13.kapitola Rozhodnutie

3. srpna 2009 v 12:05 | Bellatrix |  Stratený syn
Malfoyovci sa usadili vo vedľajšom salóniku. Nikto z nich neprehovoril. Zrazu sa ozvala veľká rana.
"Čo to bolo?" Ozval sa Draco. Jeho otec len zakrútil hlavou, že ani on nevie čo mohlo spôsobiť takú ranu.
"Nezostal tam s nimi aj Sirius?" Opýtala sa Narcissa.
"Asi áno prečo?" Povedal jej manžel.
"Tak to by vysvetľovalo tú ranu. Podľa mňa ho Bella vyhodila a on sa urazil.." nestihla ani pokračovať a dvere salóniku sa otvorili.
"Sirius stalo sa niečo?" Zaškľabila sa Cissa. Práve sa potvrdila jej teória.
"Že čo ? On a ma len tak vyhodila. Ako mohla? Veď som jeho kmotor mám právo byť pri tom," rozčuľoval sa.
"Sirius upokoj sa. Pochybujem, že to bude príjemný rozhovor. Nezabudni ako Markus vyvádzal naposledy. Vtedy keď ho navštívili pri Ráde. Pochybujem, že sa to zaobíde bez kriku." Sídlom sa ozval Markusov krik.
"Vidíš."
"Asi máš pravdu. Ja len chcem byť čo najviac s ním pochop ja jediný som bol s ním. Poznám ho najlepšie. Určite má ku mne ešte nejakú dôveru."
"Lenže on si nič nepamätá. Nespoznal ťa. Si pre neho cudzí človek. Počkaj kým mu to vysvetlia a potom sa s ním budeš môcť porozprávať."
"Dobre," povedal a sadol si na stoličku vedľa svojej sesternice.
"Máš naozaj úžasné prehováracie schopnosti," šepol jej Lucius.
"Ja viem," usmiala sa a oprela sa o manžela. Sedeli tam skoro pol hodiny keď sa celý dom znovu otriasol.
"To my chcete zbúrať dom?" Zavrčal Lucius odsunul zo seba Narcissu. Vybral sa ku dverám.
"Kam chceš ísť?" Spýtal sa ho Draco so spýtavým obočím.
"Predpokladám, že už skončili. Kto iný by takto nehorázne ničil môj majetok ako rozhnevaný chalan ktorý sa po 14 rokoch dozvedel pravdu?"
"To znie celkom logicky drahý." Po tomto prehlásený akoby na povel sa Draco so SIriusom zdvihli a nasledovali Pána domu. Vošli do jedálne kde ako predpokladali našli všetkých okrem Markusa. Bella sedela na stoličke, rukami si držala hlavu a bolo vidieť ako sa trasie. Po rukách jej stekali pramienky sĺz. Narcissa prešla ku svojej sestre, a objala ju. Vedela, že to musí byť hrozný pocit keď ju odvrhlo vlastné dieťa.
"Daj mu čas. Musí sa s tým zmieriť. Je to pre neho ťažké keď zistí, že jeho rodičia žijú a jeho otec zabil jeho nevlastných rodičov," upokojovala ju Cissa.
"Ja viem, ale nechcem ho už stratiť."
"Neboj sa, všetko bude v poriadku." Tom sa prechádzal po izbe ako vlk v klietke. Nechcel tak rýchlo stratiť trpezlivosť ale bol zo všetkého podráždený a nevládal sa už s ním naťahovať.
"Oci upokoj sa. Tím, že sa tú budeš premávať nič nedosiahneš a Lucius by určite nechcel mať vychodený koberec," zasiahol Daniel ktorý sa už nemohol na otca pozerať hrozne ho znervózňoval. "Ako si teraz môžeš robiť srandu z toho či ja vychodím na koberci dieru?" Zavrčal a pridal do kroku. "Prestaň, znervózňuješ ma. Podľa mňa by sa mal ísť niekto s Markusom porozprávať ak je tak tvrdohlavý ako ty oci tak to sa máme na čo tešiť."
"Súhlasím s Danielom," horlivo prikyvovala Isabella.
"Tak kto by tam mal ísť?" Opýtal sa Sirius. Dúfal, že to bude on.
"Ty určite nie," povedala Bella, ktorá si utierala slzy z tváre. Pochopila, že plačom nič nevyrieši.
"A čo ja?"
"Draco nehnevaj sa ale ťažko by si mu asi vysvetlil situáciu," sesternica na neho hodila pohľad ktorý bol ako čerešnička na torte.
"Tak kto potom," nadhodil a opätoval sesternici pohľad. Všetky oči sa stočili na Narcissu.
"Cissy, porozprávaj sa s ním ty. Bola si prvá ktorú uvidel po tom čo stratil pamäť. Viem, že tebe dôveruje. Choď za ním. Máte veľa spoločného," Bella sa na ňu smutne, no s nádejou v očiach pozrela. "Narcissa choď za ním," zapojil sa aj Tom s Luciusom.
"V poriadku," súhlasila a vybrala sa k dverám. Nadýchla sa a vybrala sa hľadať svojho synovca. Blúdila po celom dome. Nakoniec si nechala jeho izbu. Bolo dosť nepravdepodobné, že by sa uchýlil práve tam. Otvorila dvere a obzrela si izbu. Nikde nebola ani noha. Zosunula sa do kresla pri okne. Prejsť celý dom, bez zastavenia človeka naozaj unaví. Otvorila okno a nadýchla sa čerstvého vzduchu. Vtedy jej pohľad padol na málu postavu pri jazierku. Vstala a vybehla z izby. Ponáhľala sa cez záhradu až k Markusovi. Pár metrov od neho spomalila. Chcela trochu upokojiť svoj dych kým k nemu príde. "Môžem," opýtala sa ho. Bez toho aby zdvihol hlavu a pozrel sa kto prišiel prikývol. Sadla si vedľa neho do trávy. Pozorovali ryby ktoré plávali v jazierku.
"Je tu pekne," povedal z ničoho.
"Áno. Veľa času trávim v záhrade je tu príjemne."
"Smiem sa niečo spýtať?"
"Pravdaže."
"Súhlasíte s tím čo robí?"
"Kto? Myslíš Toma?"
"Áno," odvetil potichu.
"Akoby som začala. Vieš keď som sa musela vydať za Luciusa bola som veľmi rozčúlená. Už vtedy sa stretával s Tomom a patril medzi jeho najvernejších smrťožrútov. Nikdy som nesúhlasila s tým čo robí, ale nemala som na výber. Na začiatku sa nekonali žiadne vraždy no aj tak ich vydieracie schopnosti neboli najpríjemnejšie. Mali uzavrieť dohodu s Ministerstvom, no nakoniec si to minister rozmyslel a tak začali vraždiť. Raz som našla jednu spomienku a v nej som uvidela ako Lucius zavraždil jednu rodinu. Nechápala som ako to mohol urobiť. Zbalila som si veci a ušla som. Nechcela som ho už nikdy vidieť. Vtedy už bola moja sestra vydatá za Toma a čakali teba. Tom po mne vyhlásil pátranie. Hľadali ma skoro 7 mesiacov. Ukrývala som sa všade po svete. No keď som zistila, že som tehotná musela som spomaliť. Našli ma vo Francúzku v malej dedinke ležiacej blízko hraníc zo Španielskom. Bolo na mne vidno, že som už v pokročilom štádiu. Dávno mi už došli peniaze. Nemala som ani na jedlo. Našli ma v chatrči v otrhaných šatách. Ak by prišli o pár dní neskôr mohla som byť už mŕtva. Lucius mi všetko vysvetlil. Povedal mi čo tí ľudia znamenali pre spoločnosť. Stále som nesúhlasila, že by ich mali vraždiť, ale nič som s tým spraviť nemohla. Mohlo za to z veľkej časti aj Ministerstvo. Keby podpísali tú zmluvu tak by sa nikomu nemuselo nič stať," ukončila svoje rozprávanie. Po tvári jej stekali slzy. Živo si na tie mesiace spomínala. Bola vychovávaná v luxuse a zrazu sa o seba mala postarať sama.
"Vidím, že nie som jediný s ktorým sa život zahral," povedal a usmial sa na ňu.
"Ja, stále ich nemôžem prijať ako rodičov."
"Chápem."
"No chcel by som ich spoznať aj s inej stránky ak ma presvedčia tak im možno pomaličky budem schopný odpustiť. Ale teraz je moje postavenie rovnaké aké mal Harry Potter.... ."
 

5 lidí ohodnotilo tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama