6.kapitola Nové schopnosti

7. srpna 2009 v 22:22 | Bella |  Zatajená minulosť
Ahojte, je tu sľubená kapitola. Neviem ako pridám zajtra ďalšiu pretože musím znova odcestovať, ale pokúsim sa ju pridať. Ak tak pribudne vo večerných hodinách. Dúfam, že sa vám kapitola bude páčiť, aj keď nie je nejako obzvlášť zaujímavá. Príjemné čítanie.

Bella



Harry sa nakoniec rozhodol, že si radšej sadne na parapetnú dosku, akoby mal ešte tak dlho ležať v posteli. Odkryl závesy a pozeral sa na dorastajúci mesiac. Chudák Remus. Pomyslel si a oprel si hlavu o stenu. Hlavou mi vírili všelijaké spomienky, aj keď prevládali väčšinou tie so zlým koncom. Keď to už nemohol vydržať, zobral si pergamen a začal písať list pre tetu Petúniu.

Drahá teta,
viem, že som tu len 1 deň, ale potrebujem tvoju radu. Piesne múdreho klobúka sú vždy divné, ale táto bola rozhodne iná. Najprv nám vravel aby sme sa spriatelili so Slizolinčanmi a taktiež vravel aj o nejakom tajomstve ktoré ak neprijmeme tak bude možným kľúčom k nášmu porazeniu. Vraj, že iba ak sa spojíme budeme môcť poraziť Voldemorta. Myslíš si, že by mohol vedieť niečo čo mi nie? Myslím Múdry klobúk. Inak je zatiaľ všetko fajn. Mám ťa rád. A neboj sa dávam si na seba pozor.
Harry

Položil brko a ešte raz si prečítal to čo napísal. Potichu otvoril svoj kufor a vybral si z neho obálku. Vložil do nej list a položil si ho na stolík. Pozrel sa na hodiny. Ku jeho prekvapeniu, už bolo pol šiestej. Vybral sa teda osprchovať a trochu učesať svoje nepoddajné vlasy. Trvalo mu to ďalšiu hodinu kým vyšiel z kúpeľne s ako tak schopným účesom. Sadol si na posteľ a čakal kým bude môcť ísť na raňajky. Uprene sa zadíval na červený záves na posteli, keď zrazu vzbĺkol. Začal panikáriť. Rozhadzoval okolo seba rukami keď mu z ruky vyšiel prúd vody. Sám ohromený všetkými udalosťami, bezmyšlienkove namieril ruku na záves. Ten po pár sekundách prestal horieť. V izbe sa začal rozliehať pach spálenej látky. Prikrčil nos a otvoril okno.

Zobral si list ktorý chcel poslať tete a vybral sa s ním do spoločenskej miestnosti. Tam rozlepil obálku a pokračoval v písaný.

Tak asi som objavil dve nové schopnosti. Len pred pár minútami som podpálil závesy a za chvíľu som ich zase uhasil prúdom vody. Koľko tých schopnost ešte bude ?

Zasunul ho naspäť do obálky a strčil do vrecka. Nedočkavo sa pozrel na hodiny a od radosti podskočil. Konečne mohol ísť na raňajky. Nie žeby bol nejako obzvlášť hladný, ale už nemohol vydržať zavretý v týchto izbách.

Prechádzal po prázdnych chodbách Rokforského hradu. Teraz bolo všetko mierne desivé. Nepočul nič iné iba svoje kroky ktoré sa ozývali po chodbách ktorými prechádzal.

Vstúpil do Veľkej siene a rozhliadol sa. Nebolo tu teda veľa ľudí. Nejaký dvaja Bifľomorčania a inak nik. Pri učiteľskom stole, sedel riaditeľ a po jeho boku Snape. Inak tu ešte nikto nebol. Sadol si na svoje obvyklé miesto, a naložil si na tanier nejaké hrianky s maslom. Potichu začal jesť a a hrianky zapíjal čajom. Tekvicový džús ho už nejako omrzel. Vlastne nikdy nemal rád tekvicu. Ale bola to príjemné zmena po tej špinavej vode ktorú dostával doma. Ak sa to domovom dalo nazvať. Teraz vlastne bude všetko iné keď spoznal trochu bližšie svoju tetu. Práve okolo neho prechádzal Dumbledor so Snapeom.
"Dobré ráno Harry," pozdravil ho ako inak vysmiaty Albus.
"Dobre ráno pán riadiľ," odzdravil mu a tiež sa na neho usmial.
"Nespomínam si, žeby si bol ranný vtáčik."
"Nejako sa mi nechcelo spať. Nebol som unavený."
"Za chvíľu by mala prísť profesorka Mg Gonagalová a dá ti rozvrh," povedal mu a otočil sa na odchod. Zastavil sa však a ešte sa na neho otočil.
"Harry príď ku mne večer dobre? Musíme sa porozprávať."
"Prídem, pán profesor."

Snape sa nad touto nezmyselnou situáciu uškrnul. Ten fagan to hrá naozaj dobre. Povedal si pre seba. Keď je so mnou osamote. Je ako diabol a teraz pred riaditeľom dobre, že mu krídla nejdú narasť ako sa snáži byť čo najmilší. Hotový anjelik. Toto zdedil určite po Potterovi. Hrať na dve strany v tom je dobrý. Jediná vec ktorá mu padne ako uliata. Ukončil svoj vnútorný monológ a vybral sa preč. Ani si neuvedomil, že on sám hrá na ve strany. Pre Voldemorta je najbližší smrťožrút a pritom jeho vernosť patrí Dumbledorovi. Odkráčal do svojho kabinetu aby sa pripravil na prvý deň školy.

Harry po tom čo dostal rozvrh vybral do sovinca. Veľmi sa potešil keď zistil, že dnes ako prvú majú obranu. No zrazu si uvedomil, že ani nevie kto je jeho nový učiteľ. Zaumienil si, že sa na to musí spýtať Hermiony skôr ako pôjdu na hodinu.

Hedviga našiel sedieť na bydielku až na samom vrchu. Šťastne na neho zahúkala keď si všimla, že pre ňu niečo má.
"Ahoj Hedwiga," pozdravil ju a pošuchal jej hlavu.
"Toto odnesieš tete Petúniii. Dobre?" Priviazal jej list na chudú nožičku a pozrel sa ako mu mizne z dohľadu. Obrátil sa a vybral sa naspäť do spoločenskej miestnosti, aby si zobral učebnice.

Rona našiel ležať na posteli s otvorenými očami. Pravdepodobne si zvykal na svetlo. To mu hovoril vždy keď sa ho spýtal prečo už nevstane. Neveril mu. Bolo jasné, že sa mu nechce veľmi vstávať a tak to predlžoval ako sa len dalo. Kvôli tomu pár krát zaspali na hodinu.
"Ron vstávaj."
"Nechaj ma ešte chvíľu. Pri našom šťastí bude hneď prvá hodina so Snapeom," zahundral si. "Musím ťa vyviesť z omylu. Dnes máme prvú obranu," povedal mu šťastne.
"Naozaj to je super," povedal mu a už sa hrabal z postele.
"Kto ju nás bude vlastne tento rok učiť?" Spýtal sa popri tom čo si prezliekal tričko.
"Neviem spýtame sa Mii." Zobrali si učebnice a vybrali sa do spoločenky počkať Hermionu. Ako ináč už ich tam čakala s pohľadom upreným na hodinkách a pritom si podupkávala nohou.
"No konečne. Pohnite si. Ešte nemáme rozvrhy."
"Ja ho už mám Mia. Prvú máme obranu," oznámil jej a podal jej svoj rozvrh.
"S kade ho máš? Ale to je teraz jedno idem si po knihy. Počkáte na mňa?"
"Jasné," odvetili jej spoločne a sadli si do kresiel pri krbe. Hermiona sa len tak tak vyhla zatáčke na schodoch.
"Kam sa tak ponáhľaš?" Spýtal sa jej Ron.
"Nikam. Len som si istá, že ty by si sa už radšej napchával raňajkami."
"Kvôli mne to robiť nemusíš. Radšej si počkám ako by som mal mať polámanú kamarátku," usmiala sa neho.

V sieny už bolo oveľa viac študentov. Ron aj Mia začali raňajkovať kým Harry sa na nich len pozeral.
"Hermiona nevieš kto nás bude učiť obranu?" Spomenul si zrazu Harry na otázku ktorú jej chcel povedať.
"Neviem. Včera som ho na večery nevidela nechajme sa prekvapiť."
 

18 lidí ohodnotilo tento článek.

Komentáře

1 Auša Auša | 8. srpna 2009 v 7:38 | Reagovat

tak to sem zvědavá, kdo tu obranu bude učit :-D

2 Scarlett Scarlett | Web | 8. srpna 2009 v 17:13 | Reagovat

Ahoj, kapitola byla pěkná, ak nie zajímavá ale pěkná .......
Snad budou mít dobrého učitele .....

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama