18. kapitola Let ku Malfoyovcom

3. srpna 2009 v 12:10 |  Stratený syn
"Ale môj krb nie je." "Naozaj by sme mohli použiť váš krb?" Spýtal sa neveriacky Ron. "Ale pán Weasley. Pravdaže vám ho nedovolím použiť." "Ako ináč," zafrflal si Ron popod nos. "Hádam, ste si nemysleli, že by som vám to dovolil." "Nie pane v to sme nedúfali," povedal Ron. Hermiona prešla bližšie k nemu a nenápadne ho buchla. "Au čo robíš?" "Nič." Severus prevrátil oči a vybral sa ku dverám. "Môj krb síce nie je sledovaný Ministerstvom, ale Dumbedorom áno. Tento list odovzdáte Voldemortovi alebo Bellatrix. Pri najhoršom niekomu z Malfoyovcov. Ale nikomu kto ešte nemá osemnásť. Je to jasné? Nemám vám to napísať?" "Nie netreba pane. Zapamätáme si to. Dovidenia." Kývol im hlavou a podržal Hermione dvere. Keď prechádzal Ron pustil ich. Rona dvere zasiahli a tak ho donútili ustúpiť o pár centimetrov. "Och, nevšimol som si vás," uškrnul sa. "To iste," rýchlo vyšiel pred dvere a spolu s Hermionou zašli do tmavej uličky. "Prečo si ma tam kopla?" "Pretože si správal netaktne. Snape nám dosť pomohol." "Hej. Ale aj tak je to Snape." "Prejdime k inej téme. Vieš kde je ten Malfoy Manor?" Spýtala sa Hermiona. "Mia ty to nevieš? Je to jedno z najznámejších sídiel. Poznajú ho všetci. No ako sa zdá všetci nie," po tejto poznámke sa začal pochechtávať. "Hrozne smiešne Ron. Vieš, nemusím vedieť všetko!" "Naozaj? Mne sa zdalo, že ti chceš vždy vedieť všetko, bez ohľadu na to z akého je to odboru." "Nemali by sme vyraziť?" Spýtala sa a tvárila sa, že jeho poslednú poznámku prepočula. "Vlastne máš pravdu mali ak tam chceme prísť ešte pred zotmením. Je to dosť ďaleko, ak ti mám pravdu povedať." "Tak sa hýb," pobádala ho a zobrala mu z rúk metlu. "Chceš ju riadiť ty?" "Pravdaže nie len chcem aby si si vyložil na chrbát ruksak." "Prečo ho nemôžeš niesť ty?" "Pretože väčšie závažie má byť v prednej časti. To si nedával žiadny pozor na hodine lietanie?" "No iba na praktických hodinách. Ostatné hodiny boli pre mňa tabu." "Ako ináč. Nasadaj." "Hej hej." Vyšvihol sa na metlu a počkal kým nasadne aj Mia. Pevne sa ho chytila a ako pred tým zavrela oči. Ani netušila ako zaspala. To bol dôvod prečo skoro havarovali. Naklonila sa až príliš na pravo a to spôsobilo prudké klesanie. "Mia zobuď sa," kričal na ňu, popri tom ako sa snažil vyvážiť váhu na metle. "Čo je ," povedala a otvoril oči. "Preboha kde to sme?" "Letíme k Malfoyovcom. Čo si zabudla?" "Nie len ma vystrašila tá výška. Prečo si vlastne kričal moje meno." "Pretože sme skoro kvôli tebe spadli?" "Čože? Prečo?" "Pretože si zaspala. A až príliš si sa naklonila na pravú stranu." "To mi je ľúto bola som príliš unavená." "Mala si to povedať. Mohli sme si niekde spraviť prestávku. Chceš si ju ešte spraviť?" "Nie netreba. Už som dostatočne prebratá." "V to dúfam." "Ako dlho ešte pôjdeme?" "Asi tak pol hodinu a budeme tam." Leteli nad hustím lesom v ktorom mohli vidieť rôzne druhy zvierat aj keď iba ako tiene. O pár minút sa pred nimi začala rysovať štrková cesta. "Kde zastaneme?" Spýtala sa Mia. "Tam pred tou bránou." " Len či nás cez ňu pustia. Pochybujem, že je otvorená pre hocikoho." "Uvidíme Mia." Ako Ron povedal zastali tesne pred bránou . "Ako ďaleko je odtiaľto dom?" Ron sa uškrnul. "Čo som povedala?" "Ako dom by som to nenazval. Bože, je to taký úžasný pocit vedieť o niečom viac ako ty. A ešte k tvojej otázke je vzdialený asi 10 až 15 minút. Podľa toho ako rýchlo ideš. Musíme nájsť nejaký erb," oznámil jej Ron. "Niečo s heslom. Lepšie povedané s rodinným posolstvom." "Tu niečo je. Myslíš, že to môže byť ono?" "Áno. Staré rodiny si dávajú spájať erby s ich pravidlom. Hlavne na dom v ktorom žijú. Všimni si toto je rod Blacovcou. A tento Malfoyovcou." "Prečo je tento erb taký šedivý Ron?" "To je preto, lebo tu je dlhšie. Malfoyovci v tomto dome bývajú už niekoľko storočí. Zatiaľ čo rod Blacovcou len nejakých 20 rokov." "Aha takže tento erb je tu len od sobáša Malfoyovcou s Blacovcami." "Presne tak. Ty sa dotkni tohto a ja sa dotknem tohto takto zvyčajne fungujú brány, pri týchto sídlach." "Fajn." Obidvaja sa naraz dotkli erbov a brána za otvorila. "Ako som hovoril." "S kade toto všetko vieš ?" "No aj Weaselyovci sú stará čistokrvná rodiny aj keď chudobná. Doma máme o tomto veľa kníh." "Ale ako to, že som ich nenašla?" "Rodičia ich schovali keď som sa o to začal až príliš zaujímať. Chcú mať zo mňa aurora. A nie nejakého právnika ktorý sa zaoberá starými rodinami." "Ty by si to chcel naozaj študovať?" "Áno je to naozaj dobré. A baví ma to. Poď mali by sme sa vybrať ku domu skôr ako sa zapne alarm pre narušiteľov." "Prosím?" "Dĺžka od brány k domu je vymeraná a ak niekto presiahne stanovený limit tak ho to okamžite uväzní a označí za narušiteľa." "Čo ak je to nejaká staršia osoba, ktorá chodí pomalšie?" "Väčšinou sa hostia vopred ohlásia." "Tiež pravda. A aký je ten limit ?" "17 minút. Pri normálnej chôdzi by si mal prísť o dve minúty skôr." "Tak teraz už viem prečo si ma opravil keď som toto nazvala domom," povedala Mia po 7 minútach chôdze. "Je to kus väčšie, ako dom," pripustil. "Kus? Veď je to také rozsiahle ako Rokfort." "Je to kúsok menšie. Je to len očný klam." "Teba to asi naozaj baví. Ako to, že si nevedel kde to je ?" "Pretože sa to v žiadnej knihe nepísalo. Miesto je strážené pre ich bezpečnosť. Čo im vlastne povieme?" "Pravdu." "Fajn tak to môžeš rozprávať ty." "Ako chceš. To sú páví?" "Áno je to niečo ako dedičstvo pre manželky Malfoyovcou," prevrátil očami. Ako očakával Mia z ich bola nadchnutá. "Nechceš si vziať Mafoya? Budú automaticky tvoje," zasmial sa a Mia na neho hodila vražedný pohľad. "Nie nechcem." Priši pred veľké honosné dvere. Ron chytil za hlavu veľkého vyrezávaného hada a buchol ním o dvere. V sekunde tam bol škriatok ktorý im otvoril. "Poďte ďalej." Vstúpili a všimli sa nablýskanú vstupnú halu. "Koho mám ohlásiť?" "Ronalda Weaseyho a Hermionu Grangerovu," odrecitoval Ron. "Hneď to bude." Malfoyovci "Očakáva niekto z vás nejakú návštevu?" Opýtal sa Lucius po tom čo im škriatok ohlásil, že niekto otvoril vstupnú bránu. "Pokiaľ viem tak nie," odpovedala mu jeho manželka za všetkých. Dvere sa otvorili a dnu vstúpil Sirius. "Ako sa má?" Spýtala sa ho okamžite Bella. "Je v poriadku. Len ho trochu zarazil život aký žil." "Koho by to neprekvapilo?" Opýtal sa Daniel. Sirius si sadol k nim na pohovku a pridal sa do rozhovoru. Preberali terajšiu politickú situáciu. "Pane. Máte návštevu. Ozval sa škriatok odo dverí. "Koho?" "Pána Ronalda Weasleyho a slečnu Hermionu Grangerovú." Obzrel si ostatných a potom prikývol nech ich pustí.
 

4 lidé ohodnotili tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama