10.kapitola Spomienka

3. srpna 2009 v 12:01 |  Stratený syn
Harry sa ráno zobudil vo svojej posteli. Celú noc rozmýšľal nad tým, čo sa za posledné dny stalo. Už ho začínalo trápiť, že nevie kto je. Chcel si spomenúť či má nejakú rodinu, priateľov kde chodí do školy. Začal mať pochybnosti o ľuďoch ktorých stretol včera večer. Boli záhadný a to ho desilo.
´Musí byť niekto kto ma pozná. Možno nie som z tejto krajiny. Už aby som si spomenul.´ vybral sa do kúpeľne, umyl si tvár a učesal vlasy. Pozrel sa na hodiny bolo 7:50.
"Mal by som sa už vybrať na raňajky inak ich zmeškám a tí ľudia nevyzerajú na to, že by rady čakali," obliekol si plášť a vybral sa do jedálne. Celý dom mu pripadal ako veľké bludisko už si myslel, že zablúdil, keď sa pred ním objavila postava. Lepšie sa pozrel. Zistil, že je to, to dievča ktoré včera bolo na večery. "Mm, ahoj," pozdravil sa jej.
"Ahoj, ideš na raňajky?"
"No, mám to v pláne ,ale neviem nájsť cestu."
"Keď som bola mála, pripadalo my to tu ako veľké bludisko. Rodičia ma hľadali 3 hodiny kým ma našli," uškrnula sa.
"Tí museli mať radosť."
"To teda mali." Toto dievča sa mu celkom páčilo.
"Poď môžeme tam ísť spolu."
"Asi by sme nemali meškať čo?"
"To asi nie. Ešte mám živo v pamäti ako oco zúril keď som s bratom zaspali a premiestnili sme sa rovno do stredu stola. Mama dostala mierny záchvat smiechu. No oco skoro vyskočil z kože pretože som mu rozpučila jeho obľúbený croissant."
"To muselo byť naozaj úžasne."
"To teda bolo." Zastali pred veľkými dubovými dverami. Harry ich ako džentlmen otvoril a podržal aby mohla Isabella vojsť do vnútra.
"Dobré ráno," pozdravili spoločne. Prešiel ku nej a odsunul jej stoličku. Sadol si vedľa nej a mohli začať raňajkovať. Daniel hádzal na sestru zamyslené pohľady.
´Čo je?´ spýtala sa ho cez myšlienku. Neuvedomili si, že ich môžu počuť aj rodičia, tak pokračovali v konverzácii.
´Nič. No vlastne čo máš s tým chlapcom?´
´Čo by som s ním mala len sme sa stretli na chodbe a začali sme sa rozprávať.´
´Je ti sympatický?´
´To ma tu ideš spovedať ? Dobre je pekný , milý a zábavný čo tebe chýba neviem čo na tebe Katrin vidí. A ako vám to vôbec klape?´
´Si odporná. Ale ak ťa to tak zaujíma tak nám to klape úžasne a podľa nej som zábavný, milý a pekný. Povedala mi, že sú to jedny z vlastností kvôli ktorých so mnou začala chodiť.´
"Čože ty s niekým chodíš?" Zreval Voldemort. Všetci sebou trhli keď len tak z ničoho nič Voldemort zreval na svojho syna. Aj Bella vyzerala byť zaskočená touto správou.
"Prečo si to nepovedal?"
"Tom nechaj ho veď sú to len deti," zastala sa ho Narcissa od ktorej to Daniel čakal asi najmenej keď ho tým včera vydierala.
"Ty si o tom vedela?" Spýtala sa Bella sestry.
"Áno vedela. Videla som ich ako sa prechádzali po záhrade. Nikto okrem neho vtedy nebol u vás a ja som si išla zobrať knihu ktorú som si u vás zabudla."
"Prečo si nám to nepovedala?" Naliehala ďalej Bella. Tom mal toho akurát dosť. Sadol si naspäť na stoličku a dal si privolať pohár ohnivej whisky.
"Sú to deti. Nechaj ho nech si trochu užije. Ani ty si nebola anjelik. Tak to nežiadaj od svojich detí." Bellatrix si odfrkla. Sadla si a taktiež ako jej manžel si nechala priniesť pohár ohnivej whisky.
"O tom si ešte pohovoríme," povedal Tom.
"Ďakujem," zasyčal na sestru.
"Nemáš začo, vlastne máš ale mám byť zdvorilá," odpovedala mu a začala sa znova brblať v jedle. Harry celý rozhovor pozoroval zo záujmom.
´Kto vie či by tak reagovali aj moji rodičia. Ak nejakých mám.´ Zjedol zostatok jedla na svojom tanieri. Pomaly sa chystal odísť keď ho niekto zozadu chytil za rameno. Nepatrne sebou trhol a obzrel sa kto za ním stojí.
"Nechcel by si sa prejsť po záhrade?" Spýtal sa ho Draco.
"Rád," Vstal a vydal sa za Malfoyom mladším. Išli po kľukatej ceste. Všade boli rôzne druhy kveto a stromov. Tiekol tu potôčik. Voda bola neobyčajne priezračná občas zazrel aj nejaká rybku. Z obdivovania záhrady ho vytrhol hlas jeho spoločníka.
"Páči sa ti tu?"
"Áno, je to tu naozaj veľmi pekné. Nič krajšie som ešte nevidel."
"Možno si videl len si nepamätáš. Je to tu čarovné," povzdychol si Draco.
"Môžem sa na niečo spýtať ?"
"Pravdaže."
"Prečo pri raňajkách robili taký rozruch kvôli tomu, že ich syn s niekým chodí?"
"No ono je to zložité. Poď posadíme sa," ukázal na altánok pred nimi.
"Isabella a Daniel nie sú ich jediné deti. Majú ešte jedno dieťa chlapca. Keď bol malý, tak ho uniesli a im podstrčili mŕtve dieťa. Preto sa upli na Isu a Daniela. Nevedia sa zmieriť s tým , že už vyrástli. Len pred pár dňami zistili, že ich "mŕtvy" syn naozaj žije. On, ale utiekol a teraz ho nevedia nájsť. Preto majú takú zlú náladu a urobili z toho taký rozruch. Za iných okolností by to podľa mňa rozdýchali oveľa lepšie." Harry sa na neho díval s hrôzou v očiach.
"To je strašné."
"Je, nespomenul si, si ešte na nič ?"
"Nie a už ma to začína celkom zožierať. Neviem si spomenúť ani na svoje meno."
"Časom na to prídeš uvidíš, poď prejdeme sa k rybníku. Ukážem ti môj darček od rodičov." Pri rybníku stála celkom priestranná stajňa. Draco otvoril dvere a vyviedol von hipogrifa.
"Je krásny ako sa volá?"
"Ako vieš, že je to on?"
"Tušenie."
"Volá sa Veloce. To je v preklade rýchli. Dostal som ho k 11 narodeninám."
"Nemám slov."
"To vidím nechceš sa preletieť?"
"Jasné."
"Tak poď. Ukloň sa mu," Harry poslúchol a čakal čo spraví. Veloce sa tiež uklonil a prešiel pár krokov bližšie k Harrymu.
"Vystri ruku a ak ku tebe príde jemne ho pohladkaj." Harry urobil všetko podľa pokynov. Ani nevedel ako, a už spolu s Dracom lietali po oblohe.
"Je to úžasné," zakričal Harry.
"Lietam na ňom už 3 roky a stále mám rovnaký pocit," zakričal mu naspäť Draco. Po pol hodine sa vrátili pred stajne. Rozlúčili sa a vybrali sa naspäť do domu.
"Mali by sme si pohnúť ak chceme stihnúť obed," povedal Draco Harrymu. Začalo pršať tak sa rozbehli k domu aby nezmokli. Harry sa šmykol na klzkom trávniku a dopadol na hlavu. Zotmelo sa mu pred očami.
"Počuješ ma?" Pýtal sa ho Draco. Už, už skoro videl nejakú spomienku keď sa všetko rozplynulo. "Som v pohode," Povedal a vybrali sa teraz už krokom do domu. Stihli sa ísť ešte prezliecť do čistého oblečenia. V Harryho prípade aj osprchovať a spolu sa vybrali na obed. Harry nechcel riskovať, že sa znovu stratí tak požiadal Draca aby ho počkal .
"Ahojte," pozdravila ich Narcissa.
"Dobrý deň."
"Čo ste robili ?" "Boli sme sa prejsť v záhrade a nakoniec sme si zalietali na Veloce," ujal sa slova Draco. Narcissa kývla hlavou a znova sa pustila do konverzácie zo svojou sestrou.
"Ako sa má? Už som ho dlho nevidela." Opýtala sa Isa.
"Veloce? Podľa mňa sa má dobre. Ja mu totiž nerozumiem." Isa prevrátila očami a išla si sadnúť na svoje miesto. To isté zopakoval aj Draco a Harry. Škriatkovia začali podávať jedlo. Harry akurát dojedal dezert keď sa mu znova zotmelo pred očami. Oprel sa o stôl. Ako prvá si to všimla Isa.
"Je ti dobre?" Všetci sa pozreli na Harryho.
"Je mi fajn."
"Naozaj nevyzeráš na to."
"Možno si sa udrel do hlavy keď sme išli do domu."
"Možno." Harry zmizol v tme. Ocitol sa pred nejakým domom. Videl ako nejaká žena uteká po schodoch a v rukách drží malého chlapca.
"Lili uteč je tu," kričal nejaký chlap. Veď to je môj otec.
"Avada Kedavra." Toho muža poznal. ´To je ten chlap ktorý je tu.´ Potom videl ako to isté urobil s jeho matkou a nakoniec namieril prútik na neho. Stále počul krik svojej matky. No všetko skončilo.
"Si si istý, že ti je dobre?" Naliehala Isa. Ešte raz si prehral čo všetko sa dozvedel. Až teraz otvoril oči. Vyhľadal pohľadom toho muža ktorý mu zabil rodinu.
"Vy, vy ste mi zabil rodičov...."
 

7 lidí ohodnotilo tento článek.

Komentáře

1 Federico Federico | E-mail | Web | 7. března 2012 v 4:28 | Reagovat

Já chci taky takovej bloooog:D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama