14. kapitola Myslíte len na seba

3. srpna 2009 v 12:06 | Bellatrix |  Stratený syn
"Mali by sme ísť dnu," ozvala sa Narcissa po dlhej chvíli.
"Musím ísť za nimi?"
"Nemusíš. Nikto to od teba neočakáva. Je to tvoje rozhodnutie. Síce viem, že Bellu aj ostatných by to potešilo, ale tu nejde o nich. Ide hlavne o teba a o to, čo cítiš ty. Oni ťa nemôžu nútiť," vysvetlila mu a usmiala sa. Oplatil jej úsmev a vstal. Ponúkol jej ruku, ktorú prijala.
"Ďakujem vám. Veľmi ste mi pomohli."
"Nemáš mi za čo ďakovať. Veď som tvoja teta," uškrnula sa.
"A prosím, nevykaj mi. Cítim sa potom stará."
"V poriadku, ale bude chvíľu trvať kým si na to zvyknem." Vybrali sa štrkovou cestou k domu.
"Mám povedať škriatkom aby ti priniesli do izby večeru ?"
"Ak by ste boli, pardon, ak by si bola taká milá, dnes by som chcel byť sám, musím sa s tou skutočnosťou nejako zmieriť."
"V poriadku," cestou už nikto neprehovoril. Obidvaja boli zabraní vo vlastných myšlienkach. Pri vchodových dverách Markus Narcissu zastavil.
"Prečo poslali práve teba?" Povzdychla si. Túto istú otázku si kládla aj ona. Dospela k záveru.
"Mysleli si, že ti budem vedieť pomôcť, že ti to vysvetlím lepšie, pretože som niečo podobné zažila. Aj ja som zavrhla Voldemorta a smrťožrútov. No myslím si, že som v tomto bola oveľa bezradnejšia ako ostatní. Ako prvý sa prihlásil Sirius, ale je dosť pochabý a mohol by ťa len viac dopliesť." Otvorila dvere a vošla do haly.
"Idem do svojej izby," prešiel k Narcisse a objal ju.
"Ešte raz ďakujem," zašepkal.
"Nemáš začo. Choď si trochu pospať," zotrela si slzu, ktorá jej stiekla po líci. Chvíľu sa ešte pozerala na miesto kde zmizol. Otočila sa a rozhodla sa ísť informovať ostatných. Vybrala sa za hlasmi, ktoré sa ozývali zo salónu.
"Ako sa asi rozhodne," začula Siriusov hlas, keď otvárala dvere.
"Myslím si, že na jeho povahu a na stav v ktorom sa teraz nachádza celkom dobre," povedala a vošla dnu. Všetky pohľady sa upreli na ňu.
"Tak ako?" Dychtivo sa spýtala jej sestra.
"Bella, upokoj sa." Povedala keď si všimla aká je jej sestra napätá a vystresovaná. Prešla k pohovke a sadla si.
"Prečo máš zablatené šaty?" Opýtal sa so zdvihnutým obočím jej manžel.
"Hádaj," uškrnula sa. Keď si všimla jeho mierne naštvaný a podozrievavý pohľad, povzdychla si. "Sedela som na zemi, tak asi z toho." Všetci, ktorí sa nachádzali v tejto miestnosti, naraz prevrátili očami. Lucius bol niekedy priveľmi žiarlivý a priznajme si, aj paranoidný.
"Už ste prestali ?" Opýtal sa Tom.
"Pravdaže. Tak ako som povedala, nemôžete od neho teraz očakávať, že sa vám vrhne okolo krku. Táto povedzme preňho nie celkom príjemná skutočnosť ho zarazila. Porozprávali sme sa a asi pochopil, že ste v tom nevinne. Dá vám šancu. Ale nečakajte, že na vás bude milý. Každá druhá veta sa určite nezaobíde bez ironickej poznámky. Citujem ho: Moje postavenie je rovnaké aké mal Harry Potter. Je pre neho ťažké nepoznať svoj život. Vie len o spomienke na to ako si mu," ukázala na Toma, "zabil jeho nevlastných rodičov."
"Idem za ním," povedal odrazu Sirius. Zhlboka sa nadýchla.
"Sirius počkaj. Dnes chce byť sám. Chce si trochu pospať a usporiadať myšlienky. Nechaj ho tak." "Ale..on... ."
"Sirius," zahriakla ho Bella.
"Ak chce byť sám tak ho nechaj. Nikam ti neutečie."
"Poďte, dáme si večeru," vyzvala ich Narcissa. Po ceste si ešte zavolala škriatka a povedal mu, nech niečo odnesie aj pre Markusa. O malú chvíľu ho zazrela ako sa s 5- krát väčšou táckou ako jej on, potáca hore schodmi.
"Môžeš sa už premiestniť," zakričala na neho. Nemohla sa pozerať ako trpí. Pravdaže občas na škriatkov bola zlá, hlavne ak mali na návšteve nejakých sebeckých snobov, ale pred týmito ľuďmi sa nemusela pretvarovať. Tom bol, a aj je Temný Pán, ale aj on má srdce a vie byť milý. Neprechováva nenávisť k škriatkom alebo vlkodlakom či upírom, iba k muklom. No to je už iný príbeh... Harry vôbec nevedel prečo objal Cissu. Potreboval aby ho niekto utešil a ona bola jediná, ktorá mu vtedy prišla vhod. Keď sa dozvedel kto sú jeho rodičia, prekvapilo ho to. Zo začiatku si myslel, že si z neho robia žart. No keď videl na Bellatrixinej tvári ten zúfalý pohľad, uveril. Presne taký istý pohľad mala aj jeho matka keď sa za neho obetovala. Opravil sa. To nebola jeho matka, ale Lily Potterová, žena o ktorej si len myslel, že je jeho matka. Nevedel, čo má cítiť. Či zlosť na toho človeka, ktorý ho pripravil o rodinu alebo mu ďakovať za to, že nevyrastal s vrahom. Miešalo sa v ňom toľko pocitov... . Vošiel do svojej izby a zvalil sa na posteľ. Túžil po tom, aby si mohol trochu oddýchnuť. Nebolo divné, keď po chvíli zaspal. Tak ho našiel aj domáci škriatok. Nebol si istý či ho má zobudiť, a preto ho nechal radšej spať. Na jedlo, ktoré mu doniesol, použil ohrievacie kúzlo. Markus sa zobudil v noci. Cítil sa o poznanie lepšie. Umyl si tvár a zapol malú lampu, ktorá stála na nočnom stolíku. Všimol si jedlo, ktoré bolo položené na stole pri krbe. Prešiel k nemu a odkryl tácku. Po výbornom jedle sa chcel ísť trochu prevetrať. Ani nevedel ako, ocitol sa na nejakej veži. Prešiel k otvoru, ktorý umožňoval prekrásny výhľad. Nevšimol si postavu, ktorá bola ukrytá v tmavom výklenku. Pozrel sa von. Videl prekrásne trblietajúci sa potôčik, pri ktorom dnes sedel. Záhrada bola osvetlená záhradnými svetlami, a pávy ktoré sa tam prechádzali len doplňovali celkový dojem. Vyzerala zázračne a miestami aj tajuplne. Zo snívania ho vytrhol niečí hlas. "Prečo nespíš?"
"Myslím si, že to nie je vaša starosť," odbil ju chladne.
"Ako by nebola? Som tvoja matka," povedala, akoby to všetko vysvetľovalo.
"A prečo tu ste vy?"
"Keď mi odpovieš ty, tak odpoviem aj ja tebe."
"Tak si to nechajte pre seba, mne je to jedno." Bella vedela, že ju hneď neprijme, ale až takéto chladné správanie nečakala. Po tvári jej tiekla jedna slza za druhou. Jej nádej sa s každým jeho slovom zmenšovala. Otočil sa. Počul ako potichu vzlyká.
"Prečo plačete?"
"Ako sa môžeš pýtať? Ako by si sa asi cítil, keby ťa odmietal tvoj najmladší syn?"
"Lenže váš syn ešte žije a môžete si ho získať. Ale čo tí rodičia, ktorým ste deti zabili? Už ich nikdy neuvidia, oni nemajú takú možnosť ako vy. Napríklad Longbottomovci. Nikdy ste sa nezamýšľali, ako trpí ich syn? Jeho vlastní rodičia nevedia, že existuje. Do konca svojho života budú zavretí u Munga, s poškodením mozgu."
"To je niečo iné," zašepkala.
"To nie je iné, je to presne to isté. Ničíte rodinám životy. Znemožňujete im vychovávať svoje deti. Vy vravíte, že trpíte? Ale čo tí, ktorí stratili všetky svoje deti a oveľa viac? Zamysleli ste sa niekedy nad takouto vecou?" Na konci už na ňu Markus kričal. Ako môže byť taká samoľúba? Myslí len a len na seba. Nechápe, že nie je jediná, ktorá mala zničený život? Jej skazili život a ona ho zničila ďalším stovkám rodinám.
"Keď pochopíte tieto fakty, potom sa budeme môcť rozprávať," treskol dverami a vrátil sa naspäť do svojej izby. Keď počul jej hlas ľutoval, že sa vybral na tú prechádzku. A po tom čo začala rozprávať.... . Malo to aspoň jednu výhodu. Mohol sa vykričať a mal k tomu aj dôvod. Ľahol si znova do postele a zaspal.
 

6 lidí ohodnotilo tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama