7.kapitola Útek

3. srpna 2009 v 11:50 |  Stratený syn
"Prečo sa tak pokúšate pošpiniť ich mená? Čo ak ste vy, tí zlý?" Spýtal sa Harry.
"Myslíš si, že som ako on? Ja nezabíjam nevinných. Čo to nechápeš?!"
"Nie v tom máte pravde nezabíjate nevinných, ale kradnete deti a taktiež vám veľmi dobre ide klamanie. Nie je to také zlé, ale možno máte tiež podiel viny na správaní Voldemorta. Viete vlastne pravý dôvod prečo to robí?"
"Harry on má zvrátené myslenie. Čistá krv je pre neho všetko. Chce vyzabíjať muklov len z toho, že mu to robí radosť!"
"Čo ak mu niečo spravili ?"
"Počúvaš sa ty vôbec? Veď ho obraňuješ. Ako by mu mohli niečo spraviť? Má veľkú moc, poradil by si s nimi ľahko. Je to proste blázon, nič iné za tím nehľadaj," vnucoval mu Dumbledor verziu ktorá mu vyhovovala.
"Prečo mi tak vnucujete vaše teórie?"
"To nie sú teórie. Určite ťa pobláznil ten list. Sirius je rovnaký ako jeho sesternica," pri týchto slovách sa Dumbledor prepočítal. Hoci Sirius Harrymu klamal, stále ho mal rád a určitých veciach mu aj veril.
" Neverím vám. On taký nie je, možno stojí na strane zla, ale aj tak ho mám rád. Pri ňom som konečne cítil, že ma má niekto rád."
"To len hral!" odvetil mu riaditeľ.
"Tak a dosť. Nebudem vás počúvať .V jednom som si istý, Sirius by mi neublížil. Verím mu." Dumbledor sa načiahol pre Harryho no ten mu uskočil.
"Nedotýkajte sa ma," zreval na neho.
"Mal by som byť ku tebe trochu tvrdši aby si takto nevyskakoval."
"Na to už nebudete mať čas," povedal a rozbehol sa ku dverám. v tom mu však zabránil Dumbledór ktorý začaroval dvere.
" Neodídeš odtiaľto, pokiaľ nenaberieš rozum a neuvedomíš aký je Voldemort". Harry sa sústredil len na jednu myšlienku, ktorá bola, že chcel z tadiaľto odísť. Zrazu sa okolo neho vytvorila zelená žiara , tej však nevenoval pozornosť a stále sa sústredil len na jednu myšlienku. Popri tom ucítil mierne brnenie v nohách. Pozrel sa dole a zistil, že mu miznú nohy a postupuje to vyššie. Síce nevedel čo sa to s ním deje, tušil, že mu to nijak neublíži. Dumbledor sa na neho len díval. Nebol schopný niečo urobiť. Vedel, že má Harry veľkú moc, ale až takúto, to ho nenapadlo ani vo sne. Cítil ako okolo neho prúdi mágia. Vystrel ruku, dotkol sa niečoho, čo pripomínalo obranný štít.
"Čo to?" Vyslovil nahlas svoju myšlienku. Harrymu totiž začali miznúť aj posledné časti tela.
"Nemáš kam ísť," zakričal na neho.
"Všade je lepšie ako tu." To mu už zmizla aj hlava a začal sa točiť. Pri tom myslel na nejaké pekné miesto, najlepšie pri jazere s lúkou, kde by mohol o všetko premýšľať. Točil sa dosť dlho až nakoniec dopadol do mäkkej trávy. Pomaly sa zdvihol zo zeme a poobzeral sa okolo seba. Všetko bolo tak ako si to predstavoval. Priezračné jazero, lúka plná rôznych kvetov a vysoké stromy prevažne ihličnaté. Dlho obdivoval krásu krajiny v ktorej sa nachádzal , nakoniec sa rozhodol prejsť. Vybral sa k lesu ktorý ho nesmierne zaujal. Podobal sa zakázanému lesu aj keď v tomto lese žije určite viac nebezpečnejších zvierat. To. mu však v tejto chvíli bolo jedno hlavne, že už nemusí počúvať Dumbledora. Hneď ako vstúpil do lesa, cítil sa čudne. Akoby v tom lese neexistovali žiadne problémy. Bol uvoľnený, nič ho netrápilo po tak dlhom čase. Prešiel pár metrov, niečo v blízkom kríku zašušťalo. Obzrel sa, no nič tam nevidel.
"Možno to bol len vietor," povedal si a vybral sa ďalej. Neprešiel veľa a znovu niečo počul, no tentoraz bližšie. Z poza kríkov vyšiel bielo-hnedý vlk s krásnymi modrými očami. Pomaly sa zakrádal. Vyceril zuby, Harry o pár krokov ustúpil. To nemalo celkom dobrý efekt, pretože sa vlk odrazil a skočil po ňom. Znova sa s ním začalo všetko točiť presne ako pri premiestnený. Dopadol dosť neohrabane, vlk na ňom ešte stále ležal tak si pri páde buchol hlavu. Náraz bol dosť silný preto sa mu hneď zotmelo pred očami a omdlel. Nestihol si ani všimnúť kde sa nachádza. Vlk z neho zoskočil, ešte raz na neho uprel svoje modré oči a rozbehol sa preč.
____ ____ ____ ____ ____ ____ ____ ____ ____ ____ ____
V Temnom sídle

Hneď ako sa ráno Sirius prebudil, prešiel do kúpeľni kde si dal rýchlu sprchu a vybral sa do jedálne. Sedeli tam už skoro všetci okrem Isabelly.
"Dobré ráno," pozdravil a vybral sa ku svojmu miestu. Čas si krátil tým, že začal čítať noviny. Pri tom sa ale poobzeral okolo seba. Aj keď Belle dal Tom elixír na spánok bolo vidieť, že nespala najlepšie. Kruhy pod jej očami boli totiž dosť viditeľné. Voldemort na tom nebol o nič lepšie, aj keď on nevyzeral, že sa nevyspal len, že ho niečo trápi ako si Sirius domyslel určite to bol Markus. Po 5 minútach čakanie, konečne dorazila Isabella. Sadla si vedľa brata a všetci mohli začať raňajkovať.
"Sirius, kedy sa chystáš napísať Markusovi?" Spýtal sa ho Daniel.
"Hneď po raňajkách chceli by ste tiež niečo pridať ?"
"Môžeme?" Ozvala sa za brata Isa.
"Jasné ak by sa mu to nepáčilo tak mi to napíše. Napíšte mu list a pridáme ho k môjmu ." Daniel aj Isabella rýchlo dojedli a vybrali sa hore napísať list svojmu bratovi.
"Naozaj si myslíš, že mu to nebude vadiť?"
"Bella, už som to raz povedal ak sa mu to nebude páčiť, tak mi to napíše. Za pokus to stojí. Možno ho neskôr prehovorím, a dovolí, aby ste mu napísali aj vy."
"Dúfajme, že sa ti to podarí. Prosím dáš mi, teda nám vedieť keď ti odpíše ?"
"Dám len mám strach, že z toho listu bude mať problémy. Dumbledór sa určite dozvie keď mu niečo príde."
"Možno si Markus konečne uvedomí aký je v skutočnosti," povedal mu Tom.
"To by bolo naozaj dobre," povedal a vybral sa do svojej izby.
Sadol si za stôl, vytiahol brko a pergamen a začal písať.

Drahý Harry,
viem, že ma možno nenávidíš a neveríš mi, no dúfam, že mi budeš veriť aspoň v tom, ako veľmi ťa mám rád. Na to prosím nikdy nezabudni. Tak isto možno aj viac ak to vôbec ide ťa majú radi aj tvoji rodičia. Určite o nich ešte nechceš nič počuť no mal by si vedieť, že tu vždy pre teba budú ako aj ja. Dávaj na seba pozor a nezapleť sa do žiednych problémov. To bude asi dosť ťažké keďže ich magicky priťahuješ. V tom si dosť podobný Jamesovi. No chcel by som sa s tebou niekde stretnúť a neboj neprivediem tam tvojich rodičov. Dúfajú, že sa raz s nimi budeš chcieť stretnúť dobrovoľne, tak ako tvoji súrodenci. A už keď sme pri nich chcú ti tiež niečo napísať.
PS: Dávaj na seba pozor.

S láskou tvoj Tichšľap

Milý braček,
ešte sme sa nemali možnosť ani zoznámiť čo je veľká škoda. Píšeme ti spolu, ja moje meno je Daniel a naša sestra Isabella. Obaja sme od teba starší. Chceme ti len povedať, že nám naozaj veľmi chýbaš. Uniesli ťa keď si bol ešte malý, takže sme si ťa nepamätali. Rodičia nám povedali, že sme preplakali týždne kým sme prijali fakt, že tu s nami nie si. Za tú krátku chvíľu sme si ťa veľmi obľúbili. Dosť už minulosti hlavné je to, že sme zistili že, žiješ. Všetkým nám veľmi chýbaš a chceli by sme aby si tu bol s nami. Vieme, že sa s tým hneď nezmieriš. Dovoľ nám, aby sme ti mohli aspoň písať. Ak ti to bude vadiť tak nám to aspoň napíš pochopíme to.

PS: Máme ťa veľmi radi.
Tvoji súrodenci: Isabella a Daniel

Obidva listy zabalili do jednej obálky a poslali po rodinnej sove.
"Za ako dlho nám asi odpíše, ak odpíše?"
"Netuším Isa. Dúfajme, že ho nikto nenachytá pri preberaní toho listu ináč nám nebude ani môcť odpísať. Poďte pôjdeme sa trochu poprechádzať." Navrhol im Sirius.
"Tak poďme," povedali jednohlasne a vybrali sa do záhrady.
____ ____ ____ ____ ____ ____ ____ ____ ____ ____ ____

Okolo Harryho sa nahrnulo množstvo ľudí. Mal šťastie, že ho prenieslo do čarodejníckej štvrte.
"Čo sa mu stalo?" Vykríkol niekto z davu.
"Udrel si hlavu. Je tu nejaký lekúzelník?"
"Ustúpte, pomôžem mu." Dotyčný muž vytiahol prútik namieril na chlapca a zahojil mu hlbokú ranu na hlave. Harry sa pomaly preberal. Keď zbadal toľko ľudí okolo seba, začal panikáriť.
"Neboj sa. Nikto ti tu neublíži," prihovorila sa mu nejaká žena.
" Ako sa voláš?"
"Ja volám sa.... ja vlastne neviem ako sa volám kde to som?"
"Pravdepodobne stratil pamäť keď si narazil hlavu časom sa mu vráti," oznámil im muž ktorý ho vyliečil. "Si vo Francúzsku presnejšie v Paríži," povedala mu žena.
"Mal by sa o neho niekto postarať nemôžeme ho tu nechať." V tom sa ozval niekoľko násobný praskot. Pred nimi stáli niekoľký muži v modrých plášťoch. Harry inštinktívne vytiahol prútik. Muži začali útočiť. Harry po nich začal metať kliatby ktoré ani nevedel, že vie. Ešte stále si nespomínal kto je no vycítil, že tí muži určite nestoja na dobrej strane. Boj pokračoval ešte 10 minút. Po tom sa rozhodli radšej utiecť keď videli, ako ich nejaký chlapec jeden po druhom odstavuje. Nikto z prítomných ho nepoznal preto, lebo nemal podobu Harryho Pottera. Dokonca ani podobu ktorú by mal v skutočnosti. Akoby dostal nejaký elixír na zmenu podoby. Ten mu však nikto nemohol podať ,jedine ak ten les, bol naozaj taký zázračný, že by dokázal meniť podobu čo je absolútna hlúposť. Nejaká žena ho odtiahla bokom. "Naozaj nevieš ako sa voláš?"
"Nie neviem."
"Čo keby si strávil pár dní u mňa doma a možno sa ti pamäť vráti," navrhla mu.
"Ako mám vedieť, že mi nechcete ublížiť?" Spýtal sa podozrievalo.
"Prisahám ti, že u mňa budeš v bezpečí."
"No a prečo to vlastne robíte?"
"Chlapče si v tomto meste sám nemáš kam ísť."
"To, to ,ale nevysvetľuje."
"V poriadku žijú tu stvorenia ktoré berú ľudom moc čim jej má človek viac, tým ho to aj viac vyčerpá. Ty jej máš naozaj bohato, takže keby ťa napadli tak by si to neprežil a dajme tomu, že mám rada deti." "Dobre asi nebudem mať na výber."
" V poriadku takže súhlasíš," Harry kývol hlavou na súhlas.
" Volám sa Narcissa Malfoyová." Malfoyvá to meno mi je známe no odkiaľ. Narcissa to nerobila len z toho čo mu povedala bola to síce pravda, no ten chlapec mal veľkú moc a mať niekoho takého v rodine by mohla byť česť.
"Môžeme?"
"Pravdaže a kde to vlastne bývate?"
"Bývam v Anglicku so svojim manželom a synom."
"A im to nebude vadiť?"
"Nie určite nebude," uistila ho. Chytila jeho ruku a premiestnila sa pred Malfoy Manior.
 

7 lidí ohodnotilo tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama