Srpen 2009

12.kapitola Vysvetlenie

3. srpna 2009 v 12:04 | Bellatrix |  Stratený syn
Po tom čo Harrymu Bellatrix pokazila úlohu, ktorá znela "zabiť Voldemorta" myslel, že napadne aj ju. Nechápal, prečo to spravila a keď začala rozprávať nejaké nezmyselné hlúposti ktoré ho absolútne nezaujímali bol len kúsok od vybuchnutia. No keď sa to začalo točiť aj okolo jeho osoby okamžite zbystril pozornosť. Po pár minútach skončil v objatý Isabelly. Už si myslel, že sa udusí. Voldemort prešiel tesne za svojho syna a chytil ho za rameno.
"Mali by sme sa porozprávať," povedal teraz už prívetivým hlasom. Vďaka tomu Isabella prestala škrtiť svojho brata a pustila ho aby sa mohol nadýchnuť. Na jednej strane bol rád, že sa mohol nadýchnuť no na druhej strane keď počul hlas vraha jeho rodičov tesne sa chrbtom odskočil.
"Ja sa s vami nemám o čo rozprávať," odvetil rozhodne.
"Myslím, že by si chcel vedieť o čom sme sa rozprávali alebo sa mýlim?" Veľmi dobre vedel, že ich pre neho dovtedy neznámi chlapec zaujato počúva.
"Odpovedzte mi na jednu otázku."
"Akú?" Opýtal sa ho.
"Týkal sa ma váš rozhovor ?"
"Áno, viac ako si myslíš."
"Ako by som mohol mať s vami niečo spoločne? Vlastne jediná vec ktorá nás spája je, že ste zabili mojich rodičov. Kvôli vám si teraz nič nepamätám. Zničili ste mi celý život!" Kričal na neho rozčúlený Markus (odteraz to už nebude Harry).
"Potterovci neboli tvoji rodičia," vybafol na neho.
"Ako neboli? Čo to tu hráte? Kto by potom podľa vás boli moji rodičia?"
"To ti povieme ale až keď sa upokojíš a sadneš si," zakročila Bella.
"My vás nebudeme rušiť," povedala Narcissa a naznačila ostatným, že by ich mali nechať osamote, nech si to vysvetlia. Keď Narcissa so svojim manželom a synom opustili miestnosť, všetky pohľady sa stočili na Siriusa. Bella si odkašľala a Sirius sa na ňu zarazene pozrel.
"To mám odísť aj ja ?" Opýtal sa zarazene. Myslel si, že by sa im pomoc pri vysvetľovaní hodila. No a bol aj kmotor Markusa takže mal podľa neho právo zostať tu s nimi.
"Prosím, chceli by sme sa s ním porozprávať osamote," milo ho vyhodila Bellatrix. Hodil na ňu jeden zo svojich dokonalých urazených pohľadov. Otočil sa na opetku ešte raz sa na nich pozrel, trhol hlavou takže mu pohľad padol na dvere. Rýchlim a ráznym krokom sa vydal von z miestnosti. Dvere za sebou zabuchol tak silno, že tu museli počuť aj ostatný obyvatelia dumu (Lucius, Narcissa, Draco). Bella pokrútila hlavou. Občas sa správal ako malé dieťa. Tom si zatiaľ sadol sa na jednu zo stoličiek pri kraji stola a naznačil ostatným aby ho napodobnili. Markus sa síce zo začiatku zdráhal no nakoniec si aj on prisadol. Vytvorili akýsi "rodinný" kruh.
"Takže čo by ste mi chceli povedať," ozval sa Markus po nepríjemnej chvíli ticha. Nechcel byť s tými ľuďmi sám v jednej miestnosti. Neveril im, možno kus Isabelle ktorá mu bola sympatická, ale inak nikomu.
"Vieš aké je tvoje meno?" Opýtala sa ho Bellatrix. Videla na tvári svojho manžela, že nebol schopný chopiť sa slova.
"Nie, na meno si nespomínam. Prečo ?"
"Meno ktoré si nosil už skoro 14 rokov nie je tvoje pravé meno."
"Čože? Ako to myslíte, že to nie je moje pravé meno?" Zarazene sa na nich díval a ani si neuvedomil, že znovu vstal zo stoličky.
"Sadni si a všetko ti vysvetlím," Markus sa zosunul na stoličku a čakal na vysvetlenie.
" Keď si bol malý niekto ťa uniesol," nadýchla sa a snažila sa zahnať slzy. Predsa len svojho syna nevidela takmer 14 rokov vlastne ho videla len nevedela, že je to on. Boli odlúčený od seba veľmi dlho a keď ho našla tak ju odmietol nemohla ho objať, utešiť, chcela mu vynahradiť všetky tie roky. Dúfala, že jej to raz dovolí. Rozhodla sa pokračovať.
"Vtedy ťa dali do rodiny Potterovcov. Nevieme či im upravili pamäť, alebo vedeli, že nie si ich pravý syn. Keď ich Tom napadol položili za teba život. Vyrastal si u sestry Lily Potterovej, no keď ti v 11. rokoch prišiel list z Rokfortu nastúpil si tam do školy. Každé prázdniny si sa vracal k nim. Asi tak pred 14 dňami si zistil svoj pravý pôvod bol si dosť rozčarovaný a nechcel si tomu veriť kým ti to nepotvrdil Albus Dumbledor. Vlastne myslím, že on bol vodca skupiny ktorá ťa uniesla." Na chvíľu sa odmlčala.
To využil Markus: "Kto sú teda moji rodičia?" Bella sa pozrela na Toma. Tej jej sotva badateľne prikývol nech mu to povie ona.
"My," šepla do ticha. Isabella s Danielom počúvali svoju mamu veľmi pozorne nikdy nepočuli ani len zmienku o ich najmladšom bratovi. Od jeho únosu vďaka ktorému si mysleli, že je mŕtvy sa o ňom nehovorilo. Ony sami do nedávna nevedeli o ich najmladšom bratovi. Keď sa mu konečne priznali, že ony sú jeho praví rodičia, strelili pohľad na Markusa. Chceli vidieť jeho reakciu. Vedeli, že bude prekvapený a možno aj rozčúlený no určite nečakali ticho. Skoro dve minúty nikto neprehovoril. Harry stratil reč. Neprítomne sa díval na podlahu a ešte raz si opakoval slová svojej mami? Toto už nikdy nepovedz tvoji rodičia sú Potterovci ako povedala obetovali sa za teba. Zdvihol hlavu a pozrel sa do oči Bellatrix Lestrangeovej. Tá už túžobne očakávala jeho reakciu. Ticho bolo pre ňu neznesiteľné tak ako pre jej manžela. Konečne zdvihol hlavu a pozrel sa jej priamo so očí. Videla v nich len chlad, nenávisť a nedôveru. Vstal zo stoličky.
"Chcete mi povedať, že som váš syn?" Povedal pevným a rozhodným hlasom.
"Áno," povedali jeho rodičia naraz.
"To by ste boli vy mojimi súrodencami?" Tentoraz sa otočil na Isabellu a Daniela. Ony nevydali ani slovo len kývli hlavou. Markus sa zhlboka nadýchol.
"Neverím vám," prehlásil.
"Musím uznať, že to hráte naozaj dobre. Síce nepoznám svoj život no niečo mi hovorí, že ste pre mňa nikdy neznamenali nič dobré. Vaša reč bola neskutočne presvedčivá. Pomaly som vám začínal veriť. Nemusíte v tom pokračovať," povedal keď si všimol slzy ktoré tiekli po tvári jeho matky. Jeho tvrdé slová ju boleli. Vaše vlastné dieťa vás odmieta, je to neopísateľná bolesť.
"Pravdaže ti hovoríme pravdu. Prečo by sme klamali?" Opýtal sa ho Tom.
"Ja neviem, chcete ma nepozorovane v spánku zabiť?"
"Prestaň, keď si bol Harry Potter tak som ťa zabiť chcel pretože si ohrozoval mňa a moju rodinu. Teraz si Markus Raddle môj najmladší syn. Tomu by som nikdy v živote neublížil. Chcem aby si stál ako moje ostatné deti po mojom boku budeš vyrastať tu a žiadne námietky nepripúšťam," rozkázal Voldemort. Stratil svoju trpezlivosť, vedel, že týmto mohol ohroziť ich vzťah. Vytáčali ho jeho konšpirácie, niekde v hĺbke tušil, že by urobil to isté. Nemohol sa už dívať na svoju manželku. Trpela keď ho stratila potom ju odmietol a teraz, znova sa pokúšal vyvrátiť ich tvrdenie. Harry sa na neho neveriacky díval najprv ho chcú presvedčiť, že je ich syn a potom na neho takto vybafne.
"Tak na to rovno zabudnite," zasyčal otočil sa a ladným krokom sa vydal ku dverám. Chytil kľučku už chcel otvoriť dvere. Ešte sa však otočil naspäť.
"Jediný moji rodičia sú Potterovci a vás," ukázal na Isabellu a Daniela, "naozaj obdivujem ako to môžete s ním vydržať ja byť vami tak už dávno utečiem," hodil na nich jeden chladný pohľad, otvoril dvere a odišiel preč.

11.kapitola Súboj

3. srpna 2009 v 12:03 Stratený syn
"Vy ste zabili mojich rodičov!"
"Takže si si spomenul ?" Opýtala sa ho Isabella akoby nepočula čo pred chvíľou povedal.
"Aké je teda tvoje meno?" Pokračovala vo výsluchu.
"Neviem. Ale som si sto percentne istý, že mi zabil rodičov. Vy ste to vedeli ?" Otočil sa na Narcissu.
"Pravdaže nie," vyhŕkla a vstrebávala informácie ktoré sa teraz dozvedala.
"Prečo ste ich zabil?" Opýtal sa Harry Voldemorta.
"Boli to určite len nejaký muklovský šmejdi. Nestáli za nič," vysvetlil mu jednoducho. Už dávno sa nad takýmito obvineniami nevzrušoval.
"Je zaujímavé, že som nezabil aj teba."
"Ale ste sa o to pokúsili," šepol. Počula ho iba Bella no v tej chvíli jeho slová nebrala na vedomie. Harry už dávno vstal zo stoličky na ktorej sedel. Vytiahol si z vrecka prútik a namieril ho na Voldemorta.
"Ale čo tak ty by si ma chcel vyzvať na súboj?"
"Áno chcel. Máte s tým nejaký problém?" Všetci ktorý tam boli vynechali jedno nadýchnutie. Nikto si nedovolil vyzvať Lorda Voldemorta na súboj (okrem Dumbledora) jedine tak sebe vrah.
"Ako myslíš. No šetriť ťa nebudem. Crucio," zahrmel na celú miestnosť . Harry ani nevedel kde sa v ňom vzalo toľko moci. Vystrel pred seba ruku. Kúzlo ktoré na neho letelo sa mu vpilo do dlane. Voldemort nechápal čo sa stalo ako ostatný v miestnosti. Nikto nemal takú moc aby takto zneškodnil jednu zo zakázaných kúziel. Po pár sekundách sa však spamätal a znovu na neho zaútočil.
"Sectusebra," znovu zaučil Voldemort. Aj tomuto kúzlu sa Harry ľahko vyhol. Tento raz sa rozhodol zaútočiť Harry v ruke sa mu objavil malý vír. Dlaň obrátil na Voldemrta. Vír sa začal pohybovať k Tomovi. Ostatný v miestnosti sa pritlačili k stene. Súboj pozorovali naozaj z úctyhodnej vzdialenosti. Po prvom kúzle sa presvedčili, že sa treba držať pre vlastnú bezpečnosť, ďalej. Vír sa obtočil okolo Voldemorta. Ten s ním bojoval dlho, ale porazil ho. Vyslal na Harryho ďalšie kúzlo a takto bojovali asi ešte pol hodinu. Bella si zohrávala v hlave čo všetko sa teraz dozvedela. Jej manžel zabil rodičov toho neznámeho chlapca. No jeho nezabil. Prečo ? Ak by zabil jeho rodičov jeho by určite nenechal žiť. Ak išiel zabíjať nejakú rodinu vždy ju vyvraždil celú. V tom si spomenula na niečo čo povedal.
´Ale ste sa o to pokúsili.´ Takže Tom sa ho pokúsil zabiť, ale neuspel. Nikdy mi nič také nehovoril. Až na... . Nie to nemôže byť pravda. To nemôže byť on. Veď Mark zmizol. A určite takto nevyzeral keď som ho naposledy stretla. Je to nemožné. Markus zmizol 17.7. a tento chlapec sa objavil... . Bože. Bella si už bola istá, že tento chlapec je jej najmladší syn.
´Musím ich zastaviť veď sa zabijú.´ S touto myšlienkou sa rozhodla zasiahnuť.
"Prestaňte," zakričala aby ju počuli. Okamžite sa na ňu upreli všetky oči.
"To sa tu chcete zabiť?" Opýtala sa ich.
"Čo je vás do toho," odvrkol jej Harry.
"Tak to by si sa divil."
Môžeš mi vysvetliť čo to robíš?" Zavrčal na ňu jej manžel. Ona ho však nevnímala a prešla k Harrymu. Keďže prútikom ešte stále mieril na Voldemorta, tak mu ju pomaly stiahla dole.
"Čo to ?" Nechápal Harry. Bol asi tak vysoký ako ona. Zdvihla mu bradu a pozrela sa mu do očí. Harry jej pohľad opätoval a to čo v ňom uvidel ho zarazilo. Bolesť, láska, poznanie. To všetko videl v Belliných očiach. Všetci sa na Bellu dívali akoby sa zbláznila. Len pred chvíľou sa ten chlapec pokúšal zabiť jej manžela. A ona sa k nemu správa ako keby to bol jej syn. Cissa sa na nich zamyslene dívala. Veľmi dobre poznala svoju sestru. Takto sa správala len ku svojim deťom. ´Správala len ku svojim deťom,´ vtedy Cisse doplo. Aj keď bola blondína v niektorých veciach jej to naozaj pálilo. Bola si istá, ale aj tak sa chcela ešte uistiť. ´Bella si si naozaj istá, že je to on?´ Spýtala sa jej sestra. Už ako malé sa takto rozprávali. Túto schopnosť malo vždy v rodine prvé a posledné dieťa.
´Áno,´ odvetila jej stručne. Cissa sa chápavo usmiala. To si všimol aj jej manžel.
"Vieš niečo čo mi nie?" Šepol jej.
"Aj tak by sa to dalo povedať."
"Takže vieš prečo sa takto Bella správa?"
"Áno."
"No nepovieš mi to však?"
"Neskôr aj tak sa to možno už čoskoro dozvieš." Bella sa ešte stále utápala v očiach svojho syna. Keď ju prerušil jej manžel.
"Bella mohla by si mi toto vysvetliť." Dožadoval sa Voldemort.
"Pravdaže," povedala po tom čo jej po tvári stiekla slza. Rýchlo si ju zotrela a zhlboka sa nadýchla. "Chceš vedieť prečo som prerušila váš súboj?" Spýtala sa ho.
"Aj to," Isabella s Danielom preskakovali očami raz na otca raz na matku. Nechápali čo sa tu deje. No chceli sa to čo najskôr dozvedieť. To čo spravila ich matka ich znepokojilo. Draco to tiež pozoroval zo skrývaním záujmom. A ešte viac ho to zaujímalo po tom čo si vypočul rozhovor medzi jeho rodičmi.
"Tento súboj som zastavila preto lebo nechcem aby ste sa pozabíjali," začala.
"Prečo by ti malo vadiť keby som zabil tohto chlapca." Prerušil ju Voldemort.
"Možno by som zabil ja vás," zasiahol Harry.
"Prestaňte," okríkla ich.
"Ty si si to nevšimol, ale ja áno. Bojujete úplne rovnako. Vaše pohyby sú rovnaké. Povedz kedy sa stratil Markus?" Opýtala sa ho.
"Čo to ma s týmto spoločné?"
"Veľa. No tak odpovedz."
" Sedemnásteho ?"
"Presne a kedy ťa napadli Cissa?"
"Sedemnásteho." Odpovedala jej.
"Ty si myslíš," začal Sirius ktorý sa spamätával z týchto udalostí.
"Nie ja si to nemyslím som o tom presvedčená."
"Mohla by si to vysvetliť o čom sa tu rozprávate?" Nástojil Tom, ktorý to ešte stále nechápal. "Markus zmizol 17. a Cissu napadli v ten istý deň. Zabil si jeho rodičov no jeho si nezabil. Koľko bolo takých rodín?"
"Len jedna," šepol ohromený Tom.
"No vidíš a ešte pred tým ako ste začali som počula ako si povedal, že sa ťa môj manžel pokúsil zabiť keď si bol malý."
"Vy ste to počuli?" Zarazil sa Harry. Bella len kývla na súhlas.
"Mohli by ste mi vysvetliť o čom sa to tu rozprávate. Keďže sa to ako som vyrozumel aj mňa...?" Chcel ešte pokračovať no skončil v tesnom objatý svojej sestry. Tá mu plakala na ramene. To už doplo aj Luciusovi, Dracovi a Danielovi. Tom trávil túto informáciu naozaj len ťažko. Prešiel k Belle, ktorá sa usmievala na svoje deti.
"Je to naozaj on?" Opýtal sa zo zatajeným dychom.
"Áno konečne sme ho našli."
"Mali by sme to vysvetliť aj jemu," povedal a pobral sa za svojim najmladším synom.

10.kapitola Spomienka

3. srpna 2009 v 12:01 Stratený syn
Harry sa ráno zobudil vo svojej posteli. Celú noc rozmýšľal nad tým, čo sa za posledné dny stalo. Už ho začínalo trápiť, že nevie kto je. Chcel si spomenúť či má nejakú rodinu, priateľov kde chodí do školy. Začal mať pochybnosti o ľuďoch ktorých stretol včera večer. Boli záhadný a to ho desilo.
´Musí byť niekto kto ma pozná. Možno nie som z tejto krajiny. Už aby som si spomenul.´ vybral sa do kúpeľne, umyl si tvár a učesal vlasy. Pozrel sa na hodiny bolo 7:50.
"Mal by som sa už vybrať na raňajky inak ich zmeškám a tí ľudia nevyzerajú na to, že by rady čakali," obliekol si plášť a vybral sa do jedálne. Celý dom mu pripadal ako veľké bludisko už si myslel, že zablúdil, keď sa pred ním objavila postava. Lepšie sa pozrel. Zistil, že je to, to dievča ktoré včera bolo na večery. "Mm, ahoj," pozdravil sa jej.
"Ahoj, ideš na raňajky?"
"No, mám to v pláne ,ale neviem nájsť cestu."
"Keď som bola mála, pripadalo my to tu ako veľké bludisko. Rodičia ma hľadali 3 hodiny kým ma našli," uškrnula sa.
"Tí museli mať radosť."
"To teda mali." Toto dievča sa mu celkom páčilo.
"Poď môžeme tam ísť spolu."
"Asi by sme nemali meškať čo?"
"To asi nie. Ešte mám živo v pamäti ako oco zúril keď som s bratom zaspali a premiestnili sme sa rovno do stredu stola. Mama dostala mierny záchvat smiechu. No oco skoro vyskočil z kože pretože som mu rozpučila jeho obľúbený croissant."
"To muselo byť naozaj úžasne."
"To teda bolo." Zastali pred veľkými dubovými dverami. Harry ich ako džentlmen otvoril a podržal aby mohla Isabella vojsť do vnútra.
"Dobré ráno," pozdravili spoločne. Prešiel ku nej a odsunul jej stoličku. Sadol si vedľa nej a mohli začať raňajkovať. Daniel hádzal na sestru zamyslené pohľady.
´Čo je?´ spýtala sa ho cez myšlienku. Neuvedomili si, že ich môžu počuť aj rodičia, tak pokračovali v konverzácii.
´Nič. No vlastne čo máš s tým chlapcom?´
´Čo by som s ním mala len sme sa stretli na chodbe a začali sme sa rozprávať.´
´Je ti sympatický?´
´To ma tu ideš spovedať ? Dobre je pekný , milý a zábavný čo tebe chýba neviem čo na tebe Katrin vidí. A ako vám to vôbec klape?´
´Si odporná. Ale ak ťa to tak zaujíma tak nám to klape úžasne a podľa nej som zábavný, milý a pekný. Povedala mi, že sú to jedny z vlastností kvôli ktorých so mnou začala chodiť.´
"Čože ty s niekým chodíš?" Zreval Voldemort. Všetci sebou trhli keď len tak z ničoho nič Voldemort zreval na svojho syna. Aj Bella vyzerala byť zaskočená touto správou.
"Prečo si to nepovedal?"
"Tom nechaj ho veď sú to len deti," zastala sa ho Narcissa od ktorej to Daniel čakal asi najmenej keď ho tým včera vydierala.
"Ty si o tom vedela?" Spýtala sa Bella sestry.
"Áno vedela. Videla som ich ako sa prechádzali po záhrade. Nikto okrem neho vtedy nebol u vás a ja som si išla zobrať knihu ktorú som si u vás zabudla."
"Prečo si nám to nepovedala?" Naliehala ďalej Bella. Tom mal toho akurát dosť. Sadol si naspäť na stoličku a dal si privolať pohár ohnivej whisky.
"Sú to deti. Nechaj ho nech si trochu užije. Ani ty si nebola anjelik. Tak to nežiadaj od svojich detí." Bellatrix si odfrkla. Sadla si a taktiež ako jej manžel si nechala priniesť pohár ohnivej whisky.
"O tom si ešte pohovoríme," povedal Tom.
"Ďakujem," zasyčal na sestru.
"Nemáš začo, vlastne máš ale mám byť zdvorilá," odpovedala mu a začala sa znova brblať v jedle. Harry celý rozhovor pozoroval zo záujmom.
´Kto vie či by tak reagovali aj moji rodičia. Ak nejakých mám.´ Zjedol zostatok jedla na svojom tanieri. Pomaly sa chystal odísť keď ho niekto zozadu chytil za rameno. Nepatrne sebou trhol a obzrel sa kto za ním stojí.
"Nechcel by si sa prejsť po záhrade?" Spýtal sa ho Draco.
"Rád," Vstal a vydal sa za Malfoyom mladším. Išli po kľukatej ceste. Všade boli rôzne druhy kveto a stromov. Tiekol tu potôčik. Voda bola neobyčajne priezračná občas zazrel aj nejaká rybku. Z obdivovania záhrady ho vytrhol hlas jeho spoločníka.
"Páči sa ti tu?"
"Áno, je to tu naozaj veľmi pekné. Nič krajšie som ešte nevidel."
"Možno si videl len si nepamätáš. Je to tu čarovné," povzdychol si Draco.
"Môžem sa na niečo spýtať ?"
"Pravdaže."
"Prečo pri raňajkách robili taký rozruch kvôli tomu, že ich syn s niekým chodí?"
"No ono je to zložité. Poď posadíme sa," ukázal na altánok pred nimi.
"Isabella a Daniel nie sú ich jediné deti. Majú ešte jedno dieťa chlapca. Keď bol malý, tak ho uniesli a im podstrčili mŕtve dieťa. Preto sa upli na Isu a Daniela. Nevedia sa zmieriť s tým , že už vyrástli. Len pred pár dňami zistili, že ich "mŕtvy" syn naozaj žije. On, ale utiekol a teraz ho nevedia nájsť. Preto majú takú zlú náladu a urobili z toho taký rozruch. Za iných okolností by to podľa mňa rozdýchali oveľa lepšie." Harry sa na neho díval s hrôzou v očiach.
"To je strašné."
"Je, nespomenul si, si ešte na nič ?"
"Nie a už ma to začína celkom zožierať. Neviem si spomenúť ani na svoje meno."
"Časom na to prídeš uvidíš, poď prejdeme sa k rybníku. Ukážem ti môj darček od rodičov." Pri rybníku stála celkom priestranná stajňa. Draco otvoril dvere a vyviedol von hipogrifa.
"Je krásny ako sa volá?"
"Ako vieš, že je to on?"
"Tušenie."
"Volá sa Veloce. To je v preklade rýchli. Dostal som ho k 11 narodeninám."
"Nemám slov."
"To vidím nechceš sa preletieť?"
"Jasné."
"Tak poď. Ukloň sa mu," Harry poslúchol a čakal čo spraví. Veloce sa tiež uklonil a prešiel pár krokov bližšie k Harrymu.
"Vystri ruku a ak ku tebe príde jemne ho pohladkaj." Harry urobil všetko podľa pokynov. Ani nevedel ako, a už spolu s Dracom lietali po oblohe.
"Je to úžasné," zakričal Harry.
"Lietam na ňom už 3 roky a stále mám rovnaký pocit," zakričal mu naspäť Draco. Po pol hodine sa vrátili pred stajne. Rozlúčili sa a vybrali sa naspäť do domu.
"Mali by sme si pohnúť ak chceme stihnúť obed," povedal Draco Harrymu. Začalo pršať tak sa rozbehli k domu aby nezmokli. Harry sa šmykol na klzkom trávniku a dopadol na hlavu. Zotmelo sa mu pred očami.
"Počuješ ma?" Pýtal sa ho Draco. Už, už skoro videl nejakú spomienku keď sa všetko rozplynulo. "Som v pohode," Povedal a vybrali sa teraz už krokom do domu. Stihli sa ísť ešte prezliecť do čistého oblečenia. V Harryho prípade aj osprchovať a spolu sa vybrali na obed. Harry nechcel riskovať, že sa znovu stratí tak požiadal Draca aby ho počkal .
"Ahojte," pozdravila ich Narcissa.
"Dobrý deň."
"Čo ste robili ?" "Boli sme sa prejsť v záhrade a nakoniec sme si zalietali na Veloce," ujal sa slova Draco. Narcissa kývla hlavou a znova sa pustila do konverzácie zo svojou sestrou.
"Ako sa má? Už som ho dlho nevidela." Opýtala sa Isa.
"Veloce? Podľa mňa sa má dobre. Ja mu totiž nerozumiem." Isa prevrátila očami a išla si sadnúť na svoje miesto. To isté zopakoval aj Draco a Harry. Škriatkovia začali podávať jedlo. Harry akurát dojedal dezert keď sa mu znova zotmelo pred očami. Oprel sa o stôl. Ako prvá si to všimla Isa.
"Je ti dobre?" Všetci sa pozreli na Harryho.
"Je mi fajn."
"Naozaj nevyzeráš na to."
"Možno si sa udrel do hlavy keď sme išli do domu."
"Možno." Harry zmizol v tme. Ocitol sa pred nejakým domom. Videl ako nejaká žena uteká po schodoch a v rukách drží malého chlapca.
"Lili uteč je tu," kričal nejaký chlap. Veď to je môj otec.
"Avada Kedavra." Toho muža poznal. ´To je ten chlap ktorý je tu.´ Potom videl ako to isté urobil s jeho matkou a nakoniec namieril prútik na neho. Stále počul krik svojej matky. No všetko skončilo.
"Si si istý, že ti je dobre?" Naliehala Isa. Ešte raz si prehral čo všetko sa dozvedel. Až teraz otvoril oči. Vyhľadal pohľadom toho muža ktorý mu zabil rodinu.
"Vy, vy ste mi zabil rodičov...."

9.kapitola Pravda overená veritaserom

3. srpna 2009 v 11:59 | Bela |  Stratený syn
"Stalo sa niečo ?" Opýtal sa Tom.
"To nemôže byť pravda!"
"Čo sa stalo ?" Spýtala sa Bella.
"Je niečo s Markusom?"
"On...on.....bože môj."
"No tak čo sa stalo?" Naliehal Tom.
"Ony píšu, že....že," koktal Sirius ktorému sa do očí drali slzy.
"Napísali mi, že Markus zmizol," zašepkal skoro nepočuteľne. Počuli to len tí, ktorý stáli naozaj blízko. Čiže len Bellatrix, Tom a Lucius. Ostatný stáli o pár metrov ďalej. Nie žeby Isa a Daniel nechceli vedieť čo je s ich bratom, no Narcissa sa ich pokúšala zabaviť aby to pre nich nebol taký veľký šok ak by sa niečo ich bratovi stalo. Veľmi dobre si pamätali ako reagovali keď Markus zomrel teda keď ho uniesli.
"Prosím ? Určite som zle počula. A..A..Ako by mohol zmiznúť?" Nechápala matka strateného syna.
"Nemôže to byť klamstvo vravel si, že im Dumbledor platí aby sa bavili s Markusom."
"Pochybujem Tom ,ale napísali, že ak chceme dôkaz tak sa máme stretnúť v Škriekajúcej búde."
"Nebude to nejaký podraz?" Ozval sa Lucius.
"Pochybujem no možnosť tu je."
"Pôjdeme tam však, Tom?"
"O koľkej sa tam máme stretnúť?"
"Presne za hodinu."
"Pôjdeme," povedal jemne a objal svoju ženu okolo pliec.
"Mami čo sa stalo," ozval sa Daniel.
"Je niečo s Markusom?"
"Isabell , všetko sa trochu skomplikovalo." Ujal sa vysvetľovania Sirius, keďže ani jeden z rodičov nevyzeral na to, že by bol schopný niečo vysvetľovať.
"Ako skomplikovalo?" Naliehala Isabell.
" Váš brat. On zmizol pravdepodobne utiekol, no nie je to ešte isté."
"Preboha," povedali jednohlasne.
"Musíme ho nájsť čo ak sa mu niečo stalo?" Strachovala sa Isa.
"Postaráme sa o to aby bol v poriadku toho sa báť nemusíte. Nikto z nás nedovolí aby sa mu niečo ešte raz stalo," povedal Tom. "Mami kto je ten Markus ?" Spýtal sa Draco. "Je to tvoj najmladší bratranec. Bellin najmladší syn. Zmizol keď mal pár dní. Najprv sme si všetci mysleli, že je mŕtvy. Niekto ho vymenil za mŕtve dieťa. Bolo to už veľmi dávno ty si mal len pár mesiacov vtedy sme boli na návštevu u Belli a Toma keď ich napadli," skončila svoje rozprávanie Cissa. "To je hrozné."
"A teraz už viete kto to je?" Vmiesil sa do rozhovoru Harry.
"Áno, ale ako sa zdá tak Markus zmizol."
"Draco preveď nášho hosťa po dome." Zatiaľ čo Harry obdivoval veľkosť sídla v ktorom teraz býval. V jedálny sa všetci pripravovali na odchod. U Hermiony a Rona
"Mali by sme to napísať Siriusovi mal by to vedieť," ozvala sa Herm keď sa ocitli konečne sami v Ronovej izbe. "Myslíš, že nám to uverí? Veď on bol jeden z prvých ktorý vedel, že za kamarátstvo s Harrym dostávame peniaze."
"Áno, ale nemáme na výber. Museli sme to robiť ak sme chceli vedieť čo Dumbledór plánuje. Za pokus nič nedáme." "Tak dobre."
"Môžeme sa s nimi stretnúť. Pokojne na nás môžu použiť veritasérum aby nám uverili."
"Dorbrý nápad Ron, ale má jednu chybu. Čo ak sa budú pýtať na Fenixov rád nebudeme mať možnosť vyhnúť sa odpovedi."
"To sú len detaily nič čo by sa nedalo vyriešiť. Veď uvidíš. Začni už písať."
"Pán Sirius Black."
"Čo? Pán Sirius Black," Ron to nevydžal a hodil sa na zem. Zmietal sa tam v kŕčoch smiechu hodnú chvíľu kým sa ako tak upokojil.
"Ron a ako ho mám osloviť? Sirius, drahý kamarát? To je absurdné."
"Ako myslíš."
"Tak ešte raz a už ma neprerušuj."

Pán Sirius Black,
chceli by sme Vám oznámiť veľmi smutnú vec. Harry zmizol a nikto nievie kam. Prisaháme, že neklameme. Ak by ste si to chceli overiť môžeme sa stretnúť v Škriekajúcej búde o 20:00. Prineste si aj verirasérum ak chcete na overenie.

Hermiona a Ron

O niekoľko hodín
"Herm pohni za chvíľu by sme tam mali byť. Ešte stále si mi nepovedala ako sa tam chceš dostať."
"No predsa prenášadlom. Minule som čítala ako sa vyrába. Je čas to použiť aj v praxi."
"Chyť sa tejto vreckovky," Ron sa poslušne chytil a Mia začala odpočítavať. "Štyri, tri, dva, jedna," ocitli sa vo víre farieb.
"Pusť sa," zakričala Mia. Dopadli rovno pred Zúrivú vŕbu.
"Myslel som, že nás to vyhodí bližšie."
"A kde asi tak. Chcel si preraziť strop a dopadnúť rovno do miestnosti?! Radšej sa pohni nech neprídeme neskoro." Prešli cez tunel a ocitli sa v miestnosti ktorú si pamätali veľmi živo.
"Poď počkáme tu."

V Malfoy Manor

"Ste si istý, že je to dobrý nápad?" Spýtala sa pochybovačne Narcissa.
"Nič iné nám nezostáva ak chceme vedieť pravdu. Nedovolím aby sa môj syn túlal niekde po svete sám. Už tak bol dosť dlho bez rodiny."
"Ako myslíš Bell. Dajte si pozor."
"Aj tak by sme mali ísť s vami." Zlostil sa Daniel.
"Myslím, že toto už máme vyriešené. Bez odvrávania," dodal Voldemort keď videl ako sa nadychujú k protestu. "Dobre," odpovedali mrzuto. Vadilo im, že ich zo všetkého vynechávajú. Je to ich brat aj ony chcú vedieť čo s ním je. "Premiestnime sa alebo použijeme prenášadlo," opýtal sa Sirius.
"Premiestnime sa rovno do domu," odpovedal Tom. Všetci po jednom sa začali premiestňovať. Najprv Sirius potom Voldemort, Bella a nakoniec Lucius.
"Teta myslíš, že tí jeho kamaráti hovorili pravdu?"
"Neviem. A koľkokrát ti mám ešte hovoriť aby si mi nehovoril teta pripadám si staro."
"Veď práve preto ťa tak volám. Teta." "No počkaj veď ja ti to vrátim. Už som zvedavá ako budú tvoji rodičia reagovať keď sa dozvedia, že máš frajerku."
"To neurobíš. Teta," Cissa sa na neho vražedne pozrela, "prepáč Narcissa sľubujem, že ti tak budem hovoriť len im to nepovedz. Otec by ma zabil. A odkiaľ to vlastne vieš?"
"Tajné zdroje," Uškrnula sa.
"Poďme za Dracom a našim hosťom."

Škriekajúca búda

"Už sú tu," oznámila Hermiona Ronovi. Vtedy sa dvere otvorili a objavil sa v nich Sirius a za ním išli ostatný.
"Dobrý večer," pozdravili sa spoločne Herm a Ron.
"Dobrý večer," Odzdravil Sirius no ostatný mlčali. Mia preletela ľudí v miestnosti a začala rozprávať.
"Vieme, že nám možno neveríte, ale to čo sme napísali v tom liste je pravda. O tom by sme nikdy neklamali."
"Ako máme vedieť, že neklamete? Veď sa necháte podplácať tým senilným dedom," zavrčal Voldemort.
"To. že berieme peniaze neznamená, že sme o tom presvedčený. Tak získavame informácie a pomáhame Harrymu. Doniesli ste si veritasérum?"
"Pravdaže vyskúšame to ?"
"Áno ale máme podmienku."
"Akú?" spýtala sa Bella.
"Nespýtate sa na nič čo sa týka rádu."
"Dobre," povedal Sirius.
"Kto bude spievať?" Zaškerila sa Bella.
"Ja," povedala Mia.
"Dobre." Mia sa posadila na stoličku a vypila dúšok elixíru.
"Je pravda, že Harry zmizol?"
"Áno."
"Merlin," zašepkala Bella a zrútila sa na zem.
"Mali by sme ísť už vieme to čo sme chceli," povedal Lucius Tomovi.
"Napíšte mi ak sa Harry objaví."
"Pravdaže," povedal Ron chytil Hemionu za ruku a viedol ju tmavými chodbami pred zúrivú vŕbu kde zostalo prenášadlo.
"Teraz už niet pochýb, že by klamali," skonštatoval Sirius. Bella sa už opierala o Toma.
"Poďme." Premiestnili sa naspäť na Malfoy Manor.
"Zajtra vyhlásime pátranie," povedal Tom. Bella sa rozhodla ísť informovať aj jej deti a Cissu . Strávila tam asi pol hodinu než sa rozhodla ísť si ľahnúť. Malfoyová im ponúkla aby tu zostali cez noc. Najprv Tom protestova,l no manželka ho presvedčila, že ich deti si už aj tak šli ľahnúť.

8.kapitola Malfoy Manor

3. srpna 2009 v 11:55 Stratený syn




Harry sa chytil podávanej ruky od Narcissy a spolu sa premiestnili. Cítil akoby sa mu zmenšili pľúca a nevedel sa nadýchnuť. Keď sa začal dusiť a zároveň lapať po dychu, všetko prestalo. Pomaly otvoril oči. Prudké svetlo ho na pár sekúnd oslepilo. Pred ním sa mu začal rysovať obrys nejakého domu. Domu to je slabé slovo toto sa skôr podobalo na hrad. Mohol byť (hrad) taký veľký ako Rokforský. No keďže Harry nemal pamäť celkom v poriadku toto si neuvedomil.
"Máte naozaj prekrásni dom, aj keď toto by som ako dom nenazval."
"Máš pravdu toto nie je dom, ale menší hrad. Má už naozaj veľa rokov," povzdychla si a ladným krokom sa vydala k bránke. Zastala pri nej tak prudko, že do nej skoro Harry narazil. Povedala niečo jazykom ktorému nerozumel, a dvere sa otvorili. Prešli pár metrov a vtedy sa zastavil.
"Stalo sa niečo?" Spýtala sa ho a tiež zastala.
"Ja len sú to naozaj pávy?"
"Áno, chováme ich už niekoľko storočí," odpovedala mu Cissa, s miernym úsmevom na tvári. Harry už počas cesty ani raz neprehovoril. Neustále sa musel kochať záhrade ktorá obklopovala Malfoy Manior. Po 10 minútach konečne dorazili ku dverám. Narcissa siahla po kľučke a otvorila dvere. Ak bol zvonka Malfoy Manior krásny vnútrajšok sa nedal opísať. Všetko okolo vyzeralo nadmieru luxusne. ´Títo ľudia sú nepochybne veľmi bohatý´ pomyslel si Harry. Ani si to neuvedomoval ale jeho ústa boli viditeľne otvorené.
"Páči sa ti tu ?" Opýtala sa ho Cissa.
"Áno," bola jediná odpoveď na ktorú sa zmohol. Vtedy sa pred nimi objavil škriatok.
"Dobrý deň, pani."
"Je pán doma ?"
"Áno pani. Je vo svojej pracovni pani."
"Zavolaj ho."
"Áno pani." Zrazu sa na schodoch objavil asi tak 13 až 14 ročný chlapec.
"Mami," povedal a kultivovaným krokom sa vydal dole po schodoch. Zastavil sa pri matke a objal ju. "Ahoj, Draco. Ako ste sa tu mali ?"
"Celkom dobre nakúpila si to čo si potrebovala?"
"Áno nakúpila. Draco ty mi niečo tajíš?" Obvinila ho.
"Ja nie. A kto je to ?" ukázal na chlapca ktorý stál za jeho matkou. Všimol si ho až teraz našťastie v tú pravú chvíľu aby nemusel odpovedať matke.
"Hneď ti ho predstavím, ale počkáme aj na Luciusa.
" Drahá, ty si už doma? Nemala si prísť až pozajtra?"
"Mala, ale niekto zaútočil v Paríži na jedného chlapca a tak som sa rozhodla ísť naspäť. Aj tak som všetko stihla nakúpiť."
"Stalo sa ti niečo?" Opýtal sa a vybral sa dole schodmi za rodinou.
"Nie som v poriadku. Zachránil nás tento chlapec," povedal a odstúpila aby ho mohli vidieť. Stál pred nimi chlapec v podobnom veku ako Draco. Nebol ani nízky ale ani nelámal žiaden rekord tak akurát vysoký. Postavu mal chudú celkom vypracovanú. Tvár mala nádych aristokratických rysov ale pôsobila priateľsky. Vlasy mal hnedo- blonďavé a jeho oči mali prekvapivo čierny otieň s zeleným kruhom okolo zrenice. Oblečenie vyzeralo dosť opotrebované akoby z druhej ruky. To bola jediná chyba ktorú na ňom našiel Malfoy senior.
"Drahá nepredstavíš nás?"
"No, to je menší problém ja neviem ako sa volá zjavil sa uprostred Paríža s nejakým vlkom ktorý potom zmizol. Pri páde si zrejme buchol hlavu a stratil pamäť. Je zaujímavé, že si dokázal spomenúť na nejaké kúzla keď na nás zaútočili."
"Zaujímavé," bolo jediné čo na to povedal. Harry bol mierne zmätený a preto to nemohol vysvetliť sám. "Moje meno je Lucius Malfoy a toto je náš syn Draco manželku už určite poznáš," predstavil seba a svojho syna.
"Áno. Veľmi ma teší," povedal a prijal podávanú ruku ako od Luciusa tak aj od Draca.
"Nie si unavený ?" Spýtal sa ho Cissa.
" Trošku."
"V poriadku Kirra ti ukáže izbu. Odpočiň si a ak by si niečo ešte potreboval pokojne požiadaj Kirru." "Áno, ďakujem."
"Kirra odveď nášho hosťa do izby a postaraj sa o neho."
"Áno, pani. Z dovolením."
"Poďte tadiaľto pane, " povedala a ukázala na schody ktoré viedli do ďalšieho poschodia. Malfoyovci počkali kým sa za ich hosťom nezatvorili dvere, a taktiež sa pobrali preč. Cissa mierila do salónika a keďže Draco s Luciusom mali veľa otázok išli za ňou.
"Mohla by si mi vysvetliť, prečo si ho sem priviedla?" Vychrlil na ňu jej manžel.
"Pravdaže mohla. Okrem toho , že mi dnes zachránil život má aj neuveriteľnú moc. Nevie ani ako sa volá vieš aká by to bola sláva mať niekoho tak silného v rodine všetci by nám závideli a mám rada deti a Draco je stále preč. A musíš uznať, že ti ako spoločnosť nie si bohvie čo. Buď nie si doma alebo máš mizernú náladu," skončila vysvetľovanie
. "Akú veľkú moc si myslela?"
"Veľkú drahý, veľkú. A Draco ti si mi stále minulý rok omieľal, že túžiš po spoločnosti nie je tak ?"
"No vlastne áno," odpovedal jej.
" Takže tu zostane mami?"
"Podľa mňa to má viac výhod ako nevýhod čo ty na to Lucius ?"
"V poriadku ,ale v blízkej dobe chcem vidieť ako vie čarovať." Harry nasledoval Kirru do izby. Bol šťastný že si bude môcť konečne oddýchnuť. V tento deň sa toho udialo už naozaj veľa aspoň odkedy si pamätal. Rozhodol sa, že si pred tým ako si pôjde ľahnúť dá rýchlu sprchu. Zaspal celkom rýchlo a k jeho neveľkej radosti sa mu nič nesnívalo. Dúfal, že by mohol mať nejaký sen o svojej minulosti. O pár hodín neskôr ho niekto zobudil.
"Pane vstávajte."
" Čo je ?"
"Za 10 minút je večera mali by ste vstať a začať sa obliekať ak nechcete prísť neskoro."
"Do čoho by som sa mal asi obliecť veď svoje oblečenie mám na sebe."
" Pani vám dala prichystať večerný habit pane."
"Fajn kde je ?"
"Je na stoličke pane."
"Dobre keď sa oblečiem potom ťa zavolám."
"Áno pane," povedala a premiestnila sa preč. Harry sa bleskovo obliekol, učesal si vlasy a zavolal Kirru. Tá ho odviedla do jedálne. Otvoril dvere a dostal mierny šok. Bol si 100% istý, že v tomto dome žijú len 3 ľudia ale to bolo o 5 ľudí viac.
"Dobrý večer," slušne pozdravil a neistím krokom sa vydal k ostatným.
"Dobrý večer," odzdravili mu skoro jednohlasne.
"Tak ty si ten chlapec ktorý zachránil moju sesterničku?" Spýtal sa ho Sirius.
"Nepovedal by som, že som ju zachránil len som sa bránil proti tým ľudom."
"Si skromný," odpovedal mu Sirius.
"Cissa a naozaj nevieš kto tí ľudia mohli byť ?"Vyzvedal Bella.
"Nie, celý boli zahalený v nejakých plášťoch udialo sa to príliš rýchlo. Chcela by som ti predstaviť pár ľudí," povedala Cissa a otočila sa na Harryho.
"Toto je moja sestra Bellatrix jej manžel Tom alias Voldemort ich deti Isabella a Daniel a môj bratranec Sirius."
"Teší ma," povedal a s každým si potriasol rukou.
"Teraz som si istý, že stratil pamäť ani sa nepozastavil nad tým, keď mi Narcissa povedala Voldemort," pošuškal svojej žene Voldy. Večera prebiehala v pokoji, no keď dojedali zákusok, do okna vrazila sova. "Kto by nám mohol písať ?" Spýtala sa Cissa.
"Neviem, Kirra dones ten list," prikázal Lucius. Kirra otvorila okno a odviazala sove list.
"Nech sa páči pane."
"Sirius ten list je pre teba," oznámil im Lucius keď ho obrátil. "Kto by len mne písal." "Možno Markus," povedala Isabella.
"To by bolo možne," potvrdil Daniel.
"Prepáčte ale ako by to mohol napísať Markus ?" Spýtala sa ich Cissa.
" Potom ti to vysvetlím drahá." Cissa len pokrútila hlavou a nerozoberala to. Jediný Markus v rodine bol najmladší syn jej sestry ale ten bol predsa mŕtvy. Kirra zatiaľ priniesla list Siriusovi.
"Toto nie je písmo Markusa," povedal keď lepšie preskúmal písmo na obálke.
"Tak koho?" Spýtala sa Isa.
"Takéto písmo má Hermiona Grangerová," oznámil im a otvoril obálku. Harry ničomu nechápal, ale bol aj trošku rád aspoň nemá žiadne starosti. Sirius rýchlo prebehol očami list a nesmierne zbledol.
"Stalo sa niečo ?" Opýtal sa Tom.
"To nemôže byť pravda!"

7.kapitola Útek

3. srpna 2009 v 11:50 Stratený syn
"Prečo sa tak pokúšate pošpiniť ich mená? Čo ak ste vy, tí zlý?" Spýtal sa Harry.
"Myslíš si, že som ako on? Ja nezabíjam nevinných. Čo to nechápeš?!"
"Nie v tom máte pravde nezabíjate nevinných, ale kradnete deti a taktiež vám veľmi dobre ide klamanie. Nie je to také zlé, ale možno máte tiež podiel viny na správaní Voldemorta. Viete vlastne pravý dôvod prečo to robí?"
"Harry on má zvrátené myslenie. Čistá krv je pre neho všetko. Chce vyzabíjať muklov len z toho, že mu to robí radosť!"
"Čo ak mu niečo spravili ?"
"Počúvaš sa ty vôbec? Veď ho obraňuješ. Ako by mu mohli niečo spraviť? Má veľkú moc, poradil by si s nimi ľahko. Je to proste blázon, nič iné za tím nehľadaj," vnucoval mu Dumbledor verziu ktorá mu vyhovovala.
"Prečo mi tak vnucujete vaše teórie?"
"To nie sú teórie. Určite ťa pobláznil ten list. Sirius je rovnaký ako jeho sesternica," pri týchto slovách sa Dumbledor prepočítal. Hoci Sirius Harrymu klamal, stále ho mal rád a určitých veciach mu aj veril.
" Neverím vám. On taký nie je, možno stojí na strane zla, ale aj tak ho mám rád. Pri ňom som konečne cítil, že ma má niekto rád."
"To len hral!" odvetil mu riaditeľ.
"Tak a dosť. Nebudem vás počúvať .V jednom som si istý, Sirius by mi neublížil. Verím mu." Dumbledor sa načiahol pre Harryho no ten mu uskočil.
"Nedotýkajte sa ma," zreval na neho.
"Mal by som byť ku tebe trochu tvrdši aby si takto nevyskakoval."
"Na to už nebudete mať čas," povedal a rozbehol sa ku dverám. v tom mu však zabránil Dumbledór ktorý začaroval dvere.
" Neodídeš odtiaľto, pokiaľ nenaberieš rozum a neuvedomíš aký je Voldemort". Harry sa sústredil len na jednu myšlienku, ktorá bola, že chcel z tadiaľto odísť. Zrazu sa okolo neho vytvorila zelená žiara , tej však nevenoval pozornosť a stále sa sústredil len na jednu myšlienku. Popri tom ucítil mierne brnenie v nohách. Pozrel sa dole a zistil, že mu miznú nohy a postupuje to vyššie. Síce nevedel čo sa to s ním deje, tušil, že mu to nijak neublíži. Dumbledor sa na neho len díval. Nebol schopný niečo urobiť. Vedel, že má Harry veľkú moc, ale až takúto, to ho nenapadlo ani vo sne. Cítil ako okolo neho prúdi mágia. Vystrel ruku, dotkol sa niečoho, čo pripomínalo obranný štít.
"Čo to?" Vyslovil nahlas svoju myšlienku. Harrymu totiž začali miznúť aj posledné časti tela.
"Nemáš kam ísť," zakričal na neho.
"Všade je lepšie ako tu." To mu už zmizla aj hlava a začal sa točiť. Pri tom myslel na nejaké pekné miesto, najlepšie pri jazere s lúkou, kde by mohol o všetko premýšľať. Točil sa dosť dlho až nakoniec dopadol do mäkkej trávy. Pomaly sa zdvihol zo zeme a poobzeral sa okolo seba. Všetko bolo tak ako si to predstavoval. Priezračné jazero, lúka plná rôznych kvetov a vysoké stromy prevažne ihličnaté. Dlho obdivoval krásu krajiny v ktorej sa nachádzal , nakoniec sa rozhodol prejsť. Vybral sa k lesu ktorý ho nesmierne zaujal. Podobal sa zakázanému lesu aj keď v tomto lese žije určite viac nebezpečnejších zvierat. To. mu však v tejto chvíli bolo jedno hlavne, že už nemusí počúvať Dumbledora. Hneď ako vstúpil do lesa, cítil sa čudne. Akoby v tom lese neexistovali žiadne problémy. Bol uvoľnený, nič ho netrápilo po tak dlhom čase. Prešiel pár metrov, niečo v blízkom kríku zašušťalo. Obzrel sa, no nič tam nevidel.
"Možno to bol len vietor," povedal si a vybral sa ďalej. Neprešiel veľa a znovu niečo počul, no tentoraz bližšie. Z poza kríkov vyšiel bielo-hnedý vlk s krásnymi modrými očami. Pomaly sa zakrádal. Vyceril zuby, Harry o pár krokov ustúpil. To nemalo celkom dobrý efekt, pretože sa vlk odrazil a skočil po ňom. Znova sa s ním začalo všetko točiť presne ako pri premiestnený. Dopadol dosť neohrabane, vlk na ňom ešte stále ležal tak si pri páde buchol hlavu. Náraz bol dosť silný preto sa mu hneď zotmelo pred očami a omdlel. Nestihol si ani všimnúť kde sa nachádza. Vlk z neho zoskočil, ešte raz na neho uprel svoje modré oči a rozbehol sa preč.
____ ____ ____ ____ ____ ____ ____ ____ ____ ____ ____
V Temnom sídle

Hneď ako sa ráno Sirius prebudil, prešiel do kúpeľni kde si dal rýchlu sprchu a vybral sa do jedálne. Sedeli tam už skoro všetci okrem Isabelly.
"Dobré ráno," pozdravil a vybral sa ku svojmu miestu. Čas si krátil tým, že začal čítať noviny. Pri tom sa ale poobzeral okolo seba. Aj keď Belle dal Tom elixír na spánok bolo vidieť, že nespala najlepšie. Kruhy pod jej očami boli totiž dosť viditeľné. Voldemort na tom nebol o nič lepšie, aj keď on nevyzeral, že sa nevyspal len, že ho niečo trápi ako si Sirius domyslel určite to bol Markus. Po 5 minútach čakanie, konečne dorazila Isabella. Sadla si vedľa brata a všetci mohli začať raňajkovať.
"Sirius, kedy sa chystáš napísať Markusovi?" Spýtal sa ho Daniel.
"Hneď po raňajkách chceli by ste tiež niečo pridať ?"
"Môžeme?" Ozvala sa za brata Isa.
"Jasné ak by sa mu to nepáčilo tak mi to napíše. Napíšte mu list a pridáme ho k môjmu ." Daniel aj Isabella rýchlo dojedli a vybrali sa hore napísať list svojmu bratovi.
"Naozaj si myslíš, že mu to nebude vadiť?"
"Bella, už som to raz povedal ak sa mu to nebude páčiť, tak mi to napíše. Za pokus to stojí. Možno ho neskôr prehovorím, a dovolí, aby ste mu napísali aj vy."
"Dúfajme, že sa ti to podarí. Prosím dáš mi, teda nám vedieť keď ti odpíše ?"
"Dám len mám strach, že z toho listu bude mať problémy. Dumbledór sa určite dozvie keď mu niečo príde."
"Možno si Markus konečne uvedomí aký je v skutočnosti," povedal mu Tom.
"To by bolo naozaj dobre," povedal a vybral sa do svojej izby.
Sadol si za stôl, vytiahol brko a pergamen a začal písať.

Drahý Harry,
viem, že ma možno nenávidíš a neveríš mi, no dúfam, že mi budeš veriť aspoň v tom, ako veľmi ťa mám rád. Na to prosím nikdy nezabudni. Tak isto možno aj viac ak to vôbec ide ťa majú radi aj tvoji rodičia. Určite o nich ešte nechceš nič počuť no mal by si vedieť, že tu vždy pre teba budú ako aj ja. Dávaj na seba pozor a nezapleť sa do žiednych problémov. To bude asi dosť ťažké keďže ich magicky priťahuješ. V tom si dosť podobný Jamesovi. No chcel by som sa s tebou niekde stretnúť a neboj neprivediem tam tvojich rodičov. Dúfajú, že sa raz s nimi budeš chcieť stretnúť dobrovoľne, tak ako tvoji súrodenci. A už keď sme pri nich chcú ti tiež niečo napísať.
PS: Dávaj na seba pozor.

S láskou tvoj Tichšľap

Milý braček,
ešte sme sa nemali možnosť ani zoznámiť čo je veľká škoda. Píšeme ti spolu, ja moje meno je Daniel a naša sestra Isabella. Obaja sme od teba starší. Chceme ti len povedať, že nám naozaj veľmi chýbaš. Uniesli ťa keď si bol ešte malý, takže sme si ťa nepamätali. Rodičia nám povedali, že sme preplakali týždne kým sme prijali fakt, že tu s nami nie si. Za tú krátku chvíľu sme si ťa veľmi obľúbili. Dosť už minulosti hlavné je to, že sme zistili že, žiješ. Všetkým nám veľmi chýbaš a chceli by sme aby si tu bol s nami. Vieme, že sa s tým hneď nezmieriš. Dovoľ nám, aby sme ti mohli aspoň písať. Ak ti to bude vadiť tak nám to aspoň napíš pochopíme to.

PS: Máme ťa veľmi radi.
Tvoji súrodenci: Isabella a Daniel

Obidva listy zabalili do jednej obálky a poslali po rodinnej sove.
"Za ako dlho nám asi odpíše, ak odpíše?"
"Netuším Isa. Dúfajme, že ho nikto nenachytá pri preberaní toho listu ináč nám nebude ani môcť odpísať. Poďte pôjdeme sa trochu poprechádzať." Navrhol im Sirius.
"Tak poďme," povedali jednohlasne a vybrali sa do záhrady.
____ ____ ____ ____ ____ ____ ____ ____ ____ ____ ____

Okolo Harryho sa nahrnulo množstvo ľudí. Mal šťastie, že ho prenieslo do čarodejníckej štvrte.
"Čo sa mu stalo?" Vykríkol niekto z davu.
"Udrel si hlavu. Je tu nejaký lekúzelník?"
"Ustúpte, pomôžem mu." Dotyčný muž vytiahol prútik namieril na chlapca a zahojil mu hlbokú ranu na hlave. Harry sa pomaly preberal. Keď zbadal toľko ľudí okolo seba, začal panikáriť.
"Neboj sa. Nikto ti tu neublíži," prihovorila sa mu nejaká žena.
" Ako sa voláš?"
"Ja volám sa.... ja vlastne neviem ako sa volám kde to som?"
"Pravdepodobne stratil pamäť keď si narazil hlavu časom sa mu vráti," oznámil im muž ktorý ho vyliečil. "Si vo Francúzsku presnejšie v Paríži," povedala mu žena.
"Mal by sa o neho niekto postarať nemôžeme ho tu nechať." V tom sa ozval niekoľko násobný praskot. Pred nimi stáli niekoľký muži v modrých plášťoch. Harry inštinktívne vytiahol prútik. Muži začali útočiť. Harry po nich začal metať kliatby ktoré ani nevedel, že vie. Ešte stále si nespomínal kto je no vycítil, že tí muži určite nestoja na dobrej strane. Boj pokračoval ešte 10 minút. Po tom sa rozhodli radšej utiecť keď videli, ako ich nejaký chlapec jeden po druhom odstavuje. Nikto z prítomných ho nepoznal preto, lebo nemal podobu Harryho Pottera. Dokonca ani podobu ktorú by mal v skutočnosti. Akoby dostal nejaký elixír na zmenu podoby. Ten mu však nikto nemohol podať ,jedine ak ten les, bol naozaj taký zázračný, že by dokázal meniť podobu čo je absolútna hlúposť. Nejaká žena ho odtiahla bokom. "Naozaj nevieš ako sa voláš?"
"Nie neviem."
"Čo keby si strávil pár dní u mňa doma a možno sa ti pamäť vráti," navrhla mu.
"Ako mám vedieť, že mi nechcete ublížiť?" Spýtal sa podozrievalo.
"Prisahám ti, že u mňa budeš v bezpečí."
"No a prečo to vlastne robíte?"
"Chlapče si v tomto meste sám nemáš kam ísť."
"To, to ,ale nevysvetľuje."
"V poriadku žijú tu stvorenia ktoré berú ľudom moc čim jej má človek viac, tým ho to aj viac vyčerpá. Ty jej máš naozaj bohato, takže keby ťa napadli tak by si to neprežil a dajme tomu, že mám rada deti." "Dobre asi nebudem mať na výber."
" V poriadku takže súhlasíš," Harry kývol hlavou na súhlas.
" Volám sa Narcissa Malfoyová." Malfoyvá to meno mi je známe no odkiaľ. Narcissa to nerobila len z toho čo mu povedala bola to síce pravda, no ten chlapec mal veľkú moc a mať niekoho takého v rodine by mohla byť česť.
"Môžeme?"
"Pravdaže a kde to vlastne bývate?"
"Bývam v Anglicku so svojim manželom a synom."
"A im to nebude vadiť?"
"Nie určite nebude," uistila ho. Chytila jeho ruku a premiestnila sa pred Malfoy Manior.

5.kapitola Takže je to pravda

3. srpna 2009 v 11:48 Stratený syn
"Harry možno sa ti to zdá divné ale je to pravda."
"Nie, to nie je pravda. Všetko ste si to len vymysleli, aby ste ma mohli ľahšie zabiť!"
"Harry, zlatko to nie je pravda nikdy by sme nič také nevymysleli aj keď si bol náš najväčší nepriateľ," pokúsila sa zasiahnuť jeho mama.
"Nie vôbec, vy by ste nikdy nič také neurobili. Je úplne absurdné aby bol môj otec Voldemort a moja mama....," pri tých slovách sa zarazil nechcel to pripustiť ale nakoniec sa rozhodol dokončiť vetu.
" Aby moja mama bola Bellatrix Lestrangeová. No počkať, vy ste predsa Lestrangeová takže ste manželka Lestranga."
"Nie. Síce mám jeho priezvisko ale to len pre ochranu nie som jeho manželka, ja som Tomova manželka."
"Tak a to by už stačilo choďte odo mňa čo najďalej. Nikdy vám to neuverím je to len obyčajná lož."
"Harry prosím daj nám šancu," prosila ho Bella.
"Šancu, pre vás? To ste sa museli naozaj zblázniť."
"Harry keby som vedel že si nažive, nikdy by som sa nevzdal a hľadal ťa pokiaľ by som ťa nenašiel."
"Ďakujem bohu že ste ma nehľadali. Celý čas sa ma snažíte len zabiť a vy čo si hovoríte moja mama ste sa pokúsili zabiť môjho kmotra!"
"Sirius je na našej strane všetko to bolo naplánované."
"On to všetko iba hrá , nikdy ma nemal rád ?"
"Jediné čo nehrá je láska ku tebe veľmi si ťa obľúbil."
"Zradil mojich rodičov!"
"Nie, nezradil ich," konečne sa ozval Tom."
"Jediný tvoji rodičia sme my."
"Myslite si čo chcete. No pre mňa vždy budú moji rodičia Lili a James Potterovci to sa nezmení." Po tom čo to dopovedal sa rozbehol k domu.
"Harry," ozývali sa hlasy jeho rodičov. Nevnímal to chcel už byť preč od nich nechcel ich počúvať bál sa že by mohli mať pravdu. Kľučkoval pomedzi stromy zrazu sa potkol o jeden koreň stromu ktorý vyčnieval zo zeme.
"Do pekla." Obzrel sa za seba. Odľahlo mu keď ich nevidel za sebou. Utrel si oči, postavil sa a už miernejším krokom sa vybral do Brlohu.

V Brlohu

Keď Harry odišiel tak tam Dumbledor stál ešte hodnú chvíľu. Ron a Hermiona vošli do izby a obzerali sa či nájdu Harryho
"Pán riaditeľ kde je Harry?" spýtala sa ho Herm.
"Išiel sa niekde prejsť," odpovedal jej a sadol si do kresla.
"Čo vy ste ho pustili von? Veď ho môže niekto napadnúť," ozval sa teraz už Ron.
"Nemajte strach nič sa mu nestane."
"Ale veď tam všade sú smrťožrúti."
"Už som vám povedal že sa mu nič nestane." To už prišli do obývačky aj ostatný obyvatelia domu.
"Čo sa tu deje?" opýtal sa Remus keď uvidel pobúrené výrazy na tvárach Rona a Hermiony.
"Pán riaditeľ nechal Harryho aby išiel von!"
"Čože? Musíme ho ísť hneď nájsť niekto by na neho mohol zaútočiť!" ozval sa teraz už Harryho kmotor .
"Sirius stoj, bude v poriadku musí sa s tým vyrovnať sám."
"S čim?" ozvalo sa od niekoľkých osôb.
"Dozvedel sa niečo čo nemal," odpovedal neurčito.
"Mohli by ste nám to vysvetliť?" spýtal sa ho Remus.
"Nebudem chodiť okľukami proste Harry nie je syn Jamesa a Lili Potterových."
"Čo?"
"Čo to tu meliete Harry je ich syn bol som pri tom keď sa im narodil."
"No, aj pre to je jednoduché vysvetlenie."
"Aké?" ozval sa Remus ktorý ako jediný bol schopný o tomto komunikovať.
"Máš proste zmenenú pamäť," odpovedal mu jednoducho.
"Kto sú potom jeho rodičia?" To sa už spýtal Sirius, vždy si myslel že Dumbledor je blázon ale až takýto?
"Odviedol som ho od nich práve preto kto sú."
"Tak kto sú?" Mohli by byť jeho rodičia Tom a Bella?
"Jeho rodičia sú Voldemort a Bellatrix Lestrangeová." Všetci zalapali po vzduch.
"Musel som im Harryho zobrať." Harry Už pár metrov pred dverami počul prudkú výmenu názorov. "Čo že ste urobili? Vy ste im ukradli dieťa ?" Ozvala sa pani Weslyová.
"Bolo to len pre jeho dobro," odpovedal im pokojne.
"Síce ho nemám v láske(Voldemorta ) to čo ste urobili je absolútne neprijateľné, sú to jeho rodičia mal právo vyrastať s nimi. Určite by sa ku nemu nesprával tak ako k smrťožrútom.
"Molly nebuď smiešna." Takže im to už povedal to je mu absolútne jedno kto to vie ?
"Tak a dosť," ozval sa Sirius.
"Mal som vedieť že ste to boli vy kto napadol Bellu a Toma."
"Sirius počúvaš sa ? Práve si nazval Voldemorta jeho krstným menom a jej hovoríš Bella veď ťa chcela zabiť," Prerušil ho Athur.
"Ja veľmi dobre viem ako som ich nazval. Nikdy som vám neveril." Dvere sa otvorili a dnu vošiel Harry.
"Takže mali pravdu . Stojíš na strane zla!"
"Harry, aj keď som na strane zla nikdy by som nedovolil aby ti ublížil. Ja .. mám ťa naozaj rád." "No to určite."
"Ty si sa s ním stretol ?" vmiesil sa do rozhovoru riaditeľ.
"Nie len s ním ale aj s Lestrangeovou či ako sa vlastne volá."
"Je to tvoja mama," povedal mu Sirius.
"Mne je jedno kto je pre mňa bude vždy iba vrahyňou."
"Povedali ti že máš súrodencov?"
"Nie a je mi to jedno."
"Harry."
"Nepribližuj sa ku mne. Hoď preč už tu nemáš čo robiť nie si na našej strane!"
"Dovoľ mi aspoň ti napísať."
"A odídeš ?"
"Áno ak si budeme môcť písať."
"Dobre a Voldemortovi nič nepovieš."
"Dobre skoro ti napíšem." V tom sa zobral vyšiel pred dom a premiestnil sa.
"Harry si v poriadku?" Opýtala sa ho Hermiona.
"Nevadí vám kto sú moji rodičia ?"
"Nikto za nich nemôže." Chytila Harryho ruku a ťahala ho do jeho a Ronovej izby. Tesne pri dverách sa ku nim pridal aj Ron. Keď už bol Harry za dverami, Herm a Ron sa pozreli na Dumbedora a ten im prikývol. Vedeli že si ho proti sebe nemôžu poštvať. V izbe si Harry ľahol a za pár minút zaspal.

V lese po Harryho odchode
"Myslíš si že sa s tím niekedy zmieri?" spýtala sa ho Bella.
"Musíme veriť nič iné nám nezostáva. Poď pôjdeme domov." Obaja švihli prútikmi a premiestnili sa do ich sídla. Vošli do salónika,kde už čakali ich deti.
"Čo na to povedal?" ako prvá sa ozvala Isabella.
"No nadšený z toho nebol," povedal im Voldy. Vyrozprávali im to a keď sa dostávali ku koncu otvorili sa dvere.
"Sirius čo tu robíš, nemáš byť s Markusom?"
"Mal by som ale nemohol som tam ostať keď sa dozvedeli že nie som na ich strane."
"Ako je na tom Markus?" starala sa Bellatrix.
"Nič moc no sľúbil mi že si budeme písať."
"Aspoň niečo," povedal jeho otec (Harryho ).
"A čo ostatný ako to zobrali, odsúdili ho za to ?" "Dumbledor by im to nedovolil vie že by ich to značne oslabilo."
"Ten podlý hajzel nemôže tam zostať, čo najskôr ho s tade musíme dostať."
"Chudák braček. Má naozaj ťažký život."
"To má, mali by ste si ísť už ľahnúť."
"Sirius a môžeme mu tiež napísať?"
"Zajtra mu napíšem tak sa ho to spýtam dobre?"
"Dobre," povedal mu Daniel a zo sestrou sa vybrali do postelí.

6.kapitola List

3. srpna 2009 v 11:46 Stratený syn
"Sirius?"
"Áno Bella?"
"Myslíš ,že ti bude ešte niekedy Markus veriť, no chcem povedať či ti nesľúbil , že ti odpíše len aby sa ti čím skôr zbavil?"
"Pozri keby sa ma chcel zbaviť tak by ma nechal zatknúť. Myslím si ,že mi stále verí len je z toho všetkého zmätený."
"Ako sa asi teraz bude ku nemu správať ministerstvo?" Opýtal sa Bella.
"Podľa mňa ho Dumbledór presvedčí aby to nechali tak. Vie ,že si Harryho pardon Markusa nemôže poštvať proti sebe," začal Sirius a prenechal slovo Tomovi.
" Veľa by tým stratil a pokiaľ bude mať najmenšiu nádej že zostane na ich strane a v boji sa my postaví, tak sa ho nevzdá. No ak sa ho Markus pokúsi zradiť tak s ním urobí rýchli proces. Buď ho pošle do Azkabanu alebo ho vlastnoručne utýra za pomoci ostatných Markusových "priateľov"," posledne slovo povedal s dosť veľkou dávkou irónie. Po skončení svojho celkom dlhého predslovu za chytil slova zase Sirius.
"Nechápem ako si to nemohol Markus všimnúť veď predsa všetci vedia aký sú jeho priatelia. Nikdy nie sú úprimný vždy hovoria len to, čo im Dumbledor povie veď sú za to aj náležite odmenení. Každý mesiac im pošle niekoľko desiatok geleónov. Takže vedia, ako dlho si s ním udržia priateľstvo a dôveru, o toľko peňazí budú bohatší."
"Dumbledór je v skutočnosti väčšia hrozba pre ľudstvo ako ja. Má absolútne zvrátenú logiku je proste nenapraviteľný."
"Tom on ale zatiaľ nevraždí nevinných ľudí možno ste na tom rovnako," Sirius proste neodolal musel si trochu rypnúť. Voldemort po ňom hodil z jeho vražedných pohľadov ale nič nepovedal. "No aspoň môžeme počítať s pomocou Severusa je jediný kto zostal v blízkosti Dumbledora," ozvala sa teraz Bella a prerušila ticho ktoré zavládlo po Siriusovom vyhlásený.
"Určite ho sem tak skoro nepustí ak ho sem ešte vôbec niekedy pošle," povedal jej Sirius. To isté by jej mohol povedať Tom no ten ešte stále pre dýchaval to čo mu povedal bratranec jeho manželky.
"Sirius ostaneš tu na spať?"
"Ak môžem veľmi rád," obzrel sa na Toma. Ten len mávol rukou na súhlas.
"Dobre dám ti pripraviť izbu. Myslím ,že u nás pobudneš trochu dlhšie. Iza."
"Áno pani."
"Choď pripraviť izbu jednu z tých na našom poschodí."
"Áno pani," odvetila jej poklonila sa a pobrala sa splniť príkaz.
"Dobre tak ja si pôjdem ľahnúť. Tento deň bol naozaj vyčerpávajúci. Dobrú noc," poprial im a vybral sa do izby. Poznal to tu celkom dobre, veď tu bol zavretý niekoľko rokov. Takže izbu našiel celkom ľahko. Osprchoval sa v teplom kúpeli v ktorom si ešte raz prehral udalosti tohto dňa.
"Čo najskôr musím napísať Markusovi zostal tam sám vydaní Dumbledorovi na milosť." Po tom ako ich Sirius opustil sa Bella s obavami na tvári pozrela na Toma.
"Neboj sa dostanemho odtiaľ , nič sa mu nestane."
"Celý jeho doterajší život sme sa ho pokúšali zabiť, ako by nám mohol odpustiť nenávidí nás," ďalej už pokračovať nemohla pretože sa rozplakala. Keby ju Tom nezachytil tak by určite spadla na zem.
"poď mala by si, si pospať," povedal jej jemne Tom. Nečakal na odpoveď, chytil ju okolo ramien a odviedol do izby. Keď jej plač neprestával, vybral zo skrinky upokojujúci elixír a elixír na spánok. "Vypi to bude ti lepšie." Otvorila ústa pár sĺz ktoré jej stekali po tvári vkĺzli do úst a pritom priala podávané elixíry a vypila ich. Akurát si stihla ľahnúť keď ju premohol spánok. Tom si odišiel dať sprchu a ľahol si vedľa nej.
"Budeš bývať s pravou rodinou o to sa postarám." Zašepkal ešte do tmy a zaspal.

U Harryho

Po tom ako opustili miestnosť sa Harry vydal po schodoch do jeho a Ronovej spálne. Dosť ho prekvapila reakcia všetkých ktorý sa teraz dozvedeli, kto v skutočnosti je. Okrem Remusa to bolo všetkým jedno. A Sirius, vyrazil mu dych keď mu potvrdil slová jeho rodičov. Po tomto rozhovore bol naozaj zmätený. Určite nechcel zavrhnúť Siriusa bude si s ním písať ale nič viac nikdy mu nepovolí aby dohovoril nejaké stretnutie s tímy ľuďmi čo si hovoria jeho rodičia ani s nimi ani s jeho súrodencami aj keď ony za nič nemôžu. No aj Dumbledor sa neukázal v najlepšom svetle. Ale teraz radšej zostane tu predsa len má tu priateľov. Z myšlienok ho vytrhla Hermiona, až teraz si všimol že už sedí na posteli v ich izbe.
"Harry zostaneš tu s nami?"
"Ako sa ma môžeš niečo také pýtať, pravdaže zostanem. Nemohol by som žiť s kriminálnikmi." "Kamoš musí to byť pre teba naozaj ťažké no nezabudni že mi tu budeme stále pre teba." "Ďakujem Ron." Takto pokračovali v konverzácii ešte veľmi dlho. Z izby vyšli len na obed a večeru. Nakoniec sa rozhodli ľahnúť. Boli unavený a na ďalší deň sa dohodli že si pôjdu zahrať metlobal. Skôr ako ho premohol spánok, zhodnotil situáciu v ktorej sa teraz nachádzal. Po tomto rozhovore si bol istý že tu mu je najlepšie. Ráno vstal celkom skoro zaujímavo ho v túto noc netrápili žiadne nočné mory. Obliekol sa pokúsil sa učesať svoje hniezdo no po troch minútach to vzdal a vydal sa dole do kuchyne.
"Dobré ráno Harry, čo si dáš na raňajky?" Spýtala sa ho pani Wealeyová.
"Dobré ráno," slušne pozdravil, "dám si omeletu." Sadol si za stôl a čakal kým mu ju pani Wealeyová pripraví. O chvíľu prišli aj ostatný obyvatelia domu. Akurát si dával do úst posledný kus omelety, keď sa za oknom objavila Hedviga. Tušil kto mu písal a nechcel si ten list čítať tu tak naznačil Hedvige aby vyletela na 2 poschodie. Ku jeho prekvapeniu ho Hedviga pochopila.
" Idem hore prezlečiem sa a môžeme ísť von ." Ron mu len prikývol a vrhol sa na svoje nedojedené raňajky. Vybehol po schodoch, otvoril dvere a za oknom ho už čakala Hedviga. Rýchlo otvoril okno a odviazal jej list. Po písme zistil že sa nemýlil. Adresát listu bol naozaj Sirius. Ruky sa mu začali triasť bál sa toho čo tam bude napísane. Rýchlo prebehol riedky a pri poslednom od stavci badateľne zbledol. Tohto sa obával nevedel ako príme to keď mu napíše nielen Sirius. Čítal ďalej, uľavilo sa mu keď zistil že mu už nikto iný z rodiny nepíše. Po prečítaní posledného riadku sa rozrazili dvere a dnu vtrhol Dumbledor.
"Harry kto ti píše?"
"Dobrý deň pane, napísal mi Sirius včera som mu to sľúbil," odpovedal mu Harry.
"Nechcem aby si, si s ním viac písal bude ti písať rôzne rozprávky o tom aký sme všetci zlý a aká je jeho sesternica úžasná a že ťa má veľmi rada. No musíš pochopiť ,že to nie je pravda chcú ťa len preto, aby vyhrali vojnu nič iné potom ťa odvrhnú musíš to pochopiť."
"Pane ale ako to môžete vedieť nikdy ste s nimi nemali priateľský vzťah a Sirius by mi neklamal v tom som si istý."
"To nie je tak, ony ťa nemajú rady."
"Neverím vám ako mám vedieť že vy nie ste tí zlý čo? Prečo chcete tak veľmi pošpiniť ich meno?"

4.kapitola To nemôže byť pravda

3. srpna 2009 v 11:43 | Bella |  Stratený syn
Harry sa začal nekľudne prehadzovať. Nachádzal sa na nejakej záhrade. Pozorne sa rozhliadol a zistil že tu nie je sám. Uvidel stôl pri ktorom sedelo niekoľko ľudí. Priblížil sa ku nim a spoznal Malfoya bol o niečo mladší ale podoba sa nedala zaprieť. Jeho manželku síce ešte nikdy nevidel no bol si istý tým že sedí vedľa neho pritom jej neustále šuchal ruku. zaujímavé že jej ešte nezodrel kožu, pomyslel si Harry. Oproti Malfoyovi sedel ešte jeden muž, niekde ho už videl ale kde? Tie oči, je to on. Voldemort ale ešte v svojej normálnej podobe. Ženu vedľa neho nespoznal ale videl že je veľmi krásna. Nebola ani vysoká ale ani nízka taká priemerná výška jej výšku vedel odhadnúť preto lebo práve nalievala do pohárov víno. Štíhla postava, čierne vlasy a prekrásne oči plné šťastia. Tušil že ju už niekde videl ,no ako by hľadal v spomienkach neprišiel by na to kto tá žena je. Teraz bola úplne iná, z jej oči sa vytratila radosť a nahradil ju smútok. Uvidel ako sa na neho stočili pohľady no vyzeralo to akoby sa dívali za neho. Obzrel sa za seba, asi tak jeden a pol metra od neho stáli 2 postieľky. Priblížil sa ku nim , pozrel sa do prvej z postieľok. Spal tam malý chlapec s hŕstkou blonďavých vlasov. Ak je toto syn Malfoyovcov kto iný okrem nich tu mal blonďavé vlasy? Nikto. Takže má pred sebou malého Draca. Teraz nevyzeral byť taký zlý ale kto ako malé dieťa vyzerá že sa z neho stane podlý a namyslený človek? Nazrel aj do druhej postieľky. V nej bol tiež chlapec ale s čiernymi vlasmi a hnedými očami. Veselo sa na neho usmieval, predpokladal že má tak týždeň nie viac. Keďže bolo nesmierne horúco tak mal iba dupačky. Toto dieťa je určite syn Voldemorta, ako to že má deti? K jeho prekvapeniu prišli ešte dve deti. Jedno dievča to mohlo mať tak 4 a druhý bol chlapec ten mal okolo 6 rokov.
"Oci, oci môžeme si ísť potom zalietať?" opýtalo sa ho dievčatko a nahodilo psie oči.
"Bel možno pred večerou ale nič ti nesľubjem ak vydrží počasie tak si pôjdeme zalietať ale vieš aké je teraz počasie, včera bolo celý deň pekne a potom sa rozpršalo," vysvetľoval svojej dcére. Nemôžem tomu uveriť absolútne nevyzerá ako ten, ktorým je teraz ale veď sú to jeho deti ku nim sa nebude správať ako ku smrtijedom, rozprával sa sám so sebou Harry. V tom sa tam objavili nejaký muži nepočul síce všetko čo hovorili ale väčšinu rozumel. Potom sa zohralo všetko veľmi rýchlo. Zrazu prišiel ku postieľkam nejaký muž a zobral syna Voldemorta. Všimol si tam aj Dumbledora no bol dosť ďaleko tak nerozumel o čom sa rozprával s Voldym. Otočil sa a s úsmevom na tvári sa premiestnil. Takže on naozaj uniesol jeho syna. V tom mu všetko z černelo, otvoril oči a pred ním stál Ron.
"Harry si v poriadku? Kričal si zo sna tak som ťa zobudil."
"Mal som sen o Voldemortovi," v skratku mu odpovedal nechcel mu hovoriť o tom čo videl. "Dobre, ja si idem ešte ľahnúť," povedal mu Ron a zamieril naspäť do postele. Harry vedel že už nezaspí tak sa oprel o stenu a začal premýšľať. Je možné aby to bola pravda? Naozaj Dubmledor uniesol jeho syna ? Aj keď to bol Voldemortov syn nikdy to nemal robiť nie je nič horšie ako vyrastať bez rodičov, to viem z vlastnej skúsenosti. Ale kto je jeho syn ako sa volá? Čo ak klamal aj mne? Možno je tá kniha pravá. Preboha na čo to myslím to je úplne absurdné. Ale čo ak. Radšej si ľahol a po chvíli znovu zaspal no teraz sa mu už nič nesnívalo. U Voldemorta Začalo svitať. Tom už sa práve zobudil mal podobný sen ako Harry ale jeho nikto nezobudil takže bol aj o niečo dlhší. Bol spotený tak sa rozhodol ísť osprchovať. Keď sa vrátil bola už hore aj jeho žena. Sedela v kresle a prezerala si nejakú knihu.
"Dobré ráno," pozdravila a on jej odpovedal rovnako. Sadol si vedľa nej a tiež sa začítal do nejakej knihy. Vytrhla ho až jeho manželka.
"Nejdeme už na raňajky?" "Poďme aj tak už som hladný." Zdvihli sa z kresla a zamierili do jedálne. O pár minút prišli aj ich deti.
"Tati kedy pôjdeš hľadať ten rodokmeň?" opýtal sa ho Daniel.
"Po raňajkách," odpovedal mu stručne a už nikto neprehovoril. Tak ako povedal synovi aj spravil. Vybral sa do knižnici a začal hľadať rodokmeň. Asi tak po hodine niečo konečne našiel. Akurát v tedy sa otvorili dvere a dnu vošla jeho manželka.
"Našiel si niečo?" dych sa jej skoro zastavil keď otvoril ústa aby jej odpovedal.
"Áno našiel." Prišla ku nemu ruky sa jej neuveriteľne triasli, zažila toho veľa zabila nespočetne ľudí no pri predstave že možno nájde svojho syna bola rozrušená ako nikdy. Otvoril ho a začal čítať. Dostal sa ku svojmu menu a menu jeho manželky prečítal mená svojich 2 detí ktoré žili s ním a nakoniec to posledné. Bolo tam napísane to čo si mysleli, jeho najmladší syn je Harry Potter. Klesol do kresla ktoré stálo za ním.
"Je to stopercentne pravda?" opýtala sa ho manželka ktorá mala neprirodzene bielu tvár.
"Áno je." Chvíľu to rozdýchavali no potom prehovoril.
"Musíme sa s ním porozprávať musí vedieť pravdu, nechcem aby zostal s Dumbledorom."
"Ako to chceš spraviť veď nás nenávidí a pritom sa dnu nedostaneme."
"Tak musíme dúfať že vyjde von."

U Harryho

Po tom ako sa druhý krát zobudil sa obliekol a zišiel dole na raňajky. Trochu ho zarazilo keď tam uvidel Dumbledora no aj tak sa s ním potreboval porozprávať tak mu to prišlo vhod. "Dobré rano," slušne pozdravil. Sadol si za stôl a pustil sa do raňajok. Keď dojedol otočil sa na riaditeľa. "Pán profesor môžem sa s vami porozprávať?"
"Pravdaže Harry poď" odpovedal mu a viedol ho do miestnosti v ktorej nik nebol.
"Pane dnes v noci som mal zvláštni sen," povedal mu a vyrozprával celý príbeh. "No, Harry dúfam že tomu neveríš tento sen ti mohol poslať Voldemort aby ťa zmiatol." "Ja neviem pane a má naozaj deti?"
"Áno má."
" Koľko?"
"2 ."
"Pane naozaj ste neuniesol žiadne z jeho detí?"
"Harry ak by som to urobil tak len pre jeho dobro," až teraz si uvedomil čo povedal nestávalo sa mu to často ale predsa len starne.
"Takže ste ho uniesol, nemal ste na to žiadne pravo! To dieťa potrebuje rodičov nezáleží aký sú navonok určite by sa ku nemu nesprával ako ku ostatným!"
"To nemôžeš vedieť ver že to bolo najlepšie čo som mohla urobiť, nikdy by s nimi nebol šťastný." "To nie je pravda toto nemôžete vedieť ani vy, pripravili ste ho o rodinu," to už nevydržal a odišiel z domu. Chcel byť sám, potreboval premýšľať. Možno mi klamal aj s tou knihou a medailónom . V tom sa pred ním niekto objavil boli to dve zahalené postavy.

U Volldemorta

"Poď pôjdeme ho sledovať z hranice, mám pocit že sa niečo stane."
"Drahá nemyslím že je to dobrý nápad."
"Raz ma poslúchni uvidíš že mám pravdu." Chcela to povedať ešte Danielovi a Isabella, tak sa za nimi vybrala.
"Mami tak čo ?"
"Je to on, Harry je váš brat. Jeho pravé meno je Markus."
"Tak konečne sme ho našli teda ty s ocom."
"Pôjdeme pred dom kde teraz býva."
"Chceme ísť s vami!" ozvalo sa dvojhlasne.
"To nie je dobrý nápad najprv by sme mu to mali vysvetliť. Potom sa za ním môžete ísť pozrieť v tom vám brániť nebudeme ale musíme brať ohľad aj na neho bude to jeho rozhodnutie."
"Dobre," odpovedali neochotne, veľmi sa na neho tešili. Ich mama odišla z izby a vybrala sa s Tomom pred dom v ktorom teraz býva ich syn.
"Pozri tam niekto vyšiel." Sledovali ho a nakoniec sa rozhodli premiestniť pred neho. Harry rýchlo zdvihol hlavu.
"Kto ste? Čo tu chcete?"
"Harry najprv mi sľúb že neutečieš keď si dáme dolu kapucne."
"A nechcete ma zabiť?"
"Nie ani sa ťa nedotkneme."
"V poriadku." Kapucňu si dal dole iba Voldemort.
"Vy, čo tu chcete choďte preč."
"Harry počkaj všetko ti vysvetlím." Harry sa zastavil aj keď zvádzal vnútorný boj.
"Harry pred 13 rokmi nám uniesli syna."
"Viem mal som o tom sen," prerušil ho, táto téma ho začala celkom zaujímať.
"Takže vieš kto ho uniesol." Prikývol.
"Mysleli sme si že je mŕtvy lebo po tom ako nás napadli sme v postieľke našli mŕtve dieťa no keď sa pred tebou objavila rodinná kniha s medailónom tak som vyhľadal rodokmeň," trochu sa odmlčal.
"Môj najmladší syn si ty." V tedy si dala kapucňu dole aj jeho manželka. Úplne zabudol na to čo teraz Voldemort povedal.
"A vy tu čo chcete?"
"Harry to je tvoja matka."
"Čože niečo lepšie si vymyslieť neviete vy máte byť moji rodičia?"

3.kapitola Nádej

3. srpna 2009 v 11:42 | Bella |  Stratený syn
Už chcel začať útočiť keď pre Harrym pristála rodinná kniha s medailónom .Neveriacky sa pozrel a okamžite nasadil chladnú masku.
"Čo to, už zase ?"
"Ako zase ty si tú knihu už niekedy mal?" opýtal sa ho Voldemort.
"To by ste mohli vedieť vy nie ? Veď ste mi ju poslali!" Voldy zostal ako oparený. Ak sa tá kniha zjavila pred ním sama od seba tak to znamená. Nie to nemôže byť pravda. Isabella, Daniel a ich matka sa ku nemu priblížili.
"Otče myslíš že by to mohol byť on ?"
"Neviem, pochybujem Markus je predsa mŕtvy ." Nikto z prítomných im nerozumel. V tom sa tam objavil Dumbledore.
"Čo tu chceš Tom?" Voldemort ešte stále nemohol pochopiť ako sa pred tým chlapcom mohla zjaviť rodinná kniha, no pred Dumbledorom nechcel nič ukázať.
"Čo by som tu mohol chcieť?" povedal ironicky a očami spočinul na Harrym.
"Nikdy ho nedostaneš," rozhodne mu povedal.
"Nemali by ste si byť tým taký istý." Pozdvihol prútik a namieril na Dumbledora.
"Avada kadavra." Riaditeľ ho bez námahy odklonil a aj niekoľko ďalších ktoré na neho leteli. Taktiež začal na neho páliť kliadby ale nie neodpustiteľné. Boj trval asi pol hodinu vtedy tam prišli aj aurori. Harry taktiež bojoval no snažil sa vyhýbať Voldemortovi. Z jeho prekvapenia vydedukoval že on mu tú knihu neposlal alebo je len dobrý herec. Všetci smrťožrúti sa odrazu začali premiestňovať. Harrymu odľahlo že už odišiel netúžil sa s ním vidieť. Nie že by si pripustil fakt že je jeho rodina to mu ani nenapadlo ale netešila ho jeho prítomnosť . Bál sa o svojich priateľov. Nevedel si predstaviť že ich stratí znamenali pre neho naozaj veľa.
"Harry poď s tadiaľto preč, pôjdeme dnu." Okamžite sa vybral za ostatnými dnu tam sa na neho vrhla Hermiona. "Bol niekto zranený?"
"Nie vážne dostanú sa z toho," odpovedal mu na otázku Dumbledor a usmial sa. "Ako mohli prerušiť fidelinovo kúzlo?"
"Buď nás niekto zradil alebo čo je dosť nepravdepodobné našiel nejaké kúzlo ktoré by ho zlomilo no pokiaľ viem nič také neexistuje."
"Tak kto nás zradil?" neprestával dávať otázky.
"To zistíme ale určite nie teraz."
"Harry čo to bola za kniha ktorá sa pred tebou objavila?" spýtal sa ho Ron. Harry strnul pri tejto otázke, nechcel svojim priateľom klamať ale on naozaj nevedel čo si má o tom myslieť.
"Neviem," jednoducho mu odpovedal. Už sa ku tejto téme nevrátili aspoň nie v tento teraz.
"Mali by ste si ísť trochu odpočinúť ja vám zatiaľ pripravím niečo na večeru," povedala im pani Weslyová, v každej situácií vzorná matka. Všetky deti sa teda pobrali do izby.

U Voldiho
Hneď ako sa premiestnili tak Voldemort prepustil smrťožrútov. Bol nepríčetne vytočený. Nielenže prehral ale vôbec nemal šancu stretnúť sa s tým malým faganom. Absolutne zabudol na udalosť ktorá sa stala na začiatku. Pripomenuli mu to až deti a manželka.
"Drahý ako sa mohla tá kniha zjaviť len tak pred Potterom, veď sa zjaví iba pravému Raddlovi ?"
"Ani ja to nechápem je pravda to čo si povedala."
"Otec nemohol by to byť náš brat?" opýtala sa ho Isabella ktorá by túto myšlienku rada prijala. "Váš brat je mŕtvy." V tom si spomenul na to čo sa stalo pred 13 rokmi.

Pred 13 rokmi
Bol to celkom pekný deň. Jeho najmladší syn mal už 1 týždeň. Mal s neho nesmiernu radosť veľmi sa mu podobal najradšej by sa s ním mazlil od rána do večera. Vôbec sa ku nemu nesprával ako ku smrťožrútom k žiadnemu zo svojich detí. Chcel aby po ňom prevzal miesto, veril že on je ten praví. V ten deň prišli na návštevu Lucius a Narcissa Malfoyovy aj so svojim synom Dracom. Oslavovali narodenie malého Markusa. Pre všetky tie vojny na to ešte nebol čas. Jeho súrodenci mali z neho veľkú radosť. Ale tá sa nedala porovnať s láskou jeho matky a otca. Práve sedeli na záhrade, popíjali drahé víno. Deti mali postieľky neďaleko od nich najviac 2 metre. Zrazu sa pred nimi objavil Fenixov rád. Voldemort začaroval svoje deti proti tomu aby im niekto ublížil. Nikto by to kúzlo nezlomil iba ak by zomrel. Povolal smrťožrútov ktorý sa okamžite premiestnili k nim. Začali bojovať, možno mal zo začiatku navrch Fenixov rád no v sekunde sa to prudko zmenilo. Nikto si nevšímal čo sa dialo pri postieľkach. Jeden člen Fen. rádu prišiel ku postieľkam. Tušili že Voldemort použil kúzlo na ochranu svojho dieťaťa takže mu nemohli ublížiť. To v pláne ale vôbec nemali. Voldemort zabudol že aj keď nemôžu ublížiť môžu ho odniesť. To ho vôbec nenapadlo. Tak vymenil jeden človek dieťa v postieľke za mŕtve. Nikto si to nevšimol. Fenixov rád sa začal premiestňovať preč na ich tvárach bol nepatrný úsmev, ktorý si však nevšimol. Tom sa tomu nesmierne potešil, myslel si že sa ich zľakli ako to robila väčšina ľudí. Skontroloval situáciu Isabella a Daniel boli blízko svojej matky ktorá sa tiež zapojila do boja. Obidvaja sa rozbehli za otcom kam ich nasledovala aj ich mama.
"Ste v poriadku?" Všetci zborovo prikývli deti boli pod kúzlom a jeho manželka vedela ovládať mágiu výborne. Keď ešte nemali deti často ho sprevádzala na akciách. Ju by len tak niečo nezlomilo a teraz keď bojovala aj za svoje deti sa to len znásobilo.
"Kde je Markus?" spýtala sa vyhľadávajúc ho očami.
"Nechal som ho v postieľke ktorú som začaroval," odpovedal jej na otázku a vybral sa za svojim najmladším synom. Načiahol sa do postieľky ale to čo uvidel ho priviedlo takmer ku šialenstvu. Jeho syn mal otvorené oči v ktorých nebola známka života. Zavolal na Severusa ten sa tam rozbehol. Z pohľadu svojho Pána vyčítal že má skontrolovať stav jeho syna. Pokúsil sa mu nahmatať pulz. Zrazu zbledol na najvyššiu mieru.
"Čo je s ním?" štekol na neho Voldemort.
"Pane, váš syn je mŕtvy už nemôžem nič urobiť." Prišiel príval plaču od zronenej matky a aj Isabelly a Daniela. Tom nebol schopný slova cítil nesmiernu bolesť nad tým čo sa stalo jeho synovi. Zobral ho do náručia a pobral sa do domu. Všetci ho nasledovali okrem smrťožrútom ktorých poslal preč. Severus s Malfoyovími však zostal. Markusa uložil do postieľky a bol pri ňom až do pohrebu. Manželka sa zrútila no utešovali ju aspoň Isabella a Daniel pre ktorých ešte musela žiť... Prítomnosť Niekto ho vytrhol s myšlienok v ktorých práve blúdil.
"Oci ale nepoužil si na neho také isté kúzlo ako na nás?"
"Použil prečo sa pýtaš?"
"No, to kúzlo by nikomu nedovolilo zabiť Markusa a to žiadnym spôsobom."
"S kade vieš toľko o tom kúzle ty si to pamätáš?"
"Pozrel som si to v mysľomise."
"Ale ak je pravda čo si povedal tak je reálna možnosť že Markus žije," svitla nádej v ich mame. "Musíme nájsť rodokmeň iba tak to zistíme no teraz sa choďte vyspať," poručil im Tom. Aj on sa vybral do svojich komnát jeho manželka okamžite zaspala je toho na ňu veľa. On však rozmýšľal dlho do noci o tom či je možné aby jeho syn žil. Nakoniec aj on podľahol ríši snov.

V Brlohu
Pani Wesleová sa vybrala urobiť večeru ostatný vyšli von a začali na dom používať ochranné kúzla . Večer prebiehal v tichosti. Zrazu vošiel Dumbledor a v ruke držal medailón s knihou.
"Harry vieš čo to je?"
"Už som to raz videl pane."
"Čo si o tom myslíš?"
"Že je to sprostý žart."
"Dobre, toto ti poslal Voldemort aby ťa zmiatol no je to len lož."
"Pane ja by som mu to nikdy neuveril, je schopný vymyslieť všetko aby ma zabil."
"Som rád že to chápeš," pousmial sa. Ten chlapec sa nikdy nesmie dozvedieť pravdu, mohlo by to všetko pokaziť. Dodal si už len pre seba. Harry bol nesmierne unavený a tak sa pobral aj s Ronom a Hermionov spať. No dlho si kľudný spánok nevychutnal...

2.kapitola Oslava s naozajstným prekvapeným

3. srpna 2009 v 11:40 | Bella |  Stratený syn
Hneď ako vstúpil do domu, išiel rovno do izby. Nemal chuť stretnúť sa s Dursleyovcami a tak zahnal aj hlad. Hriala ho myšlienka že sa stretol s kmotrom. Úplne zabudol čo sa stala pred tým ako vybehol z domu. Vstúpil do izby, po knihe a medailóne už nebolo ani stopy. Trochu ho to zarazilo, no neriešil to. Bol rád že sa nemusí zapodievať s tým kto mu poslal takýto nevkusný žart. Neveril tomu. Veď načo bol presvedčený o pravosti svojich rodičov, nepochyboval že to boli Lili a James Potterovci. Z bytok prázdnin mu ubiehal dosť pomaly snažil sa vyhýbať Dursleyovcom. Tešil sa že tu musí byť už iba dva dni. Tesne pred obedom počul spred domu niekoľkonásobné puk. Ihneď pribehol ku oknu, vedel že sa tam niekoľko osôb premiestnilo. Videl niekoľko osôb v bielych plášťoch ako si to mieria rovno do k domu. Síce zaklopali ale nečakali kým im niekto otvorí vedeli kde nájdu Harryho. Vyšli po schodoch. Harrho našli ešte stále zarazeného pri okne, no v ruke držal prútik pripravený k útoku ktorý smeroval ku dverám.
"Akú mám najradšej kapustu ?" to je otázka akú si dohodol s Fénixovym štátom.
"Harry ty nenávidíš kapustu. Kto vlastne vymyslel túto sprostú otázku?"
"Sirius."
"Mňa nepozdravíš ?"
"Pravdaže Remus."
" A tú otázku vymyslela Hermiona ak to tak chceš naozaj vedieť Siri." To už vyšli po schodoch aj ostatný obyvatelia domu.
"Čo tu chcete ?" vybafol na nich Vernon.
"Prišli sme po Harryho do konca prázdnin bude u nás." "No len aby ste nám ho o týždeň neposlali naspäť."
"Tak o to sa nebojte," hodil po ňom vražedný pohľad.
"Harry pobaľ sa dole na nás čakajú ostatný," povedal mu Sirius a rukou ho popohnal. Za päť minút mal pobalený celý kufor. Zišli dole absolutne sa netúžil lúčiť s Dursleyovcami tak proste bez nejakých slov odišiel. Von čakali ešte ďalší 5 členovia Fenixovho rádu.
"Harry teraz bude asi najlepšie sa premiestniť." Sirius ho chytil pevne za ruku a spoločne s ostatnými, sa s hlasitým puk premiestnili. Cesta bola pre Harryho veľmi nepríjemná. Cítil ako sa nemôže nadýchnuť, keď si už myslel že sa udusí pristál pred Brlohom.
"Poď, všetci už na teba čakajú," povedal mu Remus. Tak sa teda vybrali dnu. Hneď ako vošli stočili sa na nich všetky pohľady.
"Dobrý deň," pozdravil ich. Hermiona vyštartovala a objala Harryho. Takto to postupovala kým sa buď s niekým objal alebo si podal ruku.
" Bože určite ti zase nedávali jesť, však, poď niečo ti uvarím," nič nenamietal pani Wealeyová mala pravdu. Nie že by mu nedávali jesť veď ich navštívilo pár ľudí z rádu a vysvetlili im ako sa majú o neho starať no necítil sa dobre keď musel byť s nimi v jednej miestnosti. Moly mu pripravila omeletu a k tomu nejaké hrianky. Po dobrom jedle sa vybral s Ronom a Hermionou do izby.
"Tak ako si sa mal ?" spýtal sa ho Ron.
"Veď to poznáš von som chodiť nemohol takže som trčal celý čas v izbe."
"No tak to teraz budeme musieť dohnať," z jeho úsmevu sa dalo vyčítať že už určite niečo vymysleli. Hermiona len pretočila očami.
"Vy sa nikdy neponaučíte však ?"
"My, čo si to o nás myslíš veď vieš že sme nikdy nič neurobili."
"No tak to určite, vy máte na rováši toľko že by som to na prstoch určite nespočítala." Rozprávali sa ešte veľmi dlho vyrušila ich až Ginny ktorá ich prišla zavolať na večeru. Otvorila dvere a naskytol sa jej pohlaď na troch ľudí váľajúcich sa na zemi v kŕčoch smiechu. Nad tým sa troška pousmiala. Popri tom čo všetko sa deje predsa len zažijú aj veselé chvíle.
"Mama vás volá na večeru." Až teraz si uvedomili že niekto s nimi zdieľa izbu. Strhli sa o obzreli sa na majiteľa hlasu, ktorý stál za nimi. Neochotne sa pozbierali a pobrali sa na večeru. Čakalo sa už len na nich.
"No konečne už sme si mysleli že kvôli vám zomrieme od hladu."
"Čo to meliete veď ste prišli len pár sekúnd skôr ako Harry, Ron a Hermiona."
"No a čo."
"Sadnite si už," ozvala sa pani Wesleyová. Po výbornom jedle sa vybrali naspäť do izby ale teraz sa k nim pridali aj Fred,Georg a Ginny. Rozprávali sa spolu no síce sa viacej smiali až do 1:00 ráno. Vtedy tam vtrhla pani Wesleyová a nekompromisne ich zahnala do postelí. Ďalší deň strávil v spoločnosti svojho kmotra a okolo pol 4 sa vybrali za Ronom, Fredom, Georgom a Ginny zahrať si metlobal. Hermiona šla radšej pomôcť pani Wesleyovej s večerou. Nakoniec sa rozhodli napiecť Harrymu tortu k narodeninám. To nejak vytušila Ginny a prišla im s ňou pomôcť. Chalani hrali až do večera a po večery okamžite zaspali.

U Voldemorta deň pred

"Otče čo sa chystáš urobiť s Potterom ?"
"Už som naňho niečo vymyslel ak chceš môžeš sa toho so sestrou zúčastniť," odpovedal mu a na jeho tvári sa objavil úškrnok. Daniel aj Isabella pochopili že aj keď im to nevravel rozkazujúcim tónom tak to od nich očakáva.
"Áno otče pôjdeme tam s tebou. Mami aj ty s nami pôjdeš ?"
"Pravdaže toto si újsť nenechám."
"Choďte sa vyspať. Zajtra vás vyskúšam z nejakých kúziel." Obidvaja sa teda pobrali do postelí. Voldemort sa chvíľu rozprával s manželkou a taktiež sa pobrali spať. On sa ale rozhodol pozrieť do pracovne či tam už je kniha. K jeho prekvapeniu ju našiel na svojom mieste. Spokojne sa pobral za svojou manželkou. To čo včera sľúbil svojim deťom aj splnil. Celý deň ich skúšal. Boli taký unavený že takmer okamžite zaspali. Voldemort mal ešte schôdzu na ktorej rozdal posledné príkazy ku zajtrajšiemu útoku.

V Brlohu

Harry vstal s dobrou náladou. Zdalo sa mu divné že ho ešte nikto neprišiel zobudiť. Obliekol sa, urobil rannú hygienu a pobral sa dolu. Všetkých našiel sedieť za stolom. Práve obedovali a to ho zarazilo, pozrel sa na hodiny a zistil že je 13:30. Pozdravili sa a sadol si ku nim. Približne o 15 minút ho vytiahli na záhradu kde ho čakalo prekvapenie. Záhrada bola upravená na narodeninovú oslavu. Čakalo tam veľa Harryho priateľov. Úplne zabudol na svoje narodeniny. Rýchlo sa ku nemu nahrnulo nespočetne veľa ľudí ktorí mu začali gratulovať. Hermiona Ginny a pani Wesleyová sa na pár minút vytratili. Vrátili sa s veľkou tortou v tvare zlatoonky. Sfúkol sviečky a dievčatá mu ju pomohli nakrájať. Dojedal už posledný kúsok keď sa ozvala niekoľkonásobná rana a pred nimi sa objavil Voldemort s desietkami svojich smrťožrútov. Všetci vyskočili na nohy a pripravili si prútiky. Voldemort sa ľadovo zasmial. Už chcel začať útočiť keď pre Harrym pristála rodinná kniha s medailónom....

1.kapitola Sprostý žart

3. srpna 2009 v 11:31 Stratený syn
Harry sa prechádzal po svojej izbe. Boli to už 2 týždne čo mu skončila škola, už sa nevedel dočkať kedy konečne vypadne od Dursleyových. Sirius ho požiadal aby nechodil von bolo by to vraj nebezpečne hlavne pre neho tak musel trčať iba vo svojej izbe. Deň pred narodeninami mal prísť niekto z Fenixovho rádu.
"Konečne budem so Siriusom. Prvé narodeniny s vlastnou rodinou," zamyslel sa Harry a ani si pri tom neuvedomil že hovorí nahlas. Keď pomyslel na hocakého blízkeho s ktorým by sa konečne cítil bezpečne a šťastne, niečo sa stalo v ruke sa mu objavil medailón s nejakým erbom ktorý nepoznal alebo si v tu chvíľu nespomenul kde ho videl.
"Čo to je ? Kde sa to tu vzalo ?" Otočil ho a na zadnej strane bolo niečo vyryté.
"Tento medailón sa ti otvorí v deň tvojich 15 narodenín, dedič môj."
" Čo ? Od koho je ?" Nechápal Harry a neveriacky sa pozeral na medailón. V tom ho voľačo upútalo na medailóne, niečo sa tam pomaly hýbalo. Hneď ako si to uvedomil pustil to a keď to prestalo cítiť tok vlastnej krvi zastalo to. Odhodlal sa toho znovu. Zdvihol ho zo zeme a z ničoho nič sa to pomaly rozhýbalo . Pozrel sa lepšie na medailón a zistil že je to had.
"Toto je znak tvojho rodu zviera, ktoré je s nami späté od začiatku."
"To nemôže byť pravda, nie je možne aby to zviera bolo znak môjho rodu," pomaly ale iste sa dostával do stavu hystérie.
"Možno má také zviera aj iný rod. Načo sa tým vlastne zaoberám, určite je to len nejaký veľmi ale keď hovorím veľmi tak myslím naozaj veľmi zlý žart." Zamyslel sa nad tým, kto by si z neho mohol robiť žarty. V tedy sa na jeho posteli objavila kniha s tým istým znakom. Nemohol uveriť čo všetko sa práve stalo. Odhodil knihu a aj napriek zákazu išiel von. Musel sa nejak odreagovať po tom čo sa dozvedel aj keď tomu neveril.
" Ako, kto, žeby to bol žart od Voldemorta ? Čiste teoreticky čo, by mi bol Voldemort brat ? To určite," nad týmto sa musel pousmiať mať za brata Voldyho koľko by asi tak museli mať naši rodičia ? Tak to radšej nechcem ani vedieť.
"Žeby bratranec ?" Tak to je veľmi nepravdepodobné aj keď. Nie jeho otec predsa nemal brata ani sestru a pokiaľ viem jeho matka mala brata a toho zabil a deti nemal. Tak ak vylúčim tieto možnosti tak potom. Nie to je najväčšia sprostosť aká by mohla existovať ja nemôžem byť jeho syn. Proste nemôžem. Kto by bol asi tak moja matka ? No dosť teoretizovania niekto si zo mňa vystrelil a tým to hasne už sa ku tomu vracať nebudem !!! Po tomto úžasnom dedukovaný sa pred ním niekto objavil.......

U jeho (možných) rodičoch

Harryho nádejný otec sedel v pracovni. Prezeral si nejaké staré listiny od svojich predkov. Nemohol si odpustiť stratu svojho najmladšieho syna aj keď nič nedával na javo. Vedľa obrazu najstaršieho predka ( Salazara Slizolina ) bola vo vitríne kniha s rodokmeňom a dosť podstatnými vecami.
"Už dlho som si ju neprezrel," pomyslel si a vybral sa po ňu. Keď ho delil už len meter kniha sa rozžiarila a zmizla.
"Tú knihu si nemohol len tak niekto zavolať. Sama sa objaví pravému dedičovi v 15 rokoch ale mojim deťom sa už predsa objavila. Koľko rokov by mal asi Markus? Už by mohol mať 15 ale on je mŕtvy a na tom sa už nič nezmení," povzdychol si. " No tak potom kde je tá kniha ?" počkať vždy pred 15 rokmi nejakého člena, sa kniha premiestni a nikto nevie kam možno je to tak aj keď je už mŕtvy v tej kniha sa nikdy nikto nevyznal. Vrátil sa späť za svoj stvol začul slabé klopanie na dvere.
"Ďalej," ozval sa mrazivo chladný hlas.
"Drahý nejdeš na večeru ?"
"Pravdaže idem len som sa začítal," povedal už oveľa prívetivejšie nechcel pred nikým priznať bolesť zo straty syna ani pred manželkou aj keď to už bolo 15 rokov. Spolu sa vybrali do jedálne.

U Dursleyových

Haryy sa naozaj veľmi zľakol keď si všimol že sa pred ním objavuje nejaká postava. Už vycvičene si vybral prútik. No skôr ako stihol vysloviť nejaké obranné kúzlo si všimol že to nie je žiadny smrtijed ale jeho kmotor. Hneď ako si to uvedomil sa za ním rozbehol a objal ho.
"Sirius."
"Harry som veľmi rád že ťa vidím ale nie som tu pre to. Mohol by si mi vysvetliť čo robíš von, a o takom to čase ?"
"No ja musel som sa trochu vyvetrať nechcem byť zavretí v jednej izbe celý mesiac," povedal kmotrovi čiastočnú pravdu o tom prečo išiel von.
"vieš predsa že je to nebezpečné, musíš to vydržať. Niečo si mi predsa sľúbil !"
"Ale," chcel začať protestovať, no keď si všimol pohľad svojho kmotra radšej stíchol. " Fajn už von nepôjdem."
" Tak v to dúfam poď odprevadím ťa." Až teraz si všimol ako ďaleko zašiel. Pred dverami sa ešte rozlúčili a každý išiel svojou cestou.

Úvod

3. srpna 2009 v 11:30 | Bella |  Stratený syn
Postavy: Harry Potter(Markus Raddle), Lord Voldemort, Sirius Black, Severus Snape, Bellatrix Lestrange, Daniel a Isabella Raddlovci....

Doba:

Dej: Čo ak sa pred Harrym objaví kniha s medailónom v ktorých sa píše, že 13 rokov nevedel kto sú jeho pravý rodičia? Prečo nevyrastal s nimi? Čo ak je jeho otec Voldemort? Kto je potom jeho mama? Zmieri sa s tým čo zistil ? Príme svoju rodinu? Dovolí mu život byť šťastným?