17.kapitola Návšteva u Snapea

3. srpna 2009 v 12:09 |  Stratený syn
"Jediná naša nádej je Snape." "Ako to, že naša jediná šanca je Snape?" Hermiona prevrátila očami. "Harryho rodičia nie sú Potterovci. Však?" "Hej." "Jeho pravý rodičia sú Riddlovco áno?" "Hej." "A jeho rodičov veľmi dobre pozná Snape. Takže bude vedieť kde ich máme hľadať. Preto ho musíme nájsť." "Herm to je super nápad. Tak na čo, čakáme? Poďme ho hľadať." "Ron taký menší detail. My neviem kde býva ani kde by sme ho mohli nájsť." "No tak to je problém." "Dosť veľký problém ak ti mám pravdu povedať. Prečo sme si od neho nikdy nevypýtali adresu?" "Zem volá Hermionu! Viem si to živo predstaviť. Namiesto toho aby si rýchlo utiekla z triedy po tom čo skončia elixíry, tak ku nemu prídeš a spýtaš sa ho kde býva. Naozaj úžasný plán. Ak niekedy budeš chcieť napísať knihu pre samovrahov, alebo ju sama spáchať máš námet." "Dobre tak toto nebol to najmúdrejšie čo som v živote povedala, ale som už zúfalá." "Počkať. Zobrala si tú knihu čo mal Harry na poličke?" "Hej prečo?" "Tú knihu napísal Snape." "S kade to vieš?" "To bola téma jedného z dlhých večerou. Rozoberali sme ako niekto ako Snape mohol napísať knihu. Hrozná predstava." "Teraz nám ale príde vhod, že napísal knihu. Aj keď pochybujem, že tam napísal adresu." "Tak ju nájdi a pozri sa do nej." Hermiona ju vybrala z tašky a otvorila ju na prvej strane. Očami rýchlo behala po slovách a hľadala čo i len malý náznak adresy. "Mám to. Tu sa píše, že akékoľvek dotazy sa majú posielať do Pradiarskej uličky. Číslo domu tu nie je, ale aspoň niečo." "No, tak na čo čakáme? Mali by sme sa tam vydať ešte za tmy." "Už je pol šiestej. Tmu si veľmi neužijeme. Ale máš pravdu mali by sme tam už ísť." Pozbierali všetky veci a nasadli na metlu ktorú si zobrali z Rádu. "Poznáš tú adresu? Ja som o nej nikdy nepočula." "Je to zašitá ulička na okraji Londýna mali by sme tam byť tak za pol hodinu." Hermiona sa ho chytila pevnejšie a zavrela oči. Neznášala lietanie vo veľkých výškach. Ron kľučkoval pomedzi korún stromov. Párkrát nestihol uhnúť včas, a konáriky ho švihli do tváre. Pomalý sa blížili k uliciam zastavaných domou. Ron si povzdychol. Hermiona aj keď nie veľmi ochotne otvorila oči. "Tu ho nemáme šancu nájsť." Povedal Ron. "Budeme sa musieť niekoho spýtať." Odvetila mu Hermiona. "A čo im povieš? Prepáčte nepoznáte takého divého chlapa? Stále nosí čiernu, a nie je príliš zhovorčivý? Dnes ti to naozaj páli." "Nechaj to na mňa dobre?" "Fajn," odsekol jej. "Zastav tam pri tej uličke," ukázala mu prstom na medzeru medzi domami. Ron sa zniesol tesne nad zem. Najprv zišla Hermiona a potom keď už aj on stál pevne nohami na zemi zišiel aj on. "Aha tam je nejaká žena. Spýtam sa jej naňho." "Mia počkaj." Ona ho však nepočúvala rozbehla sa za ženou. Dúfala, že jej nejako pomôže. "Dobrý deň," slušne sa pozdravila. "Dobrý deň. Poznáme sa?" Opýtala sa postaršia pani. Bola oblečená v šedom kabátiku spod ktorého vytŕčala staromódna sukňa. Vrásky na jej tvári už boli viac ako badateľné. "Nie nepoznáme sa. Ale hľadám jedného pána, a dúfala som, že by ste mi mohli pomôcť. Viete on býva v tejto štvrti." "Veľmi rada ti pomôžem. A ak sa smiem spýtať na čo ho potrebuješ nájsť?" "Viete dával mojej kamarátke hodiny doučovania a prisľúbil ich aj mne. Včera ku nám prišiel potvrdiť hodinu, lenže ja sprostá som sa ho zabudla spýtať na adresu. A kamarátka je práve na dovolenke. Jediné čo viem, je , že býva niekde tu." "Tak mi ho skús opísať a uvidíme či ho spoznám." "Výška asi meter 85. Postava taká primeraná ani tučný ani hudí. Oči má čierne. Vlasy taktiež má ich až príliš lesklé. Väčšinou chodí v čiernej." "Ach áno. Už viem koho máš na mysli. Pán Snape ak sa nemýlim však?" "Áno to je on. Viete kde býva," Hermiona sa na tvári objavil víťazný úsmev je to ľahšie ako si myslela. "Pravdaže. Je to môj sused. On ťa má doučovať?" "Áno. Prečo ? Je s ním niečo?" "Nie. Len je taký divný. Skôr mi pripadá, že sa dištancuje od okolitého sveta. Veľmi sa von neukazuje. A od septembra do konca júna nikdy nebýva doma." "Zaujímavé to som o ňom nevedela," zatvárila sa prekvapene. "To máte tú hodinu tak skoro?" "Áno. Neskôr som nemohla." "Tak dobre poďte za mnou." Žena zahla za roh a viedla Miu po tmavých uličkách. Občas sa Hermiona obzrela aby sa uistila či ju Ron nasleduje. "Deje sa niečo ?" Spýtala sa jej pani, keď si všimla ako často sa to dievča obzerá. "Ale nič len za mi zdalo, že som niekoho videla." "Mala by si si tu dávať pozor. Toto nie je práve najbezpečnejšie miesto. Tak sme tu." Zastavila pred radovou výstavbou domou. "Ten pán býva hneď vedľa. Dovidenia." "Ďakuje vám. Dovidenia." Milo sa na tú pani usmiala a vybrala sa k vedľajším dverám. Počkala kým tá pani vojde do domu a zaklopala na dvere. Dvere sa neotvárali a ona už chcela odisť, keď niekto otvoril dvere. "Nič nechcem vypadnite," zavrčal a takmer jej zatvoril dvere pred nosom. "Počkajte," povedala a obzrela sa okolo seba. Ron už bol len pár metrov od nej. "Profesor Snape potrebujeme vašu pomoc," poprosila. "Grangerová? Čo tu robíte?" "Ako som už povedala, potrebujem aby ste nám pomohli." Ron sa postavil tesne vedľa nej. "Dobrý deň pán profesor." "Dobrý Weasley. Nebudeme sa o tom baviť tu. Poďte dnu." Vošli úzkou chodbou do obývačky s množstvom políc na ktorých boli staré knihy. Hermiona zakopla o nohu z kresla keď obdivovala knižnicu. "Grangerová dávajte pozor." "To sú všetko vaše knihy?" Opýtala sa s údivom. "Sú v mojom dome nie?" Opýtal sa ironicky. "Prepáčte bola to zlá otázka." "Posaďte sa." Ukázal im na kreslá oproti tomu jeho. "Tak smiem vedieť čomu vďačím za vašu návštevu?" "Ako už iste viete kontaktovali sme Siriusa aby sme mu povedali čo sa stalo s Harrym," ujal sa vysvetľovania Ron. "Keď sme o tom povedali Ginny. Okamžite išla za Dumbledorom, a povedala ,mu to. Vedeli sme, že to nebude príjemné stretnúť sa s ním, a tak sme utiekli," pokračovala Mia. "Hľadali sme nejaký úkryt a ráno nám prišla sova od Siriusa. Písal, že už našli Harryho. A keďže vy jediný viete kde by sa mohli nachádzať, vyhľadali sme vás," dokončila rozprávanie a nabrala vzduch do pľúc. "Naozaj netuším, kde by sa mohli skrývať," povedal priamo. "Ale mohli by byť vo svojom sídle." "Mohli by ste nám dať adresu?" Opýtali sa obaja naraz. "Dobre. Ale ak sa pokúsite niečo spraviť osobne vás zabijem," zobral papierik ktorý ležal na stole a načmáral tam adresu. "Čo ak nebudú tam?" Severusovi zrazu svitlo. "Darmo by ste tam šli. Teraz tam nebudú. Aspoň by nemali. Pred pár dňami mali ísť ku Malfoyovcom. A asi tam zostali. Mali by ste ísť tam. Viete kde to je?" Ronove a Hermionine oči sa stretli. "Nie nevieme." "Bože," prekrútil očami a napísal im aj druhú adresu. "Ďakujeme vám. Veľmi ste nám pomohli. Dovidenia." Poďakovala Mia a vyšla na chodbu. "Dovidenia," pozdravil Ron a vybral sa za ňou. "Počkajte! To tam chcete letieť?" "Áno. Inú možnosť nemáme. Záchranný autobus je sledovaný." "Ale môj krb nie je."
 

6 lidí ohodnotilo tento článek.

Komentáře

1 Ajka Ajka | E-mail | Web | 3. srpna 2009 v 12:19 | Reagovat

U mě je SONC pls přihlaš se zachvíli rozjíždíme!
http://bridge-terabithia.blog.cz/0907/sonc

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama