19.kapitola Zradcovia "dobra"

3. srpna 2009 v 12:11 |  Stratený syn
"Môžete vojsť," oznámil im škriatok po tom čo dostal súhlas od pána domu. Hermiona hodila na Rona takmer panický pohľad. Nedúfala, že to zájde až takto ďaleko. "Tomu to sa už nevyhneme. Zdrhnúť by sme už nestihli," šepol jej Ron. "Čakala som inú odpoveď." "Minule si mi povedala, že ti nemám klamať tak teraz ti len plným tvoje želanie." Mia na neho hodila zdrvujúci pohľad. "A nechcem byť hnusný, ale nezabudni na to čo si mi sľúbila." "Čo?" "To, že im to vysvetlíš sama," zaškeril sa na ňu. "Ron, hádam ma v tom nenecháš. Nie je nejaké pravidlo, v čistokrvných rodinách, že v určitej spoločnosti hovoria len muži?" "Vlastne je tu také niečo.." "Vidíš ja som to vedela," usmiala sa na neho. "Je tu také niečo, ale teraz neplatí," schladil ju. "Takže ma v tom necháš samú?" Smutne sa na neho pozrela a zaklipkala očami ako malé šteniatko. "Mia veď nejdeš na popravu. Ideš sa len porozprávať s Malfoyovcami a pri troche šťastia tam bude aj Veď-vieš -kto. Naozaj nič čo by sa nedalo prežiť." "Podľa mňa je to rovnaké. Vieš trocha súcitu by nezaškodilo," zahundrala. "Dobre ak niečo vynecháš, doplním ťa nič viac ok?" "Môžem čakať ešte nejakú lukratívnejšiu ponuku?" "To nemyslím," pokrútil hlavou. "Fajn tak to beriem." "S tebou je radosť vyjednávať." Nestačila mu už nič odseknúť, keďže sa dostali pred ďalšie bohato zdobené dvere. Celé boli pokryté striebrom okrem malých hadov vytŕčajúcich z rovnej plochy dverí. Ako ináč hady boli zelené. "Typicky Slizolinské," zašomrala si Hermiona. Škriatok ktorý ich viedol do salónika im otvoril dvere a počkal kým vojdú dnu. Ron radšej medzi dverami zrýchlil, keďže ten škriatok nevyzeral na to, žeby tie dvere, mohol udržať nejako obzvlášť dlho a ďalšiu ranu do plece dnes schytať nechcel. Vošli dnu a naskytol sa im pohľad na vskutku divné posedenie. Draco a nejaké ďalšie dve deti, no vlastne už nie tak celkom deti sedeli pri krbe a zaujato hrali nejakú hru. Nič čo by Ron poznal. Možno Hermiona hej, ale teraz sa jej na to pýtať určite nebude. O niečo ďalej od nich sedeli na pohovke Malfoyovci a vedľa nich na ďalšej pohovke Riddlovci. Jediný Sirius, sedel v kresle s pohárikom whisky. Keď sa lepšie pozrel, zistil, že všetko dospelé mužské osadenstvo má v ruke pohárik. "Dobrý večer," povedal takým pevným hlasom až sám seba prekvapil. Hermiona to zopakovala a tiež jej hlas nevyznel tak zastrašene ako sa v skutočnosti cítila. "Dobrý večer," pozdravil ich Sirius aj keď s ostražitým pohľadom na tvári. Ostatný im len prikývli na pozdrav. "Smiem vedieť čomu vďačíme za vašu návštevu?" Hermiona sa pozrela na Rona a ten jej sotva badateľný prikývol, že môže spustiť príbeh. "Chceli by sme sa stretnúť s Harrym," jemným hláskom mu povedala. "No tak to je samozrejme pochopiteľné, ale prečo tak neskoro?" "My," ukázala na sebe a Rona, "sme na úteku pred Dumbledorom a chceli ..." "Prepáčte slečna Grangerová, že vás vyrušujem, ale ako to myslíte, že ste na úteku?" Opýtal sa jej Lucius Malfoy. "Tak ako hovorím ušli sme od nich po tom, čo nás Ginny zradila," v očiach sa jej zaleskli plamienky zloby. "Ako vás zradila?" zaujímala sa tentoraz Bellatrix. Hermione naskočili zimomriavky po tom, čo počula ten hlas. Naposledy Bellatrix Lestrangeovu vlastne Riddlovú stretla na Ministerstve a nepovedala by, že to bolo priateľské stretnutie. Určite sa jej vtedy ani nesnívalo, že budú v jednej miestnosti bez toho, aby po seba vrhali kliatby. Ale teraz sa predsa dozvedela, že je to matka jeho najlepšieho kamaráta, takže dúfala, že by nemusela byť až taká zvrátená ako sa o nej hovorilo. Aj keď s nej naďalej vyžarovalo niečo, čo si vyžadovalo rešpekt a ostražitosť. "Dozvedela sa niečo a okamžite s tým bežala za Dumbledorom. To nás donútilo s tade ujsť," vtedy zdvihla hlavu aj mládež a zaujato si ich premeriavali. Ako keby len teraz zistili, že majú nejakú návštevu. "Mohli by ste nám to nejako priblížiť, alebo je to súkromné?" Opýtala sa znova s nadvihnutým obočím. "Nie vlastne sa to tak trochu týka aj vás," povedal Ron ktorý po prvý raz prehovoril. Pravdaže ak sa neráta pozdrav. "Čo také by sa mohlo týkať nás obidvoch?" "Napríklad Harry," povedal jednoducho. Na jej tvári sa zjavilo poznanie. "Tak hovorte," vyzval ich Voldemort. Zdesene sa na neho pozreli. Ako by si jeho prítomnosť ani neuvedomili. Až do teraz. Hermiona prehltla a spustila. "Keď sme sa vtedy vrátili zo Škriekajúcej búdy pristihla nás Ginny. Vypytovala sa kde sme boli. Zrazu sa spýtala na Harryho. Chcela vedieť či sme boli s ním. Nechceli sme jej o tom hovoriť na otvorenom priestranstve. Všade sú ľudia ktorý odpočúvajú. Zobrali sme ju do Ronovej izby a spýtali sme sa jej čo cíti k Harrymu. Odpovedala veľmi vyhýbavo a my sme jej aj tak trochu pomohli v nasmerovaní k tej správnej odpovedi. Vyrozprávali sme jej všetko o Škriekajúcej búde, o tom ako sme vám napísali list s tým, že s vami potrebujem hovoriť o Harryho úteku. A aj o stretnutý na ktorom sme vám potvrdili pravdivosť našich slov. Bola z toho rozčarovaná kričala na nás či sme potratili rozumy. Či sme si neuvedomili, že sme vlastne pomohli nepriateľovi. Spýtala sa nás, či si vôbec vieme predstaviť ako na toto zareaguje Dumbledor. Jednoducho sme jej odpovedali, že sa to nemá s kade dozvedieť. Ona sa len krivo usmiala a povedala nám , že mu to osobne povie. Že vraj takéto zrady musia byť potrestané. Kričali sme na ňu nech to nerobí. Ešte pred tým sme sa jej však spýtali prečo nám tvrdila, že niečo k Harrymu cíti. Potvrdila nám, že k nemu prechováva cit ale nie ten o ktorom sme boli presvedčený mi s Ronom. Povedala nám, že Harryho nenávidí a to len preto, pretože sa nezaľúbil do nej ale do Cho. Tvrdila, že ju využíval ako poradkyňu. Utiekla krbom za Dumbledorom a my sme si rýchlo zbalili veci. Vedeli sme, že ak by sme zostali bol by to naozaj krutý trest za našu zradu. Nevedeli sme kam ísť. A tak sme sa nakoniec skryli v jednej z jaskýň kým nám neprišiel váš list o tom, že ste našli Harryho. Okamžite sme sa rozhodli, že sa s ním potrebujeme porozprávať." Všetci na nich hádzali neveriace pohľady. No keď si všimli ako vyzerali.... . Ron mal na okrajoch tváre potôčiky zaschnutej krvi a Hermiona vyzerala ako by sa len pred chvíľou pobila z vlkolakom. "V poriadku. Povedzme, že to je pravda. Ako ste nás teda našli?" Spýtala sa Bella a prižmúrila oči. "No vlastne Ron si spomenul, že s Harrym raz čítali knihu ktorú napísal profesor Snape. A tak sme sa v nej pokúsili vyhľadať jeho adresu. Našli sme len názov ulice číslo tam nebolo. Rozhodli sme sa risknúť . Vymyslela som si menšiu lož aby mi jedna pani prezradila kde býva. Tak sme sa dostali k nemu a on nám povedal kde by sme vás mohli zastihnúť." "Viete, že klamať je až priveľmi Slizolinské," uškrnul sa Draco. Obidvaja na neho hodili zastrašujúci pohľad. Docielili tým len to, že sa začal pochechtávať. "Je to naozaj zaujímavý príbeh. Myslím si, že je už dosť neskoro a Harry ako mu stále hovoríte už spí," objasnil im situáciu Sirius. Prikývli, že rozumejú a otočili sa ku dverám. "Mohli by sme ho prísť zajtra navštíviť?" Opýtala sa s nádejou Mia. "Áno mohli. A ak smiem ešte jednu otázku kam sa mienite uchýliť na noc?" pýtal sa Malfoy senior. "Ešte nevieme," bezradne pokrčili plecami. "Ak chcete môžete zostať tu. Markus by sa iste potešil." Prekvapene sa na seba pozreli. Od Luciusa Malfoya čakali všetko až na láskavosť a dobrotu. To, že by ich prichýlil vo vlastnom dome bez toho aby bol vydieraný sa im zdalo zvláštne. Zrazu im to došlo. Aj keď sa o ľuďoch v tejto miestnosti hovorí všeličo, jedno predsa len nie. To, že majú srdce. A to ony určite majú. Aj keď to neukazovali často. Ak, tak iba len v spoločnosti, v ktorej sa cítili, že nemusia nič hrať. Ak si u Dumbledora nevšimli za všetky tie roky jeho zúfalú túžbu po moci, nevšimli si ani ľudí ktorý boli jeho opakom. A to, títo ľudia, rozhodne byť mohli...
 

6 lidí ohodnotilo tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama