5.kapitola Zlý sen

3. srpna 2009 v 18:02 | Bella |  Zatajená minulosť
Tal prídavam po dlhšej dobe kapitolu k ZM. Zajtra sa pokúsim tiež niečo napísať. Uvidím ako mi to pôjde. Je trochu kratšia. Ale za to tu bue čoskoro ďalšia. Sľubujem.
Dúfam, že sa vám páči dočasná stránka. A komentujte. Prosím.

Bella




Harry sa ocitol vo Veľkej Sieny. Pred ním na stoličke, bol položený triediaci klobúk. Rovno pred ním stál hlúčik prvákov ktorý čakali na zaradenie do niektorej fakulty. Harry už väčšinu tvári poznal. Pozoroval ich ako očami blúdia po celej sieny. Nevedeli sa nabažiť čara ktoré toto miesto vyžarovalo. Vedľa nich stála profesorka Mg Gonagalová ktorá si kontrolovala zoznam prvákov. Dumbledor vstal a vyžiadal si ticho. Triediaci klobúk začal spievať.

Všetci veľmi dobre viem,
ako to tu cez rok chodí.
Už dlho spolu vediete vojnu,
no víťaz stále nie je istý.
Príde chvíľa čo odhalí krutú pravdu,
čo donúti vás zahodiť tú nenávisť.
Zničte ju,
a skončite s tými predsudkami.
Ani jeden nie ste slabší,
všetci ste si rovný.
Spojte sa a premôžte zlo,
stačí len krôčik malý.
Ak tú pravdu neprijmete,
určite vás zlomí.
Poslúchnite moju radu,
predsa len už niečo viem.
Nezahoďte šancu,
pre lepší, a krajší svet.

Harrymu sa jeho slová ozývali v hlave ako ozvena. Nie a nie utíchnuť. PO tom čo klobúk prestal spievať sa všetky pohľady stočili na neho. Študenti ale aj učitelia začali prekrikovať jeden druhého. Ich hlasy boli strašidelné.
Spriateľ sa so Slizolinčami!!
Zabi Voldemorta!!
Si Vyvolený musíš to spraviť. No tak choď a zabi ho!!
Potter nebuďte slaboch zabite ho!
Harry chlapče ty ho musíš zabiť. Musíš sa stať vrahom, aby si zachránil nás všetkých.
Harry si náš najlepší kamarát. Obetuj sa za nás. Je to tvoje poslanie. Musíš kvôli nám zomrieť. Vraveli mu hlasy. Chytil sa za hlavu. Všetky tie hlasy boli neznesiteľné.
"Niee, nieee prestaňte," kričal na nich. Ony však neprestávali. Hovorili čoraz hlasnejšie. Vstali od stolov a namierili si to rovno ku nemu. Snažil sa im utiecť, ale nemohol už nebola žiadna cesta von. Niekto sa k nemu priblížil a zašepkal mu do ucha.
"Kvôli tebe zomrel Cedric. Mal si Voldemorta zabiť už dávno. Všetci ľudia umierajú kvôli tvojej neschopnosti. Si nič. Obyčajná malý šváb. Nikdy si nemal prežiť kliadbu smrti." Tieto slová veľmi boleli a to ešte viac keď si uvedomil kto ich hovoril. Osoba ktorú veľmi miloval alebo si to aspoň myslel. Cho to ona ho v tomto sne najviac zlomila.
"Nechal si ho zabiť lebo si žiarlil však?"
"Nie to nie je pravda. Ja nechcel som aby zomrel."
"Neklam." Po prázdninách si už uvedomil, že to nie je naozajstná láska, ale aj tak jej slová ho veľmi boleli.
"Vrah," šepla. Všetci okolo to začali opakovať. Približovali sa k nemu. Pohltili ho.

Prudko otvoril oči a sadol si. Jeho dych bol príliš rýchli. Načiahol sa pre okuliare. Zbesilo ich hľadal keď mu zrazu došlo, že ich už nenosí. Vstal z postele a vybral sa na menšiu prechádzku po hrade. Tučná pani ho obdarila niekoľkými nadávkami, ako ju môže práve teraz vyrušovať. Pokrútil hlavou a vybral sa do neďalekej chodby. Potichu prešľapoval a pritom premýšľal o sne ktorý mal. Je naozaj pravda čo povedali? Musím ho zabiť? Musím sa stať vrahom, kvôli tomu aby som zachránil tento svet? Možno by som sa mal porozprávať so Siriusom. Ten mi vie vždy dobre poradiť. Alebo tete. Presne napíšem jej.

S týmto rozhodnutím sa vybral do spoločenskej miestnosti. Tesne pred vstupom do klubovne začul kroky. Rýchlo sa skryl do tesného výklenku. Mierne vystrčil hlavu, aby videl kto to tu chodí. "Ron?" Šepol si pre seba. Vyšiel von a dohnal svojho kamaráta. Načiahol sa a chytil ho za rameno. Ron podskočil, rýchlo sa obrátil a vytasil prútik.
"Pre boha Harry. Chceš ma zabiť. Nemohol si aspoň niečo povedať?"
"Tak prepáč. Ale bolo by jedno či by som sa ozval alebo nie aj tak by si sa vystrašil. A čo tu vlastne robíš?"
"Ja? Čo tu ti robíš?"
"Chcel som sa ísť trochu prejsť. A pochybujem, že si mal rovnaký dôvod túlať sa o 2:00 v noci po hrade."
"Ja zľakol som sa keď som ťa nikde nevidel. Tvoja perina bola na zemi a stolík vyvalený. Myslel som si, že ťa niekto uniesol alebo čo. Chcel som ísť nájsť nejakého profesora."
"Ako vidíš nikto ma neuniesol. Len som nemohol spať a tak som nechtiac zhodil stolík," uisťoval ho Harry.
"Prečo si nemohol spať?" Opýtal sa ho zaujato Ron.
"Ale bolo mi teplo," zaklamal rýchlo.
"No tak to určite. Keď som prišiel do izby bol si až po hlavu zakrytý perinou. A ešte k tomu si sa triasol. No tak pravdu. Prečo si nemohol spať?"
"To nič nie je."
"Harry," napomenul ho.
"Si horší ako Hermiona." Ron sa na neho uškrnul.
"No ak mi to nechceš povedať. Ráno to poviem Hermione a ta ti už pokoj nedá." Harry prevrátil očami.
To sa mu tak páči vydierať ma? Pýtal sa sám seba.
"Mal som nočnú moru. Otázky? Žiadne? Bodka. Koniec. Už ti k tomu nič nepovie." Ron sa ho chcel ešte spýtať o čom mal zlý sen ale keď uvidel Harryho výhražný pohľad radšej stíchol. Vybrali sa ku obrazu. Obaja zamierili do spální no zaspal iba Ron. Harry sa bál.
 

18 lidí ohodnotilo tento článek.

Komentáře

1 Auša Auša | 4. srpna 2009 v 7:57 | Reagovat

hezká povídka. Dostala sem se k ní až teď, tak se omlouvám... ae začíná zajímavě ;-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama