16. kapitola Zrada

3. srpna 2009 v 12:08 |  Stratený syn
V Ráde Po úteku Markusa "Ako mohol utiecť? Čo ste tento dom nezabezpečili proti premiestňovaniu?" Reval Dumbledor. Pred pár minútami zvolal naliehavú poradu Radu. Všetci sedeli na stoličkách kŕčovito, bez pohnutia, takmer ani nedýchali. Jediný náznak pohybu, a môže to mať pre nich veľmi zlé následky. Hneď na začiatku vyletel a to doslova jeden člen von oknom. Nikto nechcel skončiť ako on. Teraz už asi ležal u Svätého Munga, aj to iba v prípade ak sa tam sám premiestnil. "Pravdaže sme zabezpečili tento dom," zašepkal Arthur. "Tak mi potom vysvetlite ako vám mohol utiecť?" "Bol som sa pozrieť na ministerstvo, ale tam nikto nezachytil nepovolené premiestňovanie," ozval sa niekto . "Ako.. ako je to možné? Chcem všetky záznamy premiestňovania. Okamžite. A vy prehľadajte všetky miesta kde by mohol ísť," zavrčal a vypochodoval z izby. Na chodbe ho však zastavil Severus. "Albus?" "Čo je Severus?" "Nemal by som sa ísť pozrieť k Voldemortovi. Možno išiel tam." "Máš pravdu je tu určitá možnosť, ale aj tak tam nepôjdeš kým ti to nepovolím je ti to jasné?" "Pravdaže," zachmúril sa pobral sa preč, skôr ako mu Dumbledor zakáže dýchať. "Chamrať jedna. Nikto tu nie je spoľahlivý," šomral kým sa odoberal do svojej pracovne. Nevšimol si, že pod schodmi sa krčia dve postavy. Keď sa uistili, že na chode už nikto nie je, vyšli zo svojho úkrytu. "Poďme rýchlo do izby kým nás tu niekto zbadá." Uistili sa či sú dvere dobre zavreté a dali na nich tíšiace kúzlo. "Myslím si, že by sme mali prehodnotiť svoje priority Ron," povedala vážnym hlasom Hermiona. "Úplne s tebou súhlasím. Už mám dosť Dumbledórových zákazov. Podľa mňa začína byť horší ako Veď-vieš-kto." "Horší bol vždy len mi sme si to nevšimli. Nechápem čo som si myslela bola som taká zaslepená," krútila nad sebou hlavou. "Už viem čo spravíme," zvolala. "Čo?" "Spojíme sa so Siriusom." Po návrate zo Škriekajúcej búdy "Kde ste boli?" Opýtala sa ich Ginny ktorá sedela na lavičke pred domom. Bolo jej divné keď sa zrazu vynorili z kríkov. Chápala by keby ich tam videla aj vchádzať, lenže pred domom sedela už vyše 3 hodiny. "Len sme sa boli trochu prejsť," zahováral to Ron. "Tak to určite v kríkoch? Nerob zo mňa blázna Ron." "Ginny nemôžeme ti to povedať pochop." "Boli ste za Harrym ?" Opýtala sa z nádejou v hlade. "Nie," odpovedali naraz. Podozrievavo sa na nich pozrela. "Naozaj?" "Áno. Tu by sme sa o ňom nemali rozprávať. Poď pôjdeme do izby musíme sa ťa na niečo spýtať." Ako potichu sa len dalo preši do izby a sadli si na postele. "Dobre. Začnem jednoduchšou otázkou. Čo cítiš k Harrymu?" "Že vraj jednoduchšou," šomrala. "Harry bol môj kamarát nič medzi nami nebolo." "My nechceme vedieť či medzi vami niečo bolo, no dobre možno jeden z nás hej," povedala keď si všimla Ronov pohľad, " mi len chceme vedieť či by si ty chcela aby niečo medzi vami bolo." "No priznávam, že keď som bola mladšia tak som chcela aby nami niečo bolo." "Takže ho máš rada?" "Neviem či sa to tak dá nazvať, ale áno niečo k nemu cítim." "Chceš teda vedieť kde sme boli ale sľúb, že to nikomu nepovieš!" "Pravdaže, pravdaže nepoviem no tak, kde ste boli?" " Chceli sme aby Sirius vedel, že Harry zmizol." "Povedali ste im to ?" "Áno." "Ste absolútny blázni. Dumbledor vás prerazí keď sa to dozvie." "Nemá sa to odkiaľ dozvedieť," povedala jej sebaisto Mia. "Ale pravdaže má. Okamžite mu to pôjdem povedať." "To nemyslíš vážne! Veď len pred chvíľou si nám povedala, že k nemu niečo cítiš." "Cítim k nemu niečo, ale to určite nie je láska." "Tak čo ?" Opýtal sa jej brat. "Nenávisť iba to." "Prečo veď ste spolu vychádzali celkom dobre," nechápala Hermiona. "Pravdaže ako poradňa som mu vyhovovala. Jediná ktorá ho zaujímala bola Cho." Zdvihla sa z postele a vybrala sa ku dverám. "Ginny stoj. Nemôžeš mu to povedať." Ona ich však nepočúvala. Bežala po schodoch až sa dostala ku krbu. Vhodila latex a zmizla v plameňoch. No ešte pred tým počuli kúsok adresy. "Ide za Dumbledorom čo budeme robiť?" Zaujímal sa Ron. "Čo môžeme robiť? Odídeme. Pokúsime sa pohľadať Harryho," pokrčila plecami a hneď začala baliť potrebne veci. Ron na ňu chvíľu váhavo civel, no potom akoby rozmrzol a začal hádzať do tašky všetky veci ktoré mu prišli pod ruku. Ginny nemotorne vypadla z krbu, čím na seba ihneď upozornila. "Slečna Weasleyová čo vás sem privádza?" "Dobrý deň pán riaditeľ mám pre vás dôležité informácie," zaškľabila sa. "Sadnite si," ukázal jej rukou na stoličku oproti tej jeho. "Hovorte," vyzval ju. "Ako každý večer som sedela pred domom a zrazu z kríkov vyšli Ron a Hermiona. Spýtala som sa ich kde boli, ale povedali mi, že sa išli poprechádzať. To som im samozrejme neverila. 3 hodiny sa prechádzať v kríkoch mi prišlo naozaj divné. Tak som sa ich spýtala či boli za Harrym. Odpovedali až príliš rýchlo. Potom mi povedali , že von by sme sa o ňom nemali rozprávať, a tak ma zatiahli do domu. Tam sa ma zase pýtali aký vzťah som mala k Harrymu. Mysleli si, že som ho mala rada. Nechala som ich v tom. A tak mi povedali, že boli na stretnutí zo Siriusom. Povedali mu, že Harry zmizol." Dumbledor celý očervenel. Platil im dobre. Tak prečo ho potom zradili? Toto si s nimi musí vybaviť. "Kde sú?" "V dome Rádu." "Ďakujem ti Ginny. Toto ti nezabudnem. Náležite ťa odmením." "Aj nabudúce vás budem rada informovať." Kývol hlavou, že rozumie a už zmizol v plameňoch. Rýchlo ho nasledovala, toto bude naozaj super. Nemôže si nechať ujsť tento rozhovor. Riaditeľ vyšiel po schodoch do izby v ktorej býva Ron. Neobťažoval sa s klopaním a prudko otvoril dvere. Zarazene zostal stáť medzi dverami. V izbe okrem spúšti oblečenia a kníh nikto nebol. "Kde sú?" Zavrčal. Prešiel do kuchyne. Ako obvykle pani Weasleová stála za kuchynskou linkou a varila večeru. "Dobrý deň." "Dobrý deň pán riaditeľ. Čo tu robíte?" "Hľadám Rona a Hermionu." "Pred chvíľou odišli. Vraveli, že sa idú niekde prejsť." Znova v ňom začalo všetko vrieť. "Prečo spravili niečo?" "Áno spravili. Okamžite musím zvolať poradu." Všetci sedeli usadení na svojich miestach, a Ginny im ešte raz vyrozprávala príbeh. Na mnohých tvárach sa črtal súhlas v tom čo spravili. No naopak na iných presný opak. Úplne vzadu v tmavom rohu sedel Severus Snape. V duchu ďakoval tým deckám, že to spravili. On Voldemorta ani Siriusa nemohol kontaktovať, keďže to mal zakázané od Dumbledóra ale ony áno. Ktovie kam teraz išli ? Pýtal sa sám seba. Ak nemajú nejakú dobrú skrýšu onedlho ich nájdu. "Musíme po nich vyhľadať pátranie. Vedia priveľa informácii. Hoďte." O deň neskôr "Hermiona poď sem našiel som niečo," šepol Ron. "Pozri je tu nejaká jaskyňa mohli y sme si trochu oddýchnuť." "Dobrý nápad som už naozaj unavená." Zložili si veci a vytiahli spacáky. "Ešte že si si vyrobila zmenšenú kabelku." "Myslím na všetko. Mali by sme si trochu pospať." Kým sa stačila otočiť, od Ronovho spacáku sa ozývalo chrápanie. Pretočila sa na druhý bok a tiež po chvíli zaspala. Keď sa prebudili bola hlboká noc. Vybrali si nejaké pozostatky jedla. "Mali by sme si niečo zohnať. Toto nám vydrží akurát do zajtra," povedal Ron. "Ja viem. Pohľadáme nejakú dedinu." "Herm nie je tamto nejaká sova?" "Áno a letí k nám." "Možno ju poslal Dumbledor určite nás už hľadajú." Sova pristala tesne pred nimi a vystrčila nôžku na ktorej visel malí lístok. Mia sa preňho načiahla a pozrela sa na odosielateľa. "Tento list je od Siriusa." "Tak ho otvor." "Píše, že už našiel Harryho. Je u nich." "Je možnosť ako by sme sa k nim mohli dostať?" "Mám jeden nápad. Ale neviem či sa ti bude páčiť." "Tak hovor nejako to prežijem." "Jediná naša nádej je Snape........."
 

3 lidé ohodnotili tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama