Sen

23. března 2010 v 21:55 | Bellatrix |  Jednorazovky
Ahojte, do školy sme mali napísať nejakú rozprávku a mne sa podarilo toto. Nie to síce nič s HP ale bola by som rada keby ste si to prečítali a ohodnotili. Možno ešte niečo napíšem k HP ale neberte to na 100% lebo mám toho naozaj veľa. To je všetko čo som asi chcela. Príjemné čítanie a prosím okomentuje mi to.



Obklopila ju hmla a všetko sa s ňou začalo točiť. Padala neuveriteľnou rýchlosťou a keď sa pokúsila otvoriť oči, prach, ktorý poletoval všade okolo nej, jej znemožnil uvidieť hoci len obrys nejakej krajiny, v ktorej by sa mohla nachádzať. Jediné čo dokázala zachytiť boli zvuky, ktoré sa navzájom prekrývali až z nich vznikla desivá melódia. V zlomku sekundy všetko utíchlo a po krátkom vyčkávaní pomaly otvorila oči. Prvé čo si uvedomila bolo, že stále padá a ak ju rýchlo nenapadne niečo ako by zmiernila dopad, zostane po nej len mastná škvrna. Začali poď ňou hustnúť stromy až začala pochybovať, či je možné aby slnečné svetlo preniklo cez ich košaté vetvy. Rukami si zakryla oči a čakala na tvrdý dopad. Vetvy stromov jej trhali oblečenie na malé kúsky a do kože jej robili tenučké škrabance.
Ak z tohto vyviaznem živá sľubujem, že si už nikdy "nepožičiam" od brata peniaze na nové šaty. Aj keď tie v tom obchode na rohu vyzerali naozaj skvele. Preboha na čo to myslím, za chvíľu bude absolútne jedno, čo budem mať na sebe. Pootvorila oči a posledný krát sa zhlboka nadýchla. Pozrela sa do nebies a začala sa modliť nech to už má za sebou. Namiesto toho, aby zacítila ako sa pomaly rozmliažďuje o zem zacítila len mierne trhnutie. Vydýchla úľavou keď si rukou ohmatala hlavu, horné a spodné končatiny. Až na tých pár škrabancov boli v celku. Očami zablúdila na svoj bok a keď spozorovala ďalšiu ruku, ktorá určite nebola jej zaliala ju panika. Hlava jej prudko vystrelila hore a jej oči sa stretli s tým najneodolateľnejším pohľadom.
"Už sme na vás čakali princezná Annabeht," oznámil jej a sklonil hlavu na znak úcty. Opatrne ju zložil na zem a keď si bol istý, že našla stabilitu spustil z nej ruky.
" Ste v poriadku? Nestalo sa vám nič?"
"Nie nič len to, že som sa skoro zabila, mám roztrhané svoje obľúbené šaty a na tele mi nenájdete ani kúsok miesta, ktorý by nebol pokrytý škrabancami.
"Takže mi vlastne nič nie je," osopila sa na neho.
"A prečo ste ma nazvali princezná, čo tu robím a kto do čerta ste?"
"Odpusťte mi. Moje meno je Drosmīgs . Všetko sa postupne dozviete, ale nie tu. Tento les je nebezpečný a obzvlášť pre vás. Poďte odvediem vás do tábora. Už nemáme veľa času," prešiel ku dvom krásnym koňom a posunkom jej ukázal, nech vysadne.
"Ale ja neviem jazdiť na koni."
"To nie je problém, len to skúste." Síce nedôverčivo, ale predsa sa pokúsila vysadnúť . Na tretí pokus keď jej Sal, ako zistila, že sa kôň volá, nepokúsil znova zdrhnúť a nasadla bez najmenších problémov.
"Ako to?"
"Krv," bolo jediné čo na svoju otázku dostala.
" Mohli by ste mi povedať ako som sa sem dostala?"
"Pred štrnástimi rokmi sa naša zem dostala do konfliktu s druhou stranou ostrova. Odvtedy vládnu v krajine nepokoje a každý deň sa modlíme, aby prišiel vyvolený, ktorý nás má zachrániť pred zánikom. Minulý týždeň sa nám na oblohe zjavil orol. Znak kráľovského rodu, ktorý tu býval, no kvôli bezpečnosti svojich detí odišli na Zem. Vlastne to bol aj jeden z dôvodov prečo sa tento konflikt vyhrotil až do takejto situácie. Farity odpísali kráľove rozhodnutie ako zradu národa a to bol spínač ďalších udalostí..."
"Ale prečo kráľ odišiel, keď vravíte, že nepokoje vznikli až po tom čo ušiel ?"
"V podstate áno, ale dcéra kráľa sa mala stať vyvolenou a ak by tu zostala, nedožila by sa ako ostatní vyvolení v ich rodine ani desiatich rokov. Vtedy sa totižto začínajú prejavovať ich vrodené schopnosti a keďže ešte žiadnemu z nich sa ich nepodarilo plne ovládnuť sú zabití."
"A ešte raz sa spýtam čo to má so mnou?"
"Koľko máte rokov princezná?"
"Dnes oslavujem štrnáste narodeniny. Prečo?"
" Nestávajú sa vám občas nejaké čudné veci ?"
"Ako napríklad?"
"Máte vždy ľadové ruky?"
"Áno. Kamarátky sa mi na tom vždy smejú," zamračila sa, keď si spomenula ako ju v lete Kathy využívala ako klimatizáciu.
"To preto lebo jedným z vašich vrodených nadaní je používať ľad, lepšie povedané zmeniť skupenstvo vody. Vy ste totižto vyvolená."
"Ha, ha, ha veľmi smiešne. Teraz povedzte pravdu."
"Prepáčte, ale to je pravda. Mali by sme sa poponáhľať, už nemáme veľa času," zašomral si pre seba a popohnal koňa.
"Mám si vôbec pýtať vysvetlenie?"
"Radšej nie." O pár minút neskôr sa pred nimi objavil tábor plný rôznych stanov, provizórnych domov z ktorých vychádzala para a stajní pre kone. Neušlo jej, že ako prechádzala okolo ľudí, všetci si ju zvedavo premeriavali.
"Prečo sa na mňa tak pozerajú?" Zašepkala Drosmingsovi.
"Nevšímajte si to." Zastali pred jedným z obzvlášť veľkých stanov, kde s pomocou Drosminga zoskočila s koňa.
"Poďte ďalej," popohnal ju a odhrnul jej látku, ktorá zakrývala vchod. Zvnútra to vyzeralo ako izba vystrihnutá z nejakého paláca. Po bokoch boli naukladané dubové stoličky ozdobené zlatými vzormi. No čo ju upútalo bol stôl, na ktorom boli rozprestreté mapy nad , ktorými sa skláňali ľudia. "Dobrý deň," pozdravila nesmelo a prešla bližšie k nim. Všetky oči sa upreli na ňu a skúmavo si ju premeriavali.
"Vitajte, princezná Annabeth," pozdravil ju najstarší pán za opačným vrchom stola.
"Čakali sme vás skôr. No nič. Trošku nám to skomplikovalo plány, ale určite sa to bude dať vyriešiť. Imelda prineste jej výstroj aj s mečom ."
"Hneď to bude pane."
"Mohli by ste mi vysvetliť čo tu robím?" Spýtala sa keď nabrala stratenú odvahu. Nikdy nebola hanblivá, ale práve sa ocitla v nejakej divnej krajine, v ktorej si mysleli , že je princezná a kto vie čo od nej očakávali.
"Predpokladám, že už viete o vojne, ktorú rozpúta odchod vašej rodiny. Akoby som vám to vysvetlil... . Tak takto dnes sa odohrá posledná vojna, ktorá má rozhodnúť, ktorý kmeň preberie moc nad celým ostrovom."
"Ok a ešte raz čo s tým mám ja?"
"Vy ju, totižto máte viesť." Zviezla sa na najbližšiu stoličku, ktorú jej nenápadne prisunul Drosming.
"Ja? Ale to.. Nie. Veď ja...," pokúšala sa utvoriť zmysluplnú vetu.
"Nemáme veľa času. Ničoho sa nemusíte báť. Všetko čo budete potrebovať v praví čas nájdete. Teraz sa choďte prezliecť a o pol hodinu vás čakáme pred táborom." Ako v tranze odišla do vedľajšej miestnosti a zložila si hlavu do dlaní.
Komu som čo spravila, že sa toto muselo stať práve mne. To zvládnem, aspoň by som mala. Prezliekla sa do výstroje, ktorá bola položená na posteli.
Ako v tomto môže niekto chodiť? Pýtala sa sama seba. Presne v stanovený čas stála pripravená na konci tábora. Po ceste si všimla zástupy ľudí, ktorí ju nasledovali. Vysadla na koňa a nasledovala hlavných veliteľov. Po ceste sa ešte povypytovala na stratégiu boja no odpovede dostala len neurčité. Slnko začalo zapadať a ona si v duchu začínala vypočítavať akú má šancu na prežitie.
"Sme tu," oznámil niekto z prednej rady. Rozhliadla sa okolo seba. Nachádzali sa na dlhej planine, ktorej okraje zahaľovala tmavá hmla.
"Zosadnite z koňa a vezmite si zo sebou meč . Najprv budete rokovať, až potom sa uskutoční boj."
"Ale čo mám povedať?"
"Určite nájdete tie pravé slová." Oproti nej sa vybral chlapec starší len o niekoľko rokov. No na rozdiel od nej asi vedel presne, čo sa dnes má stať a čo môže očakávať. Keď ich už delilo len pár metrov, v očiach mu rozpoznala plamienky ohňa. Pohŕdanie, ktoré sa mu zračilo v tvári naznačovalo akú má o nej mienku.
"Princezná," precedil cez zuby. Uškrnula sa a milo sa spýtala.
"Prepáčte, ale kto ste vy? Taká tuctová tvár sa v dave rýchlo stratí a je takmer nemožné ju priradiť k nejakému menu."
"Ako sa opovažujete? Mali by ste prosiť na kolenách aby som vás ušetril," vrčal na ňu.
"Prejdime k veci," odvetila mu.
"Výborne. Navrhujem, aby sme si dali súboj jeden na jedného. Predsa len nebudeme do nášho sporu zaťahovať nevinných ľudí."
"Ak myslíte," vytiahla si meč a postavila sa do bojovnej pozície. Sama sa divila odkiaľ niečo také ovláda. Zo začiatku to vyzeralo, že skončia po prvých úderoch keď ju takmer zložil na zem, no vtedy sa v nej prebudili skryté schopnosti a začala sa brániť, dokonca sa jej podarilo aj párkrát zaútočiť. Obidvaja už boli unavení veď bojovali približne hodinu, keď ju napadlo či by sa nedalo nejako využiť jej spojenie s vodou. Okolo čepele sa začali postupne vytvárať malé pramienky vody. Teraz alebo nikdy. Povedala si a meč namierila priamo na srdce. Privrela oči a keď ich znova otvorila jej protivník ležal na zemi mŕtvy. Pomaly ho pohltili plamene. Odvrátila zrak a čakala čo bude nasledovať. Drosming spolu z ostatnými vodcami podišiel k nej s úsmevom na tvári.
"Ako som to dokázala?" Spýtala sa ich. Vlastne ani neočakávala odpoveď, keď sa ozval Drosming.
"Zabudol som ti povedať, ako sa vyvolení usmrcujú. Je len jeden spôsob a to ten, že mu musíte prebodnúť srdce opačným živlom, aký má on. Preto ich zabíjali ešte pred 10 rokom. Potom by už nebol spôsobom ako ich zabiť bez toho, aby ste museli nechať dorásť ďalšieho vyvoleného."
"Takže teraz je po všetkom?" Spýtala sa s nádejou.
"Áno. Zachránili ste našu zem pred zánikom a získali ste späť vašu krajinu a zámok," ukázal jej rukou na čiernu hmlu, ktorá sa začala postupne rozostupovať až sa pred nimi objavil zámok postavený na útese.
"Je prekrásny."
"A je váš. Myslím si teda, že by bolo správne, aby ste sa doň navrátili."
"Myslíte, že by som mohla?"
"Samozrejme, veď vám podľa práva patrí." Ostatní poddaní sa počas ich rozprávania priblížili a potichu vyčkávali na správny okamžik, kedy vypuknú v oslavný jasot. Ten nastal, keď sa Annabeth pohla smerom k hradbám. Po pravej strane nachádzajúci sa Farity na znak prejavenia úcty pokľakli. Prešla k prvým dverám, keď ju niečo potiahlo za ruku. Vystrašene sa poobzerala okolo seba, no nikoho nevidela. Asi už mám halucinácie. O chvíľu mala znova divný ťahavý pocit no tentoraz sa už nestihla pozrieť kto sa pokúša upútať jej pozornosť. Všetko okolo z černelo a ona začula zďaleka hlas svojej učiteľky.
"Slečna Delirová. Slečna.." ozývalo sa z ďaleka. Niekto s ňou prudko triasol. Zamrkala očami až sa jej podarilo zaostriť. Skláňala sa nad ňou jej učiteľka španielčiny a tvárila sa, že každú chvíľu vybuchne. Keď si všimla, že dostatočne upútala žiačkinu pozornosť, spustila.
"Ako si to predstavujete, zaspať mi na hodine? Čo si myslíte, kde ste? Máte neospravedlnenú hodinu, napíšete mi esej o tom, čo sme dnes preberali a vypadnite za dvere nech sa na vás nemusím dívať." Ešte stále otrasená Annabeth sa zdvihla zo stoličky a vybrala sa ku dverám. Kamarátka na ňu hodila súcitný pohľad, no ona sa len uškrnula. Sadla si na lavičku a ešte raz si v mysli začala prehrávať jej najkrajší sen.
 

5 lidí ohodnotilo tento článek.

Komentáře

1 smejko35 smejko35 | Web | 24. března 2010 v 18:22 | Reagovat

Pani tak to je teda super. Mne sa to veľmi páči. :-D

2 Cissa Cissa | 24. března 2010 v 21:26 | Reagovat

super!!! :-D  :-D  :-D

3 Adienna Adienna | E-mail | Web | 28. března 2010 v 16:26 | Reagovat

ahoj, hlasnes prosim t?
http://only-about-twilight-saga.blog.cz/1003/1-kolo-sonb
som tam ako AdyQa15... dakujem a oplatim ;-)

4 pimpinela pimpinela | Web | 2. dubna 2010 v 0:21 | Reagovat

Ahojky. Celkom pekné :)) Pôvodne som ti chcela napísať, že museli bojovať až hodinu a na to, že si nespomýnala, kto je bola fakt, dobrá, že s nim dokázala tak dlho bojovať a nebola unavená po 10 minútach. Ale keďže to bol akože sen a tam je všetko možné ;)), to chápem. :))...trošku ma to prekvapilo, že sa jej to snívalo, som totiž čakala, že stratila pamäť, alebo niečo podobného :D :-) Ale páčilo sa mi to.

5 Cute Strawberry ♥ Cute Strawberry ♥ | Web | 10. dubna 2010 v 10:37 | Reagovat

Tak to bdueš mať určite jednotku xD

P.S.: To písmo je príliš tmavé na taký tmavý podklad :( Zle sa to číta :(

6 jaja256 jaja256 | 30. září 2010 v 17:53 | Reagovat

aooj ta poviedka je koc pekna :-D podla mna to bolo take moc rychle ale inak super!! a chcela by som ti povedat ze mas aj pekny desing stranky ale ta modra farba tu moc taha oci a zle sa to cita,mohla by si ho zmenit. Ale v kazdom pripade je to na tebe 8-O  :-D

7 bellatrix-bella bellatrix-bella | Web | 30. září 2010 v 19:19 | Reagovat

Ďakujem za komentár. Som rada, že sa ti to páčilo :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama