale nikdy to neskončilo takto. Sadol si a dúfal, že sa umúdri a vráti sa. Po hodine a pol už stratil trpezlivosť a privolal si jedného zo škriatkov. "Pán si bude priať," opýtal sa zdvorilo a ukláňal sa až k zemi. "Pravdaže budem ináč by som ťa nevolal," zakričal na neho až škriatok odskočil. "Použi na mňa Crucio." "Pane ste si istý?" "Som no tak rob." Malý škriatok luskol prstami a jeho pán sa začal zvíjať v bolestivých kŕčoch. Po pár sekundách sa v miestnosti objavila zahalená postava. "Prestaň," okríkla škriatka. "Tak toto ešte funguje," šepol pre seba Serpetus a postavil sa na nohy. Jedným mávnutím ruky prepustil škriatka. "Čo chceš," opýtala sa ho na rovinu. "Len som chcel vedieť či prídeš." "Prišla som to je všetko, alebo potrebuješ ešte niečo?" "Nie nič, ale čakám ťa zajtra na raňajky." "Fajn," povedala a premiestnila sa preč. Poznámka: (Violet sa preto premiestnila do sály kde škriatok mučil Serpetusa pretože už od jej detstva musela pomáhať jemu a jeho otcovi. Je to niečo podobné ako vrodená schopnosť.)

1.kapitola Znovuobjavenie zla

6. srpna 2009 v 21:39 | Bella & Cissa |  Návrat Temného Pána
Bol pochmúrny letný večer. Na oblohe sa objavilo veľké množstvo tmavých ba až čiernych mrakov. Všetko nasvedčovalo, že dnes sa chystá naozaj silná búrka. Presne ako pred 19 rokmi. Na čistinke pred mohutným anjelom s kostrou sa objavil muž. Mal vysokú postavu, čierne vlasy ktoré mu vytŕčali z kapucne a nezvyčajne sfarbené oči. Oblečený bol v dlhom čiernom plášti na ktorom sa vzadu rysoval zelený had. "Tak toto je to miesto. Konečne mám tú česť stretnúť sa s mojimi predkami. Keďže ste pomohli môjmu otcovi mohli by ste aj mne. No na to je ešte čas," jeho hlas bol drsný nepôsobil vôbec ako priateľský hlas. Vyhrnul si rukáv a prútikom sa dotkol predlaktia. Malfoy Manor "Ahojte poďte ďalej," privítal návštevníkov Malfoy senior. "Úžasná oslava. Zase sa ti vydarila Cissy," pochválila sestru Bella. "Škoda, že je tento deň iba raz v roku. Nikde inde sa tak nezabavím ako tu. Koľko je to už vlastne rokov čo je náš "milovaný pán" preč?" Spýtal sa Avery. "Žeby 19 ? Krásne roky bez každodenného crucia," povedal Lestrange. "Pravdaže okrem mojej manželky. Tej sa vždy podarí dať mi ako vraví výchovný aby som nezabudol slušné správanie," šepol Luciusovi. "Tak v tomto ti rozumiem ," odpovedal mu. "Sťažuješ sa zlatko?" Milo sa na neho usmiala Bella. "Ja ? Nie. Len ťa tuto pred Luciusom chválim aká si úžasná manželka ," oplatil jej úsmev. "Poďme dáme si večeru," vyzvala ich Cissa. Všetko prebiehalo ako v iné roky. Zabávali sa , pili, tancovali (niektorý už aj nemotorne ) a spomínali na staré časy. Akurát dojedali polievku keď sa všetci okrem Narcissy chytili za predlaktie. "Čo sa stalo?" Spýtala sa. "Neviem zrazu mi znamením prešla ostrá bolesť presne ako keď žil Voldemort. Niekto nás volá," odpovedal manželke. "Mali by sme tam ísť," ozval sa Avery. "Vrátim sa skoro drahá," povedal Lucius. Pobozkal manželku a išiel za ostatnými ktorý sa pokúšali prejsť čo najskôr cez hranice. Narcissa sa oprela o rám dverí a pozorovala postavy miznúce v tme. "Myslíš. Že sa vrátil?" Bolo posledné čo počula. "Netuším Rody, ale viem určite, že som videla ako naňho letí zelený záblesk a to znamená, že asi je mŕtvy ," odpovedala na otázku jej manžela . Keď prešli hranicu spolu sa premiestnili na určite miesto. "Mama stalo sa niečo? Videl som ako otec s ostatnými odchádza." "Začalo ich páliť znamenie a tak sa šli premiestniť na nejaké miesto kde ich to ťahá," vysvetlila mu matka. "Myslíš, že sa vrátil?" "To je nemožné Draco. Bol to mocný čarodejník ale zo sveta mŕtvych sa vrátiť nedá. Kde je Helen a Scorpius?" "Išli sa prejsť do mesta a mne sa nechcelo tak som ich poslal samých." Kývla hlavou, že rozumie a vybrala sa do jedálne prikázať škriatkom aby upratali. Draco si povzdychol a vrátil sa do izby. Tieto večierky ho vôbec nebavili ak keď tento mal niečo do seba. Premiestnili sa na cintorín kde vtedy povstal Voldemort. "Sme tam kde si myslím ?" Opýtal sa Avery. "Áno sme," potvrdil mu to Lucius ktorý tu bol pred 24 rokmi. "Kde to vlastne sme?" Spýtala sa Bella ktorá tu nebola keď Voldemort povstal. "Ste na cintoríne mojich predkov." Ozval sa niekto spoza hrobky. "Čakal som vás skôr." V tme sa objavila postava zahalená v čiernom plášti. Prešla pár metrov keď tesne pred ním zasiahol blesk strom ktorý okamžite vzbĺkol. "Kto ste?" Vyslovila otázku na ktorú boli zvedaví všetci. "Si príliš zvedavá Bella. Poviem vám to ako prídu ostatný." Pred nich sa začali premiestňovať ďalšie postavy. Spoznali všetkých a aj ony mali na tvárach prekvapení výraz. "No konečne povedal nevrlo. "Rád by som sa vám predstavil. Moje meno je Serpetus Riddle." Všetkých prebehol pohľadom a potom pokračoval. "Toto meno vám nebude asi nič hovoriť. No čo tak meno Voldemort? To predpokladám, že vám už áno. Viete mal pred vami jedno tajomstvo. A to je, že mal syna." Všetci sa na neho pozreli ako na blázna. "Tým synom som ja. A chcem pokračovať v tom čo začal môj otec. Za pár dní si vás znovu zavolám a naplánujeme útok. A teraz choďte." "Ale ako ak by mal Temný Pán syna tak by som o tom vedela," ozvala sa Bella. "Nie všetko si musela vedieť," uškrnul sa a premiestnil preč.

Info ku NTP

6. srpna 2009 v 21:38 | Bella & Cissa |  Návrat Temného Pána
Postavy: Violet, Serpetus, Harry Potter, smrťožrúti

Doba: 19 rokov po smrti Voldemorta

Dej: Čo ak po tom, keď Voldemort napadol Potterovcov nestratil svoje telo? Čo ak napadol aj inú rodinu, no ich dieťa si zobral so sebou? Na koho strane bude stáť? Čo všetko ešte Voldemort pred smrťou napáchal? Upozornenie: Nápad mala moja veľmi dobrá kamarátka a spolužiačka. Ja to len píšem. Cissa and Bella

4K Tajomstvo

6. srpna 2009 v 21:37 | Bella |  Neporušiteľný sľub
Harry spal celú noc pokojným spánkom. Po dlhej dobe sa mu znova nič nesnívalo. To ho trochu znepokojilo, predsa len Voldemort nikdy tak dlho nemlčal. Asi plánuje niečo veľké. Prebudil sa kvôli Ronovi ktorý spadol z postele. Harry sa posadil na posteľ a načiahol sa pre okuliare, ktoré si včera večer položil na stolček pri posteli. Zívol si a pretrel si oči a až potom si nasadil okuliare. Pozrel sa na Ronovu posteľ, no Rona v nej nenašiel. Bolo mu to čudné, predsa len Rona ste museli dosť dlho prehovárať kým sa konečne prebral a vstal z postele. Ďalšia vec ktorú si zaujala bolo, že na jeho posteli sa nenachádzala perina. V tom sa z poza postele vystrčila niekoho ruka. Chytila sa postele a so šomraním sa dvíhala. Keď sa objavila aj hlava na ktorej dominovali červené kučeravé vlasy, Harry zistil kde sa skrýval jeho kamarát. "Čo robíš zemi?" "Ty sa ešte pýtaj, chceš si zo mňa robiť srandu?" Pýtal sa ho Ron, popri tom ako sa dvíhal. Harry sa potichu chichúňaľ no keď si všimol pohľad ktorý na neho jeho kamarát hodil okamžite sa upokojil. "Tak povieš mi prečo si spadol z postele? Predpokladám, že si tam celú noc nespal!" Povedal už vážnym hlasom. "Mal som zlý sen a keď som sa chcel uhnúť pred pavúkom spadol som z postele," povedal tak potichu, že ho Harry sotva počul. "Znovu ťa nútili tancovať?" "Hádaj," zavrčal. Harry prepukol v hysterický smiech. Váľal sa po posteli až sa zamotal a aj on spadol z postele. Na to sa zasa začal smiať Ron. "Môžete mi vysvetliť na čom sa to tu tak smejete," povedala Hermiona. Už 5 minút čakala kým si ju jeden z nich všimne. " Hermi kedy si vošla?" Opýtal sa jej zarazený Ron. "Stojím tu už 5 minút ktovie ako dlho by som tu ešte čakala, keby som sa neozvala. Vieš nechcela som vám vystáť dieru do podlahy," povedala ironicky. "Ha ha potrebuješ niečo?" Zapojil sa do rozhovoru Harry. Vedel, že ak by nezasiahol hádali by sa tu veľmi dlhú chvíľu. "Keby ste sa tu tak nesmiali počuli by ste, že sme vás volali na raňajky." "Tak poďme aj tak som už hladný." "Ron!" zahriakli ho obaja. "To nemôžeš myslieť na nič iné ako na jedlo?" "Čoby veď celú noc myslel na niečo iné," povedal Harry a znova sa začal smiať. "Harry," upozornil ho Ron. "Poďte lebo mama bude zase šalieť." Ron vstal z postele a vybral sa do kuchyne. Harry ho chcel nasledovať no zastavila ho ešte Mia. "O čom sníval?" "O pavúkoch ktorý ho nútia tancovať," vysvetlil jej. Mia sa zaškľabila a pokračovala. Keď však vošla do kuchyne a uvidela Rona prepukla v smiechu. Predsa len predstava Rona ktorý tancuje a ako dozorcov má pavúkov bola naozaj smiešna. Ostatný sa na ňu nechápavo pozerali. "Ty si jej to povedal?" Opýtal sa ho nebezpečne Ron. "Ona to chcela vedieť a ty si mi nepovedal aby som to držal ako tajomstvo," vyhováral sa Harry a začali raňajkovať. Rozmýšľal nad tým či im má povedať, že má súrodencov ktorých matka je Bellatrix Lestrangeová. Po raňajkách sa usadili v obývačke. Ron ho prehováral aby si spolu išli zalietať, no Harry ho vždy odbil s tým, že na to teraz nemá náladu. Ďalší deň si robili úlohy. Najviac im dali zabrať elixíry. Snape sa zase prekonal dal im napísať 1,5 metrovú prácu o kameňoch. Ďalšie dny trávili znova v dome s Harrym nebola reč. Jedného večera to už Hermiona nevydržala. "Harry mohol by si nám povedať čo ťa trápi?" "Mňa nič netrápi." "Určite. Tak prečo si stále ticho, prehovoríš iba vtedy keď nás ráno a večer pozdravíš a odmietaš hrať metlobal?" "Ja len nemám na to náladu," obhajoval sa Harry. "V zlej nálade môžeš byť deň, dva ale ty si takýto už skoro týždeň." "A čo tu mám robiť, každý deň hrať metlobal? O to vám ide ?" Vybuchol Harry. "Harry prepáč má to niečo so Siriusom ?" Jemne sa ho spýtala Hermiona. "Nie, s jeho smrťou som sa už zmieril," povedal tak chladne až sa sám seba bál. "Tak prečo máš takú zlú náladu?" Naliehal Ron. "Prečo ma nemôžete nechať na pokoji? Ak chcete niečo robiť dobre choďte mne to vadiť nebude. Proste chcem byť sám tak sa do mňa láskavo nestarajte. Keby som vám niečo chcel povedať tak vám to poviem. Dajte mi proste na chvíľu pokoj," zreval na nich Harry. Vyšiel z miestnosti a poriadne za sebou treskol dverami. Pani Weasleyová vystrčila hlavu z kuchyne a za ňou sa objavila Ginny. "Čo sa mu stalo?" opýtala sa ich Molly. Ron aj Hemiona iba bezradne pokrčili plecami. "Občas mám pocit, že mu preskakuje," ozval sa Ron za čo si vyslúžil škaredý pohľad od matky a sestry. "Mali by ste ho naozaj na chvíľu nechať samého nech si to vyrieši sám ak vám to bude chcieť povedať tak vám to povie." Dohovárala im Molly. "To isté nám povedal aj Harry. Ale ako sa môžeme správať, že sa nič nedeje keď je na ňom jasne vidieť, že sa s niečom trápi?" Naliehala Mia. "Poďte sa najesť," navrhla Ginny. Keď okolo nej prechádzal Ron povedal jej: "Si už skoro rovnaká ako mama." Novinami ktoré mala po ruku mu jednu strelila. "Au," obrátil sa na sestru a rukou si šuchal hlavu. Ďalšie dny sa niesli v hmatateľnom napätý. Harry vyšiel z izby len na obed a večeru na raňajky nechodil. Inak z izby nevychádzal. Ron ho vždy našiel sedieť na parapetnej doske . Harry neustále rozmýšľal nad tým čo sa stalo a prečo sa vlastne pohádal z kamarátmi. Mrzelo ho, že na nich tak nakričal, no čas sa už vrátiť nedá. A ich prehnaná starostlivosť bola len spúšťadlo k bombe. Potreboval nejako vyfiltrovať emócie ktoré v sebe držal. Rozmýšľal ako sa má starať o svojich nevlastných súrodencov ak ony budú v Slizoline. No bola tu vlastne aj iskrička nádeje, ktorá dúfala, že by sa mohli dostať do Chrabromilu. Dva týždne pred odjazdom do Rokfortu sa rozhodol, že sa bude musieť porozprávať s Hermionou a Ronom. Predsa len bude potrebovať nejakú pomoc, sám nemôže ustrážiť 3 deti. Vošiel do kuchyne. "Mohol by som sa s vami porozprávať?" "Mohli by sme sa s tebou porozprávať?" povedali jednohlasne. "Poďme do izby," navrhol a počkal kým ho nebudú nasledovať. Posadili sa na postele. Ron s Miou na jednu a Harry na druhú. Po minúte ticha začala Hermiona. "Harry chceli by sme sa ti ospravedlniť. Nemali sme na teba tak naliehať nemáme právo vedieť všetko čo sa ti stane..." "Nie Hermi správal som sa sebecky. Nemal som tak vybuchnúť. Chápem, že ste chceli vedieť čo so mnou je. Jediný kto by sa tu mal ospravedlniť som ja." Mia sa na neho milo usmiala a objala ho. Ron si sadol vedľa nich. "Chcel by som vám niečo povedať," začal Harry opatrne. Ron mu kývol hlavou aby pokračoval. "Rozmýšľal som nad tým a myslím, že by ste to mali vedieť. Cez prázdniny ma navštívila jedna žena jej meno vám nepoviem. Spolu sme uzavreli neporušiteľnú prísahu a zaviazal som sa, že sa jej budem starať o deti kým budú na Rokforte. To ma dosť vzalo keďže ona pochádza z čistokrvnej rodiny a bola v Slizoline." "Tak ako sa jej tam budeš starať o deti ?" Opýtal sa Ron. Mia ho spražila pohľadom. "No ono, je veľká pravdepodobnosť, že sa dostanú do Chrabromilu. Ony totiž, no ich otec chodil do Chrabromilu." "Ešte stále neviem čo to má spoločné s tebou," zasiahla Hermiona. "No ich otec bol, on bol," zhlboka sa nadýchol a zašepkal, "ich otec bol aj mojim." "Čože ?" "Tvoj otec mal ešte nejaké dieťa," nechápal Ron. "A nie jedno Ron, ale 3." "Preboha," šepla Mia. "A ty sa máš o všetky postarať?" "Áno, už chápete prečo som bol taký zamyslený hľadal som riešenie ako na ne budem môcť dávať pozor, tak aby to nebolo veľmi nápadné." "A prečo si nám to nepovedal skôr? Veď vieš, že by sme ti pomohli." Krútila hlavou Hermiona. "Nechcel som vás zaťažovať, nechcem vám pridávať starosti a určite sa to nezaobíde bez nejakých problémov." "Aký by to bol rok bez problémov kamoško?" Harry si povzdychol. "Takže s vami môžem počítať?" "Pravdaže," súhlasili. "Koľko je hodín?" zívla si Mia "Asi pol dvanástej," povedal Harry. "Mali by sme ísť spať skôr ako nás nachytá moja mama." A tak sa každý odobral do svojej postele a prepadol do ríše snov.

3K

6. srpna 2009 v 21:35 | Scarlett |  Neporušiteľný sľub
Nespadl, ale jen třeštil oči na Jamese, jakoby ho někdo dal přes kopírák, byl hodně podobný Jamesovi Potterovi, tudíž byl podobný i Harrymu, protože oba dva byly přesné kopie svého otce, když se teď podíval i na Annie a Sophiu, mohl poznat několik stejných genů, které měli všichni čtyři stejné(Měli stejného otce. OOOoo.). Jak to šlo, tak se vzchopil a nakonec zůstal stát nohama pevně na zemi. " Proč se zrovna musí jmenovat James?" nakonec se Harry vykoktal, ale stejně už mu to docvaklo ještě než se zeptal. " Představ si, že James se může jmenovat kdokoli," řekla mu Bela sarkasticky, ale ne tak hrubě. " Já vím!" vykřikl podrážděně Harry (Vždyť mu zabila kmotra!). " ALE ……… Ale oni jsou moji sourozenci? Co jste měla s mým otcem?" dodal Harry šeptem, nečekaně velmi dobře mu to zapalovalo " Překvapuješ mě Harry svou bystrostí, doopravdy, ano jsou tvoji sourozenci a doufám, že to nikomu neřekneš, milovali jsme se, ale on zároveň miloval i tvou matku, nakonec si vybral ji místo mě, ale tím si ulehčil svůj život, se mnou by se víc trápil a byl v ohrožení života," pronesla Bela též šeptem. Nakonec i Harry se dozvěděl pravdu, potřásl si s Jamesem rukou. Jak všichni přišli, tak odešli, Bela s trojčaty se přemístila, Harry dál už nečetl knihu,kterou měl sebou, ale už se také vydal domů, aby se ve svém pokoji, ve své posteli mohl oddat spánku. Příští den Harrymu ubyl jako ostatní, ale až večer byl jiný, měli si pro něho dojít, aby ho doprovodily do Doupěte. Harry stále vysedával u okna, všechno si stále procházel dokola, Annie, Sophia, James, Fenixův řád, Lord Voldemort takové slova se objevovala v Harryho mysli a k tomu myšlenkový doprovod. Harry se náhle vzpřímil, venku zahlédl nějaký stín u jedné ho kmene stromu, na nic nečekal, vyběhl ven za stínem. Jen otevřel dveře od domu, vedle něho se ozvalo: " Ahoj Harry, rád tě vidím, půjdeme k tobě do pokoje?" ozval se hlas pro někoho asi neznámý, pro Harryho ten nejbližší. Remus se posadil na židli a Harry na svou postel, protože měl ve svém pokoji jen jednu stoličku. " Proč jdeš sám Remusi? Ještě dnes si pamatuji minulý rok, když jste pro mě přišli s malou armádou, ale vidím tě rád ze všech nejvíc," Harry měl tichý hlas. " Taky tě rád tě vidím, rozhodli jsme se tak, protože jeden člověk neupoutá skoro žádnou pozornost," Remus mluvil taky potichu, když teď Harry viděl nejlepšího kamaráda svého mrtvého kmotra, všechny vzpomínky na něho se mu vrátily na světlo a jeho obličej se proměnil na nejsmutnější jak mohl. " Harry, můžeme jít, máš sbaleno? Všichni na tebe čekají." Remus věděl co teď možná Harry cítí, a tak ho chtěl, co nejdřív dovést za jeho přáteli. Harry měl sbaleno už dávno a jen kývl do rohu, kde čekal jeho sbalený školní kufr. Nic už nebránilo Harrymu, aby odtud vypadl, jen vzal svůj kufr a vyšel spolu s Remusem ven na ulici, dál už v Harryho pokoji nevykecávali. Remus poslal Harryho kufr napřed, zřejmě už bude v pokoji, kde spolu s Ronem budou následující dny spát, na Rona a Hermionu se doopravdy těšil, chyběly mu. Remus nadzvedl ruku, Harry byl zvyklý, tak se jen chytil jeho ruky a přemístili se k Doupěti. Zase spolu šli jen potichu, ale před Doupětem se zastavili, Remus objal Harryho, Harry Remusovo obětí obětoval, zbyl mu ten poslední z přátel jeho rodičů. " Sbohem Harry, opatruj se," řekl Remus a vykročil do tmy, měl mít hlídku. Harry se zadíval za Remusem, ale pak jen zaklepal na dveře Doupěte, to ho už vtáhla dovnitř Ronova matka Paní Weasleyová a poslala ho spát za Ronem do společného pokoje s tím, že posnídá až ráno spolu s Ronem, Hermionou a ostatníma. Harry si nějak pamatoval cestu do Ronova pokoje z minulých let, proto pak když vešel do pokoje, tak jen ulehl do lůžka, které bylo pro něho nachystané, než usnul v rohu zahlédl svůj kufr, ale potom už jen spal.

2K

6. srpna 2009 v 21:34 | Bella |  Neporušiteľný sľub
"Annie?" Zavolala Bella. Z poza kríkov vyšlo mladé dievča. Mohlo mať tak 14 až 15 rokov. Veľmi sa podobala Bellatrix. Dlhé čierne vlasy, tvár takmer do detailu rovnaká ako Bellina. Keby bola Bella mladšia ľudia by si mohli myslieť, že sú sestry. Keď sa jej pozrel do očí tak mu niekoho pripomínala no nevedel si spomenúť koho. Jediné v čom sa líšila od Bellatrix boli oči. "Ahoj," pozdravila ho Annie. "Ahoj. Čo za sľub to odo mňa vlastne chcete?" "No, ako by som ,mám deti Harry a potrebujem aby na ne niekto dozrel kým budú v škole," začala nesmelo. "A to neviete nájsť niekoho iného kto by sa o ne postaral ? Veď ste sestra Malfoyovej tak prečo nepožiadate jej syna?" "Harry, Draco je mierne rozmaznaný a nie som si istá či by to zvládol. Ledva sa postará o seba nieto ešte o niekoho iného." "Ale predpokladám, že vaše deti budú v Slizoline ako celá vaša rodina a tam ja veľmi nechodím a už vôbec s nimi neudržiavam kontakt na to by sa naozaj hodil Draco." "Nie som si istá či sa dostanú do Slizolinu." "Ako? Aj váš manžel bol zo Slizolinu je naozaj nepravdepodobné, že by sa tam nedostali." "Môj ex-manžel bol zo Slizolinu, ale Rodolphus nebol ich otcom. To je však teraz jedno." "Prečo vravíte ex-manžel? Pokiaľ viem v čarodejníckom svete nie sú rozvody. A ich otec bol teda z inej fakulty?" "Rodolphus je mŕtvy a vydala som sa za niekoho iného. A áno ich otec bol z inej fakulty." "Ak chcete aby som sa o nich staral tak potom by ste si museli byť istá, že sa dostanú do Chrabromilu." "No, nie som si tím istá ale je to viac ako možné." "Mh a prečo si myslíte, že vám pomôžem?" "Ty máš dobré srdce a ja dúfam, že mi pomôžeš aj keď ku tomu nemáš najmenší dôvod." "Presne nemám ku tomu žiaden dôvod no aj tak vám pomôžem neviem síce prečo ale cítim, že vaše deti nie sú také ako ste vy." "Ďakujem. Ja som Harry nechcela byť vždy takáto no nemala som na výber ale o to tu nejde. Poď bližšie a chyť ma za ruku. Annie vieš čo máš robiť." "Pravdaže mama." "Počkať ešte jednu otázku koľko máte detí ?" "Tri sú to trojčatá." " No tak to budem mať čo robiť," povedal Harry a Bella sa zle usmiala. "Sľubuješ Harry James Potter, že budeš dávať pozor na deti Bellatrix Lestrangeovej- Raddlovej?" "Áno sľubujem," povedal. ´No počkať nepovedala náhodou Raddlovej veď Raddle je.... to je Voldemort toto mi bude musieť vysvetliť.´ "Áno sľubujem ," začul už len. Vtedy sa okolo ich rúk preplitli dva pruhy šnúrok a zviazali ich ruky. "Dobre takže dáš na nich pozor." "Dám, ale Annie povedala vaše druhé meno ktoré bolo Raddlová ?" "Áno prečo," robila sa sprostou. Dúfala, že nepozná pravé meno Voldemorta. "Prečo? Jediný Raddle ktorého poznám je Voldemort a ak ste Raddleová tak váš manžel je Voldy." "Voldy pekné meno zajtra ho skúsim vyskúšať," uškľabila sa Bella. "Nie nevydala som sa za Toma , ale za jeho brata. Si spokojný?" "No ak mám povedať pravdu odľahlo mi aj keď neviem čo je lepši keďže nepoznám Voldyho brata." " Môžeš sa upokojiť nie je až taký zlí ako Tom. Niektoré dedičné znaky od Salazara sa však nezaprú. Už musíme ísť. Ešte sa stretneme cez prázdniny a predstavím ti aj Sophie a ich brata. Zbohom." "Ahoj," povedala Annie chytila sa matkinej ruky a premiestnila sa do ich domu. ´Prečo mi nepovedala ako sa volá jej syn?´ Pokrútil hlavou a vybral sa naspäť do domu keďže už bola celkom tma. Potichu ako myška vyšiel po schodoch a namieril si to rovno do svojej izby. "Čo som to spravil? Veď ja som dal neporušiteľný sľub Bellatrix Lestrangovej vlastne Raddlovej preboha. Ako som mohol niečo také dopustiť. Čo sa to so mnou stalo? Ona zabila Siriusa a ja sa s ňou rozprávam ako so starou priateľkou." Takéto otázky mu vírili hlavou ešte poriadne dlho. Potom ho však premohla únav a znova prepadol do ríše snov. Aj keď v jeho prípade dosť nechcených snov. Ráno sa prebudil a znova na neho doľahol čin ktorý spravil včera. Prezliekol sa do čistejších šiat. No čistejšie by som ich ani nenazvala dajme tomu, že ich nemal na sebe dlhšie ako 5 dní mali ešte celkom znesiteľný zápach. Išiel na raňajky ktoré si samozrejme spravil sám a potom až do večera blúdil po Kvíkalove. Takto striedal dni po týždni už začal čítať aj knihy. Nazval sa druhá Hermiona. Presne o tri a pól týždňa po tom ako sa zaviazal Belle sa po večeri vybral na ihrisko. Roztvoril knihu na strane na ktorej včera skončil a pokračoval v čítaní. Zrazu v kríkoch niečo zašušťalo. Obzrel sa a uvidel postavu v čiernom habite s kapucňou. "Neboj sa. Vravela som ti, že ešte raz prídem a keďže máš pozajtra odísť do Brlohu tak toto bol najvhodnejší čas. Zajtra tu už určite bude veľa bystrozorov." "Aha. A pod akým zámerom ste sem prišli ?" "Neverím tomu naozaj máš takú slabú pamäť? Čo to tu máš ty si sa rozhodol vzdelávať aj mimo školského roku ?" "Nudím sa," bola jediná odpoveď ktorú uviedol na svoju obhajobu. "No aspoň robíš niečo prospešné. Chcem ti predstaviť moje ostatné deti." Keď to dopovedala spoza kríkov vyšli ďalšie tri osoby. Ako Bella aj ony mali na sebe kapucne. "Annie s tou si sa stretol už minule." "Ahoj Harry." "Ahoj Ann." "Toto je jej sestra Sophia." Po vyslovení svojho mena si zložila kapucňu. Takmer vôbec sa nepodobala svojej sestre a matke. Mala oveľa priateľskejšie rysy tváre, vlasy mala síce rovnako čierne. Bola o dobrých pár centimetrov vyššia ako Annie. Oči mala zase po matke. Jej postava bola rovnako štíhla ako postava jej súrodencov. "Ahoj," pozdravila ho. Prekvapil ju jej jemný hlas. Mohol by ho pokojne počúvať aj celé hodiny. "Ahoj." "A toto je môj syn James," aj ten si dal dole kapucňu a Harry si myslel, že odpadne...

1K

6. srpna 2009 v 21:33 | Scarlett |  Neporušiteľný sľub
Harry seděl u okna na jediné židli, kterou v pokoji měl, okno měl otevřené, díval se do dály, jestli neuvidí Hedviku, jak mu nese aspoň nějaký dopis od jeho přátel, ale Ron a Hermiona mu teď příliš často dopisy neposílaly. V takové době jaká je dnes si lidi moc dopisy neposílají, protože jejich sovu by někdo mohl chytit a všechno si přečíst, ať to už bylo cokoli. Hedvika nebyla s Harrym, ale asi někde venku na lovu, ale Harry vždy každý večer čekal jestli mu nedonese nějaký dopis a dnes večer čekal už dlouho, proto vstal z židle, vyšel ze svého pokoje, kde prožíval a prožívá každou noc ten stejný sen: Je tam, na ministerstvu, Sirius padá do oblouku. Po příjezdu domů se celý týden obviňoval sám sebe, ale začátkem druhého týdne(dnes) musel uznat chybu ve svém úsudku a přestat se obviňovat. Od své viny se oprostil ale po člověku, který ho opustil mu v jeho srdci zůstalo prázdné místo. Jako duch se objevil před domem, kde každé léto tráví své prázdniny, uměl se nenápadně pochybovat, výcvik u Dursleyů ho to naučil. Harry kráčel tichými ulicemi, chtěl si jen pročistit hlavu, kterou měl plnou až po okraj. Nevěděl ani jak, ale dostal se až k dětskému hřišti, moc se nerozmýšlel a hned jak ho uviděl, se šel posadit na jednu z houpaček, která jako jediná z několika dalších zůstala použitelná po celé léta jejího působení. Jen seděl na houpačce, nebyl malé dítě, aby se musel houpat, i když kdyby byl malé dítě, všechno by pro něho bylo lehčí. Ve stínu noci k němu přišla žena, Harry si jí nevšiml, byl zabrán sám do sebe. V pohybech té ženy by jste jistě poznali nervozitu, ale na konec ji překonala a sedla si vedle Harryho na další houpačku po jeho pravé ruce, třesoucí ruku mu položila na chlapcovo rameno. Harry procitl z rozjímání, očima vyhledal osobu, která ho vyrušila, vytřeštil oči, nikdy by neuhádl, kdo že by to mohl být, a i když mu hrozila smrt, jen tam tak dál seděl. " Proč tu ještě sedíš a neutíkáš?" zeptala se ho a stále vedle sebe jen seděli, ona už jen sundala ruku z Harryho ramene. " Já? Před svým osudem nikdo neuteče, co má přijít, přijde." " To si myslíš ty nebo tě očkuje Brumbál? Život budeš mít taký jaký si ho sám uděláš, a já jsem ztracená, na začátku jsem se mohla změnit k lepšímu, ale dnes jsem jen lidská troska, ta nejhorší." byla to slova plná hořkosti. " Co po mě chcete?" zeptal se rovnou Harry, chodily jen kolem horké kaše. " Chci od tebe jen slib," oznámila mu klidně, ale v Harrym se nevyznala, a tak nevěděla, jak jí odpoví, a proto byla trochu neklidná. " Jen pouhý slib?" zeptal se sarkasticky Harry. " Neporušitelný slib," upřesnila mu. " Kdo nám bude dělat svědka?" ptal se Harry a nezajímal se dál o obsah slibu. " Annie?" zvolala Bela.

1.kapitola Odchod do Rokfortu

6. srpna 2009 v 21:32 | Bella |  Spoločné povstanie
Harry sedí za svojim stolom na ministerstve. Rozmýšľa čo asi teraz robia deti a Ginny. Práve podpisoval pár listou, no keďže už nevládal a nemohol sa sústrediť tak sa rozhodol ísť domou. "Dnes už asi nič nespravím radšej idem domou skôr ako sa niečo stane," pomyslel si zobral si za hrsť hop-šup prášku. Vošiel do kozubu: " Godricov dol 48."Okolo neho sa začali vyskakovať zelené plamene. O chvíľu v nich úplne zmizol. Deti s Ginny si balili veci do Rokfortu pravdaže okrem Lili, ktorá bola ešte malá aby tam mohla ísť so svojimi bratmi. O Rokforte vedela všetko už mala mať 10 rokov takže sa blížil aj jej nástup. Zrazu s plameňov vyšiel ich otec. Všetci sa veľmi potešili keď ho uvideli : " Oci, oci," ozývali sa hlasy po celej izbe. "Myslela som si že prídeš nad ránom," povedala s úsmevom na tvári Ginny aj keď bola trochu zarazená jej manžel chodil domov vždy až ráno. "nemohol som už bez vás vydržať," povedal Harry šťastne aj z dávkou únavy v hlase. "Odprevadíš nás zajtra na stanicu ?"spýtal sa ho opatrne Albus. "Pravdaže nenechám si to ujsť. Myslel si si že neprídem," povedal bez váhania. "No neviem vravel si že budeš dlho do noci v práci tak by to bolo pochopiteľné keby si neprišiel určite by si bol unavený," potichu vysvetľoval Albus. "Aj keby som akokoľvek unavený vždy vás odprevadím tam kde bol môj prvý skutočný domov," povedal trochu smutne keď si spomenul na minulosť ale tešila ho predstava odprevádzania detí na vlak. Ginny sa presunula naspäť ku kufrom a zavrela ich. "no tak choďte rýchlo do postele zajtra musíte skoro vstať," hnala do postele svoje deti Ginny. Albus a James so pobrali do izby ,Lili sa však ešte rozlúčiť s rodičmi. Po tom čo skontrolovali deti sa Harry s Ginny pobrali do spálne. "Som veľmi rada že si prišiel tak skoro mal si vidieť deti aké boli smutné." "A tebe so nechýbal ?" ušklebil sa. Pobral sa do kúpelne, keď sa vrátil jeho manželka už s úsmevom na perách spala. Ľahol si vedľa nej, pritiahol si ju k sebe a zaspal. Ráno za Harrym prišiel Albus. " Oci čo ak sa dostanem do Slizolinu ?" "Prečo by si sa mal dostať do Slizolinu ?" " Neviem veď teba tak múdry klobúk chcel poslať." "Chcel ale vyhovoril som mu to, aj keby ťa tam zaradil nič sa nestane stále si môj syn je nám absolutne jedno do ktorej koľaje ťa klobúk zaradí." " Ale zo slizolinu su len zlý čarodejníci!" " Všetko môžeš zmeniť je to len na tebe akým čarodejníkom budeš." " Naozaj by ti to a mamke nevadilo ?" " Naozaj netráp sa tým a bež už na raňajky." Ráno bolo hektické. Deti sa rýchlo najedli a pobrali sa na stanicu. Cestou narazili na zápchu kde sa jeho kamarát teraz už jeho švagor hádal s vodičom ďalšieho auta. Keď to už Hermiona nemohla vydržať tak ho začarovala a hneď sa zápcha pohla. Pri nástupišti mal Ron ešte nejaký problém pri parkovaní. Harry mu s tím na hermionine požiadanie pomohol a Ron ho obdaroval jedným zo svojich vraždiacich pohľadov. " Hej pohnite si vlak na nás nebude čakať!" volali takmer jednohlasne Ginny s Hermionou. S deťmi sa rozlúčili ešte pred vstupom ku vlaku. Postupne jeden po druhom prechádzali k vlaku Harry s Ronom pomohli deťom naložiť na vlak batožinu a zvieratá. Chlapci sa ešte raz rozlúčili a nastúpili do vlaku. Ich rodičia a deti ktoré zostali ešte doma im mávali kým nezabočili za roh. "Hermi nechceli by ste ísť dnes na obed ku nám, Lili a Hugo sa môže spolu zahrať na záhrade. My sa môžeme dohodnúť čo budeme robiť cez školský rok keď budeme doma samé." "V poriadku poďme aj tak nechcem byť doma a počúvať čo si Ron s Hugom vymyslia," zaškerila sa Hermiona. "No dovoľ!" rozohnil sa Ron. "My máme vždy dobré nápady na vyplnenie voľného času. " Pravdaže poďme už, lebo ako vidím Lili a Hugo už vymýšľajú plány," pousmiala sa Hermiona. Vo vlaku Albus sa prechádzal po vlaku a hľadal kupé v ktorom by si aspoň na chvíľu odpočinul. James mu zmizol hneď ako nastúpili do vlaku. "Ak bude takéto ráno vždy keď pôjdeme do Rokfortu tak som rád že je to iba raz za rok." V tom natrafil na kupé v ktorom sedel jeho brat s Rose. " Ahojte môžem si ku vám sadnúť ?" " Že sa pýtaš, pravdaže," odpovedala mu Rose s úsmevom na tvári. "james a kde si vlastne zmizol keď sme nastúpili do vlaku ?" " No išiel som hľadať kupé," jednoducho mu vysvetlil James aj keď to skrývala iba kúsok pravdy. Po tom čom mu to vysvetlil započuli predavačku s cukrovinkami. " Dáte si niečo deti ?" "Áno" "Jami čo je najlepšie ?" opýtal sa ho zo záujmom. "Podľa mňa sú najlepšie medové paličky ale zlé nie sú ani citrónové." Tak si dám 5 medových a 5 citrónových paličiek," pozrel sa na predavačku a milo sa usmial. "Pravdaže nech sa páči." "Ďakujem." " Cukrovinky, cukrovinky" ozýval sa po celej chodbe. " Dáte si ?" " Jasné braček." James a Rose si zobrali z každého po jednom kuse. "Dobré nie ?" spýtal sa Jame. "Áno," odpovedali naraz Abus a Rose. " Viem že je to asi sprostá otázka ale vieš do akej fakulty by si chcel ísť ?" zvedavo sa opýtala aj keď odpoveď bola všetkým jasná. " No do Chrabromilu." " Ak by si sa tam nedostal celá rodina ťa odvrhne," zašklebil sa Jame. " To nie je pravda," ohradzoval sa Albus. "A ako vieš s rodičmi sme sa na tom dohodli vieš !" "No tak jame, nestraš ho. Mal si vidieť svojho brata Albus keď sme išli minulý rok prvý krát do Rokfortu, bol oveľa nervoznejšý ako ty. Takto sa rozprávali ešte veľmi dlho. "Mali by sme sa prezliecť do habitov za chvíľu budeme v Rokforte. V Godricovom dole Po tom ako sa spolu dohodli, odišli do Godricovho dolu. Ginny s Hermionov sa pobrali uvariť niečo na obed, deti sa odišli hrať na záhradu a Ron s Harrym začali búrlivo debatovať v obyvačke. Ó necelú hodinu ich Hermiona zavolala na obed. "Čo budeme robiť po obede?" opýtal sa Hugo ktorý túto tému preberal s Lili. "No čo keby sme si zahrali metlobal ?" navrhol Harry a hneď mal podporu aj od Rona. "No ja neviem," premýšľala o tom Hermiona aj keď vedela že bude prehlasovaná. " Ale mami." "Dobre, dobre čo už s vami," nesnažila sa odporovať Hermiona. Tak sa všetci pobrali na záhradu a hrali až do zotmenia. "No my už pôjdeme domov." "Fajn zajtra sa zastavte , aj tak by sme sa ja a Lili nudili." " Ok prídeme po obede tak ahojte." Ahoj, švagor." "Čauko Ron." Ešte počkali kým sa rozlúčili deti a odlatexovali sa preč. Lili bola po takom dlhom dni unavená tak sa pobrala spať. Harry a Ginny tiež dlho neotáľali a odišli spať.

3. kapitola Zmarený útek

6. srpna 2009 v 21:31 | Bella |  Zkazený život
Ocitla sa v jednej zo Slizolinských izieb. Vlastne bola to izba v ktorej strávila 7 rokov počas štúdia v Rokforte. Sedela vo výklenku v okne. Po tvári jej stekali slzy. Znova to urobil. ´Ak nebudeš moja tak nikoho to si zapamätaj. Zosmiešnim ťa pred celým Slizolinom. Aj tak potom za mnou dolezieš,´ neustále sa jej v hlave prehrávali tieto slová. Nie žeby jej záležalo na tom či ju zosmiešni hlavne nie pred tou jeho tupou partov, ale čo ak sa to dozvedia rodičia. Stále je Blacková a má svoju hrdosť a len tak zo sebou nenechá zametať. Zotrela si slzy, vošla do kúpeľne a opláchla si tvár. "Veď ja ti ukážem Malfoy ešte si nevidel pravú Narcissu Blackovu." Vyšla z izby a namierila si to rovno do spoločenskej miestnosti. Uvidela ho. Sedel pri krbe s jeho gorilami. O niečom sa rozprávali. Upravila si šaty a išla k nemu. Zastala len pár centimetrov od jeho kresla. Nahla sa a tak aby to samozrejme "nikto" nepočul mu pošepkala. "Noc bola úžasná no o tebe sa to nedalo povedať na stupnici od 1 do 10 by si mohol byť 0. Pekný deň," usmiala sa a odkráčala preč. Všetci ktorý to počuli a nebolo ich málo len tak ,tak zadržiavali smiech. Lucius celý očervenel a rýchlim krokom odišiel za tou... Aj keď správny Black nikdy nebeží ona to pravidlo porušila. Rozbehla sa ako len vládala. Vedela, že za ňou pôjde o tom nepochybovala. Jej cieľ bola Astronomická veža. Dúfala, že tam ju hľadať nebude. Nikdy tam nechodila. Vyšla po schodoch a sadla si na kraj sedačky ktorá tam bola. Užasnuto sa pozerala okolo sebe. Ten výhľad bol na nezaplatenie. Hodnú chvíľu ešte obdivovala prírodu takže si ani nevšimla, že niekto otvoril dvere a prešiel za ňu. Vyšiel obrazom a započúval sa do ticha. Skúšal či niekde v tme nebude počuť jej kroky. "Toto si už naozaj prehnala," šepol do tmy. Rozmýšľal kam by asi mohla ísť. Často sa prechádzala okolo jazera, no teraz bola vonku veľká zima takže toto vylúčil. ´Čo ak išla na Astronomickú vež? Nie tam predsa nikdy nechodí. No práve preto. Myslíš si, že ma prekabátiš,´ skončil svoj vnútorný monológ a vybral sa na Astronomickú vežu. Otvoril dvere, uvidel ju ako sedí na jednej zo stoličiek a pozoruje prírodu. Keby to bolo za iných okolností tak by to považoval sa neopakovateľnú šancu no po tom čo urobila. Prešiel tesne za ňu. "Myslela si, si, že sa predo mnou skryješ?" Trhla sebou. Naozaj nečakala, že by ju tu našiel. Neodpovedala mu a tak pokračoval. "Pamätáš si, čo si povedala v spoločenskej miestnosti," ani sa nepohla stále upreným pohľadom pozorovala prírodu. Začínala sa ho báť, pomaly ľutovala to čo spravila. "Asi nie. Tak ja ti to pripomeniem: na stupnici od 1 do 10 by si mohol byť 0. Podľa mňa si to nemohla celkom presne vedieť a to by sme mali napraviť." Ďalej už nepokračoval schytil ju za ruku a obrátil tvárou k sebe. Pritiahol si ju bližšie, až teraz jej došlo o čo sa pokúsi a začala sa brániť. Metala sebou no jeho zovretie sa nepovolilo. Oprel ju o stenu a surovo pobozkal. "Nechaj ma." "No to určite." vytiahol jej šaty tak aby mohol rukou prechádzať po jej stehne. Znova sa začala brániť. Ruky mal tak povediac prišpendlíkované ku stene. Voľnou nohou ho kopla do citlivého miesta a rozbehla sa preč." "Suka," šepol no keď si všimol kam mieri, kúzlom zavrel dvere. "Mne neujdeš. No takto to nebude žiadna zábava. Pozvem si pár priateľov. No najprv ťa naučím ako sa máš správať. A keďže po dobrom to nepôjde tak pekne po zlom. Crucio," namieril na ňu. Spadla na zem a začala sa zmietať v kŕčoch. Strašne to bolelo akoby jej tisíce ihličiek narážalo do každého miesta na tele. Nekričala aj keď po tom tak túžila. To ho ešte viac vytočilo. Zrušil kúzlo a použil ho ešte raz no teraz do toho dal ešte väčšiu zlosť. Omdlela na niečo také nebola zvyknutá. Spomienka z černela a všetko skončilo. Ocitla sa vo vani. Po tvári jej stekali slzy. "Takto nebudem môcť žiť s ním to bude oveľa horšie ako v pekle." Nerozmýšľala logicky. Vypla vodu a vyšla z vane. Vlasi si osušila kúzlom a prehodila cez seba osušku. Vošla do izby a vybrala si šaty. Obliekla si ich zobrala všetky peniaze ktoré našla, do ruky si zobrala prútik a potichu sa snažila vykradnúť z domu. Už bola tesne pred hlavnými dverami keď jej plány prekazila jej najstaršia sestra. "Kamže kamže sestrička?" Opýtala sa Bella."Len na menšiu prechádzku," odpovedala pokojne. "To môžeš ísť aj do záhrady a načo máš potom zo sebou kabelku v ktorej ako predpokladám máš všetky svoje peniaze?" "Nie nemám." "Naozaj tak mi ju ukáž." "Bell nechaj ma odísť ja sa za neho nemôžem vydať." "Ciss ja viem ako sa cítiš, ale tím, že utečieš nič nevyriešiš." "Nevieš ako sa cítim, nikto to nevie. Vieš čo všetko mi ten aristokrat spravil?" "Ciss teraz máš jedinečnú šancu ukázať mu kto je pravá Narcissa Blacková. Ty si sa nikdy nevzdala ani po tom incidente ktorý sa stal na Astronomickej veži tak to nevzdávaj ani teraz." "A čo tu ty vlastne robíš?" "Tušila som o čo sa pokúsiš aj ja som to plánovala ešte pred tím ako som zistila koho mi rodičia vybrali." "No neodišla si," skonštatovala Cissa. "Nie, aj tak by ma všade našli nemalo by to význam. Poď dáme si čaj a potom si pôjdeš konečne ľahnúť. Zajtra ideme na nákupy." Sadli si v salóniku a Nadiny im doniesla čaj. "Na čo ideme zajtra na nákupy?" "Cissa ty si naozaj divná veď máš pozajtra zásnubný večierok. To tam chceš ísť v nejakých handrách?" "No kedže tam bude Malfoy tak je mi absolútne jedno ako budem vyzerať. Ale keď nad tým tak rozmýšľam tak by to mohol byť dobrý nápad." "Sláva aspoň, že nakupovanie ťa neprestalo baviť. Pozri keď už s ním nemáš byť šťastná tak mu aspoň poriadne zúž konto." "Tak to si píš, že to spravím. A nenašiel by sa ešte niekto kto by bol bohatší ako Malfoyovci?" "Cissa nerozmýšľaj nad tým to už nezmeníš. Musíš sa s tým zmieriť. Zvykneš si. Uvidíš." "Môj život bude jedno veľké peklo," povzdychla si položila hrnček na stolík a zodvihla sa. "Dobrú noc Bell." "Dobrú Ciss." "A Bella zostaneš tu na noc?" "No teraz sa mi už nechce ísť domov. Aj tak Rodolfus išiel k Luciusovi. A bude tam poriadne dlho." "Dobre."