4K Tajomstvo

6. srpna 2009 v 21:37 | Bella |  Neporušiteľný sľub
Harry spal celú noc pokojným spánkom. Po dlhej dobe sa mu znova nič nesnívalo. To ho trochu znepokojilo, predsa len Voldemort nikdy tak dlho nemlčal. Asi plánuje niečo veľké. Prebudil sa kvôli Ronovi ktorý spadol z postele. Harry sa posadil na posteľ a načiahol sa pre okuliare, ktoré si včera večer položil na stolček pri posteli. Zívol si a pretrel si oči a až potom si nasadil okuliare. Pozrel sa na Ronovu posteľ, no Rona v nej nenašiel. Bolo mu to čudné, predsa len Rona ste museli dosť dlho prehovárať kým sa konečne prebral a vstal z postele. Ďalšia vec ktorú si zaujala bolo, že na jeho posteli sa nenachádzala perina. V tom sa z poza postele vystrčila niekoho ruka. Chytila sa postele a so šomraním sa dvíhala. Keď sa objavila aj hlava na ktorej dominovali červené kučeravé vlasy, Harry zistil kde sa skrýval jeho kamarát. "Čo robíš zemi?" "Ty sa ešte pýtaj, chceš si zo mňa robiť srandu?" Pýtal sa ho Ron, popri tom ako sa dvíhal. Harry sa potichu chichúňaľ no keď si všimol pohľad ktorý na neho jeho kamarát hodil okamžite sa upokojil. "Tak povieš mi prečo si spadol z postele? Predpokladám, že si tam celú noc nespal!" Povedal už vážnym hlasom. "Mal som zlý sen a keď som sa chcel uhnúť pred pavúkom spadol som z postele," povedal tak potichu, že ho Harry sotva počul. "Znovu ťa nútili tancovať?" "Hádaj," zavrčal. Harry prepukol v hysterický smiech. Váľal sa po posteli až sa zamotal a aj on spadol z postele. Na to sa zasa začal smiať Ron. "Môžete mi vysvetliť na čom sa to tu tak smejete," povedala Hermiona. Už 5 minút čakala kým si ju jeden z nich všimne. " Hermi kedy si vošla?" Opýtal sa jej zarazený Ron. "Stojím tu už 5 minút ktovie ako dlho by som tu ešte čakala, keby som sa neozvala. Vieš nechcela som vám vystáť dieru do podlahy," povedala ironicky. "Ha ha potrebuješ niečo?" Zapojil sa do rozhovoru Harry. Vedel, že ak by nezasiahol hádali by sa tu veľmi dlhú chvíľu. "Keby ste sa tu tak nesmiali počuli by ste, že sme vás volali na raňajky." "Tak poďme aj tak som už hladný." "Ron!" zahriakli ho obaja. "To nemôžeš myslieť na nič iné ako na jedlo?" "Čoby veď celú noc myslel na niečo iné," povedal Harry a znova sa začal smiať. "Harry," upozornil ho Ron. "Poďte lebo mama bude zase šalieť." Ron vstal z postele a vybral sa do kuchyne. Harry ho chcel nasledovať no zastavila ho ešte Mia. "O čom sníval?" "O pavúkoch ktorý ho nútia tancovať," vysvetlil jej. Mia sa zaškľabila a pokračovala. Keď však vošla do kuchyne a uvidela Rona prepukla v smiechu. Predsa len predstava Rona ktorý tancuje a ako dozorcov má pavúkov bola naozaj smiešna. Ostatný sa na ňu nechápavo pozerali. "Ty si jej to povedal?" Opýtal sa ho nebezpečne Ron. "Ona to chcela vedieť a ty si mi nepovedal aby som to držal ako tajomstvo," vyhováral sa Harry a začali raňajkovať. Rozmýšľal nad tým či im má povedať, že má súrodencov ktorých matka je Bellatrix Lestrangeová. Po raňajkách sa usadili v obývačke. Ron ho prehováral aby si spolu išli zalietať, no Harry ho vždy odbil s tým, že na to teraz nemá náladu. Ďalší deň si robili úlohy. Najviac im dali zabrať elixíry. Snape sa zase prekonal dal im napísať 1,5 metrovú prácu o kameňoch. Ďalšie dny trávili znova v dome s Harrym nebola reč. Jedného večera to už Hermiona nevydržala. "Harry mohol by si nám povedať čo ťa trápi?" "Mňa nič netrápi." "Určite. Tak prečo si stále ticho, prehovoríš iba vtedy keď nás ráno a večer pozdravíš a odmietaš hrať metlobal?" "Ja len nemám na to náladu," obhajoval sa Harry. "V zlej nálade môžeš byť deň, dva ale ty si takýto už skoro týždeň." "A čo tu mám robiť, každý deň hrať metlobal? O to vám ide ?" Vybuchol Harry. "Harry prepáč má to niečo so Siriusom ?" Jemne sa ho spýtala Hermiona. "Nie, s jeho smrťou som sa už zmieril," povedal tak chladne až sa sám seba bál. "Tak prečo máš takú zlú náladu?" Naliehal Ron. "Prečo ma nemôžete nechať na pokoji? Ak chcete niečo robiť dobre choďte mne to vadiť nebude. Proste chcem byť sám tak sa do mňa láskavo nestarajte. Keby som vám niečo chcel povedať tak vám to poviem. Dajte mi proste na chvíľu pokoj," zreval na nich Harry. Vyšiel z miestnosti a poriadne za sebou treskol dverami. Pani Weasleyová vystrčila hlavu z kuchyne a za ňou sa objavila Ginny. "Čo sa mu stalo?" opýtala sa ich Molly. Ron aj Hemiona iba bezradne pokrčili plecami. "Občas mám pocit, že mu preskakuje," ozval sa Ron za čo si vyslúžil škaredý pohľad od matky a sestry. "Mali by ste ho naozaj na chvíľu nechať samého nech si to vyrieši sám ak vám to bude chcieť povedať tak vám to povie." Dohovárala im Molly. "To isté nám povedal aj Harry. Ale ako sa môžeme správať, že sa nič nedeje keď je na ňom jasne vidieť, že sa s niečom trápi?" Naliehala Mia. "Poďte sa najesť," navrhla Ginny. Keď okolo nej prechádzal Ron povedal jej: "Si už skoro rovnaká ako mama." Novinami ktoré mala po ruku mu jednu strelila. "Au," obrátil sa na sestru a rukou si šuchal hlavu. Ďalšie dny sa niesli v hmatateľnom napätý. Harry vyšiel z izby len na obed a večeru na raňajky nechodil. Inak z izby nevychádzal. Ron ho vždy našiel sedieť na parapetnej doske . Harry neustále rozmýšľal nad tým čo sa stalo a prečo sa vlastne pohádal z kamarátmi. Mrzelo ho, že na nich tak nakričal, no čas sa už vrátiť nedá. A ich prehnaná starostlivosť bola len spúšťadlo k bombe. Potreboval nejako vyfiltrovať emócie ktoré v sebe držal. Rozmýšľal ako sa má starať o svojich nevlastných súrodencov ak ony budú v Slizoline. No bola tu vlastne aj iskrička nádeje, ktorá dúfala, že by sa mohli dostať do Chrabromilu. Dva týždne pred odjazdom do Rokfortu sa rozhodol, že sa bude musieť porozprávať s Hermionou a Ronom. Predsa len bude potrebovať nejakú pomoc, sám nemôže ustrážiť 3 deti. Vošiel do kuchyne. "Mohol by som sa s vami porozprávať?" "Mohli by sme sa s tebou porozprávať?" povedali jednohlasne. "Poďme do izby," navrhol a počkal kým ho nebudú nasledovať. Posadili sa na postele. Ron s Miou na jednu a Harry na druhú. Po minúte ticha začala Hermiona. "Harry chceli by sme sa ti ospravedlniť. Nemali sme na teba tak naliehať nemáme právo vedieť všetko čo sa ti stane..." "Nie Hermi správal som sa sebecky. Nemal som tak vybuchnúť. Chápem, že ste chceli vedieť čo so mnou je. Jediný kto by sa tu mal ospravedlniť som ja." Mia sa na neho milo usmiala a objala ho. Ron si sadol vedľa nich. "Chcel by som vám niečo povedať," začal Harry opatrne. Ron mu kývol hlavou aby pokračoval. "Rozmýšľal som nad tým a myslím, že by ste to mali vedieť. Cez prázdniny ma navštívila jedna žena jej meno vám nepoviem. Spolu sme uzavreli neporušiteľnú prísahu a zaviazal som sa, že sa jej budem starať o deti kým budú na Rokforte. To ma dosť vzalo keďže ona pochádza z čistokrvnej rodiny a bola v Slizoline." "Tak ako sa jej tam budeš starať o deti ?" Opýtal sa Ron. Mia ho spražila pohľadom. "No ono, je veľká pravdepodobnosť, že sa dostanú do Chrabromilu. Ony totiž, no ich otec chodil do Chrabromilu." "Ešte stále neviem čo to má spoločné s tebou," zasiahla Hermiona. "No ich otec bol, on bol," zhlboka sa nadýchol a zašepkal, "ich otec bol aj mojim." "Čože ?" "Tvoj otec mal ešte nejaké dieťa," nechápal Ron. "A nie jedno Ron, ale 3." "Preboha," šepla Mia. "A ty sa máš o všetky postarať?" "Áno, už chápete prečo som bol taký zamyslený hľadal som riešenie ako na ne budem môcť dávať pozor, tak aby to nebolo veľmi nápadné." "A prečo si nám to nepovedal skôr? Veď vieš, že by sme ti pomohli." Krútila hlavou Hermiona. "Nechcel som vás zaťažovať, nechcem vám pridávať starosti a určite sa to nezaobíde bez nejakých problémov." "Aký by to bol rok bez problémov kamoško?" Harry si povzdychol. "Takže s vami môžem počítať?" "Pravdaže," súhlasili. "Koľko je hodín?" zívla si Mia "Asi pol dvanástej," povedal Harry. "Mali by sme ísť spať skôr ako nás nachytá moja mama." A tak sa každý odobral do svojej postele a prepadol do ríše snov.
 

3 lidé ohodnotili tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama