3.kapitola Odchod do Rokfortu

3. srpna 2009 v 14:19 | Bella |  Zatajená minulosť
Rokford Kabinet profesora Snapea "Malý sprostý fagan. Čo si to ku mne dovoľuje? Je presne ako jeho tatko. Nie. Potter junior je oveľa horší. A vraj , že ho nepoznám. Jediný kto ho tu nepozná je Dumbledor. Senilný dedko." "Pokoj Severus. Privedieš si infarkt," ozval sa riaditeľ z kresla oproti krbu. Snape nebol zvyknutý na to, že ho v komnatách niekto čakal. Niet divu, že ho vystrelo keď počul ten medový hlas. "Ten chlap nemá žiadne zábrany," hundral. "Čo tu chcete? Ale to je vlastne jedno. Aj tak si vždy spravíte po svojom. A ohľadom toho infarktu som si 100% istým, že to je presne to čo chce docieliť ten fagan," Severus ani nevedel ako blízko je k pravde. "Nemohlo to byť až tak zlé. No tak posaď sa ku mne a všetko mi povedz." "Nemám náladu sa s vami teraz rozprávať. Dajte mi už dnes pokoj!" Zavrčal "Chlapče vieš, ako nerád čakám." "Zakázal som vám hovoriť mi chlapče. Von. Vypadnite z mojich komnát," najprv to chlapčisko a teraz tento. Pomyslel si. "Severus. Ja žasnem. Takýto nikdy nie si. Mal by som ti objednať nejaké hodiny sebaovládania." "Prosím? Čo mi to chcete objať? Viete čo? Presne to potrebujem choďte mi to zariadiť. No tak nestrácajme čas." "Keďže si na tom tak zle, prvú hodinu budeš môcť mať so mnou. Dobre?" "Nie to nie je dobre. Vypadnite a to okamžite!" "Hádam by si ma nevyhodil." "Presne to teraz robím. Von. Von." "Ako chceš. Tak mi to porozprávaš zajtra," kým hovoril poslednú vetu, postavil sa pred Severusa sa a otcovsky ho potľapkal po pleci. "Tie hodiny ti vybavím. Dobrú noc," povzbudivo sa na neho usmial a vytancoval z izby. "Konečne," povzdychol si. "Prisahám, že ak sa to ešte raz zopakuje tak dám výpoveď." "Sladko sa vyspi," zakričal za ním Albus. "To si píšte, že budem mať presladené nočne mory. Čo tu robia tie cukríky. Fuj. Insendio. Hneď je tu lepší vzduch," zhlboka sa nadýchol a nalial si pohár Ohnivej Whisky. Od dverí sa ozvalo zaklopanie. Dotyčný nečakal na vyzvanie a vstúpil. "Sev nenechal som si tu cukríky?" "Nie nenechal." "Čo už zájdem si kúpiť nové." Zatvoril za sebou dvere . "Sev? Čo som ja jeho kocúrik alebo čo? Je čím ďalej väčší blázon. Mali by ho zavrieť. Ohrozuje všetkých na okolí," hodil do seba whisky dal si ľadovú sprchu. Pre istotu si zobral elixír bez snov. Netúžil snívať o Dumbledorovej ružovej izbe. Striasol sa. Raz keď bol v škole cvičný poplach, a on mal na starosti oznámiť to riaditeľovi, našiel ho spať v ružovom pyžame zo zajačikmi. Pri posteli boli presne také isté vzorované papuče až na ten rozdiel že sa dohora týčia zajačia hlava. Ešte stále mával z toho nočné mori. Pochopil by, keby jeho izba bola v červených a zlatých farbách ale ružová? Rýchlo sa zbavil tej spomienky. Ľahol si a zaspal. Ráno ho však čakalo nemilé prekvapenie. Keď si v pokoji popíjal čiernu kávu, bez toho aby musel sedieť vo Veľkej Sieny, plnej učiteľou, v krbe zahučali plamene a vystúpil z nich Dumbedor. "Dobré ránko Severus. Ako sa dnes máš?" "No do teraz mi bolo dobre." "Prečo je niečo s tou kávou?" "Nie, nie. Čo chcete?" "To čo včera. A prepáč mi tú včerajšiu neodbytnosť bol som presne zvedavý a prešvihol som aj stanovenú dávku cukríkov za deň." "Ako by som vám mohol neodpustiť. Viete nechce sa mi opakovať celý včerajší deň. Prečo si to radšej nepozriete?" "Ak ti to tak viac vyhovuje. Prečo nie?" Pristúpil k mysľomise a ponoril do nej hlavu. "Aspoň na chvíľu mi dá pokoj," dopil kávu a skontroloval učebné plány pre tento rok. O pol hodinu sa Dumbledor vrátil späť. "Zaujímavý deň Severus. Vidno, že ste si ho obaja užili. Lili by ti bola vďačná," mrkol na neho a vrátil sa ku krbu. "Nezabudni, že o hodinu je porada." Na Privátnej ceste "Harry vstávaj. Prídeme neskoro." "Čo? Čo ? Zase máme elixíry? Povedz Snapeovi, že mi bolo zle." Petúnia sa zasmiala. Tak predsa ho neznáša. Bod plus. Úsmev sa jej ešte viac rozšíri. Vybrala si z vrecka prútik a namierila ho na svojho synovca. Z prútika vyšiel veľký prúd vody, ktorý zasiahol Harryho rovno do tváre. "Kto sa opovažuje?" "Ale no tak. Ako ináč by som ťa potom asi zobudila? Spal si ako zabitý. Už som sa bála, že naozaj si." "Ha. Ha. Ha. Veľmi smiešne. Ako to, že na mňa nekričíš?" "Nepovedz mi, že trpíš stratou pamäte. Nechce sa mi vysvetľovať ti všetko ako včera." Harry pretočil oči. "Netrpí stratou pamäte. Len ma zaujíma. Prečo sa správaš takto. Veď sú doma aj ostatný." "Vernon a Dudley išli na rybačku. Podľa mňa sa zastavia niekde v obchodnom dome a pôjdu do fast foodu. Ale veď to je jedno. Pohni si ešte si neraňajkoval a už máme len 2 hodiny." "To si už nestihnem nič spraviť. Dnes bude určite zápcha. A to znamená, že budeme musieť dlho čakať a na nástupišti máme byť aspoň pol hodinu pred odjazdom. A to by sme potom nestihli." "Raňajky už máš nachystané. Stačí ich len zjesť. To dúfam stihneš." "Ty si mi spravila raňajky?" Zadivil sa. "Musím ti nejako vynahradiť všetky tie roky, čo si ich robil ty nám. Nikdy som sa ku tebe nesprávala ako naozajstná teta." "To je už za nami. Nie?" "Hej hej. Bež dole ja ti zatiaľ znosím veci." Harry zbehol schody a zamieri do kuchyne. Hneď ako otvoril dvere ho omámila vôňa. Prešiel ku stolu a odkryl tanier. Na tanieri sa vynímali hnedasté palacinky so šľahačkou ktorá bola posypaná kúskami čokolády a škorice. Po bokoch taniera zas boli naukladané rôzne druhy ovocia. Sadol si a okamžite sa do toho pustil. Kým Petúnia zniesla všetky Harryho veci a to ich nebolo až tak veľa, Harry zjedol celú svoju porciu. "Chutili ti palacinky?" "Pravdaže boli úžasné. Nečudujem sa Dudleymu, že má takú postavu, ak si ho takto kŕmila." "Keď nemôžeš používať prútik všeličo sa naučíš. A varenie ma naozaj baví." "Tak to vidno na viacerých členoch tejto domácnosti." Obaja sa zasiali a vybrali sa k autu ktoré ich čakalo pred domom. Ako Harry predpovedal, v meste bola zápcha, takže si hodnú chvíľu počkali. Na nástupište prišli akurát včas. Harry prešiel cez priechod. Zabudol na to, že tu má dnes doprovod. Už sa chcel otočiť a vrátiť sa, keď z múru vyšla jeho teta. "To si na mňa zabudol?" Opýtala sa pohoršene. "Prepáč, ale som zvyknutý chodiť sem sám, a ešte k tomu sa hrozne teším, že znova uvidím Rona a Hermionu." "Chápem. Ach Harry dávaj si na seba pozor. Nieže sa znova do niečoho zapletieš. Nemysli s, že som nepočula, čo všetko si už vyviedol. Po kom z rodiny to len máš?" "Po ocovi?" Petúnii sa cez tvár mihol divný výraz ktorý však Harry nestihol zazrieť. "Áno asi po ňom. Ale musíš vedieť, že aj tvoja mama bola riadne číslo. Harry sľúb mi, že sa do ničoho nezapletieš. A budeš...." V tom Petúnia zazrela ženu, ktorá o ich minulosti vedela priveľa. Nevedela za koho sa vydala, ale ten chlapec určite je jej syn. Tak veľmi by sa chcela s niekým porozprávať. S niekým kto pozná celú pravdu. "Teta čo je?" Harry sa pozrel tým istým smerom ako ona, ale nestihol nič zazrieť. Teta ho totiž ťahala do jedného z tmavých kútov. Budem sa s ňou musieť porozprávať, ale nie tu. Sľúbila si a znova uprela pozornosť na synovca. "Prečo si ma sem zaviedla?" "Je tam príliš veľa ľudí niekto by si mohol niečo všimnúť. Si predsa známa osobnosť. A ja som považovaná za mukelku. Ale kde som to prestala? Aha ž viem. Harry sľub mi, že si na seba budeš dávať pozor. Nezniesla by som keby sa ti niečo stalo. A som si istá, že by Lili našla spôsob ako sa na chvíľu vrátiť zo sveta mŕtvych, a zabila by mama," zaškerila sa. "Mama musela byť asi ozajstné číslo." "To teda bola. Ale choď už aby si nezmeškal vlak. Ahoj a nezabudni na to, čo som ti vravela." "Ahoj neboj sa nezabudnem a aj ty si dávaj pozor."
 

5 lidí ohodnotilo tento článek.

Komentáře

1 x-hollywood-stars x-hollywood-stars | Web | 3. srpna 2009 v 14:23 | Reagovat

PLS hlásněte pro nás v 1 kole SONB tady: http://mikesacert.blog.cz/0908/1-kolo-sonb

PRO x-hollywood-stars

DíKy mooc Oplatíme dvojnásobně stačí napsat!!!

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama