1.kapitola Nákupy

3. srpna 2009 v 14:17 | Bella |  Zatajená minulosť
29.8. Bol horúci letný večer. Slnko pálilo a tak nebolo divu, keď väčšina ľudí bola na kúpalisku. V dome na Privátnej ceste číslo 4 sa nachádzal len jeden obyvateľ domu. Chlapec, ktorý do tohto domu prišiel, keď mal jeden rok (to už ale všetci vieme). Jeho teta mu na celé prázdniny naložila toľko práce, že väčšinou pracoval až do večera. Najradšej by sedel niekde v chládku a popíjal limonádu. To si však v tejto chvíli nemohol dovoliť. Petúnii sa tráva zdala veľmi vysoká (keďže mala 3 cm) a tak mu nakázala, aby ju pokosil. Celý sa potil. Na hlavu si musel dať šiltovku, aby nedostal úpal. Vďaka nej mu však po tvári stekali kvapky potu. Na konci príjazdovej cesty sa rysoval obraz bieleho vtáka. Vydal prenikavý zvuk, ktorý donútil Harryho zodvihnúť hlavu. V tom neznámom vtákovi spoznal svoju sovu. "Hedviga," zašepkal a vystrel pred seba ruku. Poslušne si na ňu sadla a vystrčila nôžku. Harry jej odviazal list a pozrel sa, od koho je. Presne ako predpokladal, list bol z Rokfortu. Otvoril ho a prečítal si zoznam kníh na tento rok. Pri zozname našiel priložený aj kus pergamenu. TENTO ROK NEPÔJDEŠ NAKUPOVAŤ S WEASLEYOVCAMI. EŠTE SA NEVRÁTILI Z RUMUNSKA. POŠLEM NIEKOHO INÉHO. ALBUS DUMBLEDOR RIADITEĽ STREDNEJ ŠKOLY ČARODEJNÍCKEJ Harry už dávno vedel, že bude musieť ísť s niekým iným. Ron mu totiž poslal list s presným dátumom ich návratu. Dúfal, že mu profesor Dumbledore pošle Hagrida. Nikto iný mu ani nenapadal. Dokončil svoju prácu a zašil sa do svojej izby. Ďalší deň prebiehal rovnako. Harry musel zostať doma a robiť veci, ktoré mu ešte zostávali na zozname. V Rokforte 30.8. večer Dumbledore si zavolal na koberček jedného zo svojich profesorov. Do úst si vložil ďalší citrónový cukrík a čakal, kým sa dotyčný dostaví. Presne v stanovený čas niekto zaklopal na dvere. "Ďalej." Dvere sa prudko otvorili a dnu vkročil obávaný profesor. "Severus, chlapče. Posaď sa prosím," povedal sladkým hlasom. "Stalo sa niečo?" Opýtal sa hlasom, ktorý používal na zastrašovanie prvákov. "Ani nie. Je tu len taká menšia drobnosť, ktorú musím vyriešiť. Potrebujem od teba menšiu službičku." "Akú?" Zaujímal sa, pretože z toho ako sa Dumbledore správa, nemohol čakať nič dobré. "Vieš, Weasleyovci budú do konca prázdnin v Rumunsku a keďže nemôžem nechať Harryho potulovať sa po Priečnej samého, potrebuje niekoho, kto na neho dá pozor." "A na čo som tu ja ?" Tváril sa nechápavo, aj keď tušil riaditeľove zámery. "Chcel by som ťa poprosiť aby si ho doprevádzal," Dumbledore sa pre istotu posunul hlbšie do kresla. Reakcia, akú čakal, sa dostavila okamžite. "V žiadnom prípade. Ten chalan doslova priťahuje problémy." "Severus, upokoj sa." "Ako sa mám upokojiť? Chceš mi hodiť na krk toho namysleného fagana." "On nie je namyslený. Ako to môžeš tvrdiť? Veď ho ani poriadne nepoznáš," vyčítal mu. "Určite je po svojom drahom ockovi." "Severus, on nie je ako James. Nemá význam sa s tebou hádať." "Presne. Odmietam s ním stráviť celý deň a bodka," riaditeľ sa tajomne usmial. "A neurobíš to ani kvôli Lily?" Severus prudko zdvihol hlavu. Riaditeľ vedel, že toto je jeho slabé miesto. Ešte stále Lily miloval. Akoby nie, veď sa mali brať. No potom sa stalo niečo nevysvetliteľné a Lily svadbu zrušila. Pár dní pred tým ako umrela mu poslala list, že sa s ním potrebuje stretnúť. Nikdy sa nedozvedel čo mu chcela povedať. "Albus chceš ma vydierať?" "Ak to bude potrebné a zaberie to..." pokrčil plecami. "Tak pôjdeš?" "Nie, nie a nie. Ja nie som žiadna opatrovateľka." "Severus, kvôli Lily. Urob to pre ňu. Jeden deň s jej dieťaťom ťa predsa nezabije. Ako hovorí jedno príslovie: Čo ťa nezabije, to ťa posilní." Snape niečo zavrčal a vypochodoval z riaditeľne. Albus sa usmial. Mal vyhraté. Teraz už len dúfal, že sa za tých pár hodín nepozabíjajú. Na ďalší deň v presne stanovený čas sa mrzutý profesor premiestnil do jednej zo zašitých uličiek Privátnej cesty. Najprv sa chcel preniesť latexom k pani Figgovej, ale potom tú myšlienku zavrhol. Radšej bude naťahovať čas. A prechádzka mu predsa len príde vhod. Poobzeral sa okolo seba. Keď si nevšimol nič podozrivé, rýchlym a ráznym sa krokom vybral na svoju "smrť". Zaklopal na dvere a čakal kto, a hlavne kedy, mu príde otvoriť. Harry už od rána vysedával vo svojej izbe a pozoroval z okna príjazdovú cestu. Keď videl postavu, ktorá sa približovala, skoro ho kleplo. Čakal by kohokoľvek, aj McGonagalovú, ale jeho? To nie. Akým zázrakom sa ho riaditeľovi podarilo donútiť aby prišiel? To je doslova nadľudský výkon. Zdvihol sa zo zeme, na ktorú zo šoku spadol. Zamieril k dverám. Bol v polovici schodov, keď zazvonil zvonček. Bože, čo ten človek lieta? To je naozaj netopier? Pomyslel si a pokrútil hlavou. Snape prešľapoval z jednej nohy na druhú. Kde toľko trčí? No jasné, naša mladá hviezda má čas. Všetci sa môžu aj na hlavu postaviť. Veď predsa všetci počkajú. Aj Voldemort počká... mračil sa Snape. Teraz sa už pokúšal dvere prepáliť pohľadom. Zrazu sa otvorili a v nich stál strapatý Harry Potter. "Dobrý deň, profesor," pozdravil sa slušne. Kývol mu hlavou na pozdrav. "Pohnite si Potter. Máme málo času." "Pán profesor, ja už som pripravený." Snapeovo obočie vyletelo tak vysoko, že mu skoro splývalo s vlasmi. "To chcete ísť s takýmto hniezdom na hlave?" "Máte s tým snáď nejaký problém?" "Nie. Moju reputáciu pokazí už len vaša spoločnosť," neodpustil si. "Ale čo, keď sa novinárom páči strapatý účes, tak im ho doprajete však?" Spýtal sa posmešne. "Pravdaže. Chcem na fotkách vyzerať dobre. Ak budete dobrý, môžete mi robiť krovie," poznamenal ironicky. "Potter. Nie sme síce v Rokforte, ale stále som váš profesor, tak majte rešpekt," zasyčal. Zavolali si záchranný autobus a odviezli sa do Deravého kotlíka. Rýchlo cezeň prešli. Ani jeden z nich netúži po tom, aby ich videli spolu. Pre Harryho bol Snape smrťožrút a odveký nepriateľ jeho otca. A Snape si myslel o Harrym, že je odporný, rozmaznaný, nafúkaný fagan, ktorému svet leží pri nohách. Zastavili sa len v pár obchodoch. Harry toho veľa nepotreboval. Najdlhšie boli v kníhkupectve a obchode s prísadami do elixírov. V nich nenakupoval len Harry ale aj Snape. Bolo zaujímavé pozorovať Snapa, ako sa rozplýva nad vzácnymi prísadami. Keď Snape videl, ako málo si toho Harry kúpil, zarazil sa. Mal tam asi tak zo 5 prísad, ktoré mu asi ťažko mohli vystačiť na ďalší rok. "Potter, neviem či to viete, ale z elixírov ste prešli, síce neviem akým zázrakom, ale prešli a tak si myslím, že to, čo držíte vám nevystačí ani na mesiac, nie to ešte na rok." "Naozaj som prešiel? To som naozaj nevedel," odfrkol si. Čo si pre pána jána myslí, že neviem čítať, alebo čo. "Nebojte sa, mne to postačí." Snape už nemal chuť byť s ním dlhšie ako je potrebné a tak ho zaviedol do temnej uličky. "Potter, chyťte sa mojej ruky. A pevne, ak nechcete skončiť na druhom konci sveta." Harry sa neochotne chytil podávanej ruky a už sa točil vo víre farieb. "Na budúce by ste ma mohli upozorniť na to, čo chcete robiť." "Potter, tak dosť. Nemyslíte si náhodou, že ste nejaký príliš drzý? Čo si to vlastne dovoľujete? Ja nie som žiaden váš fanúšik, ktorému môžete hovoriť, čo chcete. Ak sa to bude ešte raz opakovať, tak sa to nezaobíde bez trestu," zavrčal. Harry sa otočil a pripravil sa na odchod. "Domov zájdem aj sám. Nemusíte sa báť. Viem, že vám moja prítomnosť prekáža, môžete ísť." "Potter, vy si myslíte, že potrebujem vaše povolenie na odchod?" V Snapovi vrela krv. Pre istotu odišiel, ináč by za škody, ktoré by na ňom napáchal, neručil. Harry bol na seba naozaj pyšný. Podarilo sa mu vytočiť Snapa a to je naozaj úžasné. Dúfal, že za pár rokov mu bude môcť konkurovať.
 

18 lidí ohodnotilo tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama