22. kapitola Z nepriateľa, priateľ?

10. srpna 2010 v 22:33 | Bellatrix |  Zatajená minulosť
Ahojte,
tak, po poriadne dlhom čase som znovu späť. Tentokrát už na dlhšie. Kapitoly sa budem snažiť pridávať pravidelne. Dúfam, že mi to víde. Už by som nemala nikam cestovať. Teda až na konci mesiaca. Ale to bude na krátko. :D Dúfam, že sem ešte niekto chodí. A prosím komentáre. Veľmi pomáhajú. Sľubujem, že čím viac ich bude tým rýchlejšie budú kapitoly pribúdať, a taktiež aj ich dĺžka bude iná. Chcem sa vrátiť k písaniu, no na to potrebujem aj vás.
Bella

Harry sa zobudil s prijemným pocitom. Toto bude snáď prvý deň na ktorý, sa skutočne teší. Nielenže dnes začne metlobalová sezóna, ale taktiež sa nevedel dočkať, kedy sa znovu vráti do miestnosti, ktorú včera objavil. Vstal z postele a s úsmevom sa odobral do kúpeľne. Pokúsil sa rozčesať hniezdo na jeho hlave, no po pár minútach usmerňovania vlasov to vzdal. Umyl si tvár a obliekol si staré nohavice a vyťahané tričko po Dudleym. Vrátil sa do izby a pozrel sa na Ronovu posteľ. Ten si ešte slastne oddychoval. Zdalo sa, že tak skoro nevstane. Pokrútil hlavou, zobral si knihu elixírov a odišiel z izby. Už keď musel mať to doučovanie so Snapeom, tak nech trvá, čo najkratšie. Na to, že už bolo vyše pol desiatej, klubovňa bola nezvyčajne prázdna. Pri okne sa krčil párik tretiakov a nejaký piataci hrali šach. Inak nikto nikde.
To sú ale spáči. Povedal si pre seba a usmial sa. Ron teda nie je úplná exot. Jedine, žeby boli všetci na raňajkách, čo je asi rozumnejšia možnosť. Síce toho včera veľa nezjedol, ale aj tak sa rozhodol , že na raňajky pôjde neskôr a zatiaľ si prečíta pár kapitol. Otvoril knihu a snažil sa sústrediť na písmená. Ani nevedel ako a kniha ho celkom pohltila, nebyť vyrušenia, sedel by takto ešte poriadne dlho.
"Pre Merlina! Harry, čo sa to s tebou deje? veď ty.. ty... čítaš!" Hovoril Ron, zatiaľ čo sa načiahol po knihe aby si prečítal jej názov.
"Elixíry? Harry! Nie si ty náhodou horí? Poď ihneď ideme na ošetrovňu. V poslednom čase sa s tebou dejú divné veci. Najprv sa začneš zaujímať o Malfoya, potom zmizneš a vrátiš sa ktovie kedy v noci a teraz toto," rukou ukázal na knihu.
"Už mi len povedz, že Snape je milý človek."
"Ron, upokoj sa. Nič sa nedeje. Toto čítam len preto, lebo chcem skrátiť doučovanie so Snapeom. Ako náhle si zlepším známky, moje hodiny skončia. A včera som len potreboval popremýšľať a ešte som si robil nejaké úlohy."
"Čo ma privádza k tomu, prečo som si včera myslel, že je nedeľa? Vôbec som sa s tou úlohou, nemusel tak ponáhľať," dodal už pre seba.
"To si mal hneď povedať. Vieš si predstaviť ako si ma vystrašil? Myslel som si, že ťa včera nikto preklial Imperiom! Huh, toto musím pre dýchať. Bol si už na raňajkách. Som taký hladný. Dúfam, že zostali ešte nejaké čokoládové palacinky."
"Tak by sme sa na mali ísť pozrieť, či sa odvážil niekto ti ich zjesť. Myslím si, že si všetci živo pamätajú na ten deň keď sa ti ten tretiak pokúsil zobrať ten párok. Videl si ho vôbec odvtedy? No nechajme to radšej tak. Môžem ťa uistiť, že ti určite nechali z každého jedla," pochechtával sa Harry. "Kde je vlastne Hermiona?" Snažil sa to zahovoriť Ron.
"Netuším, sedím tu už vyše hodinu a pol a nevšimol som si, že by tu bola." Ron zdvihol jedno obočie. Za tie roky sa od Snapea už čo to priučili. Samozrejme okrem elixírov.
"Ty by si si nevšimol, ani keby sa tu zjavil Veď-vieš-kto. Tak si bol zahĺbený v tej knihe."
"Ha ha ha. Strašne smiešne."
"Čo vás tak pobavilo?" Ozvala sa za nimi Hermiona.
"Ale nič. Práve sme po tebe chceli vyhlásiť pátranie," ozval sa Harry.
"To sme chceli aj mi včera," uštipačne poznamenala.
"Čo takto to už nerozoberať? Poďme na raňajky," ujal sa tentoraz slova Ron. Obaja sa prekvapene pozreli, no nekomentovali to. Jedli v tichu, dokonca aj ostatný chrabromilčania, sa nezvyčajne krotili.
"Viete čo? Mám ešte nejaké úlohy. Uvidíme sa na tréningu," povedal Harry, zdvihol sa od stola a svižným krokom sa vydal na siedme poschodie. Ako tak blúdil, všimol si postavu krčiacu sa v rohu. Potichu sa priblížil aby dotyčného nevydesil. Takmer mu vypadli oči z jamiek keď si uvedomil na koho sa to vlastne pozerá. Malfoy sedel na okennej rímse, hlavu mal položenú na kolenách. Zdalo sa, že nie je tak celkom vo svojej koži.
"Eh ,eh," odkašľal si, aby upútal pozornosť. V zapätý sa za to chcel vyfackovať. Prečo musí chcieť toľko pomáhať iným ľudom? Mal sa proste otočiť a odísť. Malfoy sa strhol a pozrel sa kto ho to vyrušuje.
"Potter, mohol som si myslieť. Moje šťastie je už tak pod hranicou bodu mrazu," povedal a posadil sa kultivovanejším spôsobom.
"Malfoy, viem, že ma do toho nič nie je, ale už včera som si všimol, že sa vo vašej fakulte niečo stalo."
"Ako si povedal. Do toho ťa nič nie je," povedal, no v jeho hlase bol počuť smútok.
"Ja viem, ale ak by si si chcel o tom pohovoriť, ja ťa vypočujem, a sľubujem, že o tom nikomu nepoviem."
"Nerozumel si? Vypadni. Daj mi pokoj. Nestaraj sa do môjho života. Na ňom už nikdy nebude nič dobré. Celý svet je na nič," kričal na Harryho. Prekvapila ho taká rýchla zmena postoju. Niečo sa v Malfoyovi zlomilo a teraz všetko potreboval vyventilovať. Harry to veľmi dobre poznal. Celá ta ťarcha, ktorú na neho uložil čarodejnícky svet, bola neznesiteľná. Občas sa potreboval vykričať. No, vďaka jeho priateľom, ktorý boli pre neho oporou, sa mu to ľahšie zvládalo.
"Choď preč," zopakoval Malfoy. Harry sa ne neho poslednýkrát pozrel, otočil sa a vybral sa ďalej po chodbe. Chcel sa zašiť do miestnosti, ktorú včera objavil. Potrebovalo to tam ešte trochu upratať. Prešiel niekoľko chodieb, keď za sebou začul kroky. Už sa otáčal, ale v polovici si to rozmyslel a pokračoval v ceste.
"Potter?" ozvalo sa za ním. Zastal.
"Áno?"
"Smiem sa spýtať kam ideš?" Harry zrazu zvádzal vnútorný boj. Dumbledor, mu včera povedal, že by sa mal spriateliť s nepriateľom. A bol si takmer na 99,9 % istý, že myslel práve Malfoya. Mal dve možnosti. Po prvé. Odpálkovať Malfoya. Povedať mu niečo hnusné, tak ako to vždy robí on a odísť preč. Alebo po druhé. Zobrať ho do miestnosti, ktorú objavil a pokúsiť sa z neho dostať, čo ho trápi. Ale chce niekomu prezradiť existenciu tej izby? Veď to nepovedal ani Ronovi a Hermione, ktorým dôveruje. Čo s týmto zisteným spraví Malfoy? Otočil sa a už teraz si v duchu hovoril, že to oľutuje.
"Včera som našiel jednu miestnosť a potrebuje ešte trochu upratať. Tak sa na to chystám."
"Hm. A nepotrebuješ výpomoc?"
"A vieš, že by nejaká bodla?" Usmial sa Harry. Draco mu ho slabo oplatil.
"A ak sa môžem spýtať, aké ťažké je pre kúzelníka, upratať miestnosť?"
"Keď tam nemôžeš používať kúzla, tak dosť," hovoril zatiaľ, čo hľadal dvere.
"Tak ak chceš pomôcť, vyčaruj si vedro vody, a nejaké handry," povedal a úprimne sa tešil na jeho reakciu. Očakával ohrnutý nos a rýchli útek, preto ho prekvapilo, keď Malfoy naozaj urobil to, o čo ho požiadal.
"Ja neverím vlastným očiam. Ty naozaj budeš upratovať?"
"Potrebujem sa odreagovať, a toto mi príde ako činnosť, ktorá zabaví."
"Hm. Tak, poď ďalej." Pridržal mu dvere. Rozdelili si práce a každý sa išiel venovať svojmu. Prešla takmer hodina, keď sa Malfoy ozval.
"To, že by si ma vypočul, si myslel skutočne?"
 

3 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Belatrix Black Belatrix Black | E-mail | Web | 10. srpna 2010 v 22:57 | Reagovat

Ok, jsem k službám :) Právě umim s grafikou :)

2 enedaka enedaka | 11. srpna 2010 v 8:11 | Reagovat

že by se z harryho a draka stali nakonec přátelé, zajimavé, jsem zvědavá na další pokračování :-)

3 oronis oronis | Web | 12. srpna 2010 v 13:48 | Reagovat

pěkná kapitola, jsem zvědavá na další část téhle povídky, doufám, že se z Harryho a Draca stanou přátelé :-)

4 Olča Olča | 12. srpna 2010 v 21:13 | Reagovat

super kapča ,už se těším na další ;-)

5 Mick Mick | E-mail | Web | 21. prosince 2011 v 14:01 | Reagovat

Souhlas

6 aol sign up aol sign up | E-mail | Web | 27. května 2017 v 5:37 | Reagovat

•    Your post has many fine detail information. I read your article and I actually like it. I want to thank posting this great post.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama